Premýšľal som o tom, čo by asi tak mohlo a malo zaujímať správcov a užívateľov nehnuteľností z oblasti energetickej efektívnosti. Myslím, že práve tento rok bude veľmi významný z hľadiska spotreby energie a budúcnosti bytových domov nielen v EÚ, ale dúfam, že aj na Slovensku. Preto by som rád poradil správcom a vlastníkom bytov, čo by ich malo zaujímať. Niektoré postrehy a poznatky sú uvedené v tomto článku.
Najskôr sa pokúsim vysvetliť pojem energetická efektívnosť, ktorý je pre pochopenie problematiky zásadný. Nebudem uvádzať definície, ani konkrétne poučky, ale skôr podstatu vlastného problému. Energetickú efektívnosť možno považovať za súbor rôznych opatrení, pomocou ktorých je možné dosiahnuť požadovaný zámer aj pri nižšej spotrebe energie. Jednoducho sa to dá vysvetliť na príklade vykurovania domu. Zlepšenie energetickej efektívnosti (EnEf) neznamená zníženie spotreby energie za cenu nižšej teploty v bytoch a nedokurovania miestností. Význam EnEf je naopak práve v tom, že dokáže zabezpečiť rovnakú tepelnú pohodu v bytoch aj pri nižšej spotrebe energie. Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné vykonať viacero opatrení a správnych rozhodnutí, aby bolo dosiahnuté predpokladané zníženie spotreby tepla aj v reálnej prevádzke.
Pritom si treba uvedomiť, že zníženie spotreby energie a tým aj nákladov na vykurovanie BD je síce dôležité z pohľadu vlastníkov, ale konečným cieľom je zníženie produkcie emisií pri výrobe energie a ochrana životného prostredia. Tieto širšie súvislosti pravdepodobne nie sú pre vlastníkov rozhodujúce, ale mali by byť dôležité pre tvorcov zákonov, vyhlášok a nariadení zameraných na ochranu životného prostredia pred nepriaznivými následkami klimatických zmien.
Vo všeobecnosti možno zníženie emisií pri výrobe energie dosiahnuť viacerými spôsobmi.
- Znížením spotreby pomocou opatrení energetickej efektívnosti.
- Efektívnejšou výrobou energie a znížením strát.
- Nahradením existujúcich zdrojov obnoviteľnými zdrojmi energie.
Energetická koncepcia EÚ pritom jednoznačne presadzuje zásadu podľa ktorej má energetická efektívnosť prednosť pred ostatnými opatreniami. Dôvod je veľmi jednoduchý. Energia, ktorú netreba vyrobiť nepotrebuje žiadne náklady a neprodukuje žiadne emisie. V smernici EÚ 2018/2002 (1) sa napríklad uvádza: Energetická efektívnosť by sa mala považovať za kľúčový prvok a prioritu v budúcich investičných rozhodnutiach o energetickej infraštruktúre únie. Dosiahnutie ambiciózneho cieľa energetickej efektívnosti si vyžaduje odstránenie prekážok, aby sa uľahčilo investovanie do opatrení energetickej efektívnosti. Ďalej sa v smernici uvádza: Európska rada 23. a 24. októbra 2014 podporila cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 vo výške 27 % na úrovni únie, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať so zreteľom na cieľ vo výške 30 % na úrovni únie. Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii vyzval Komisiu, aby posúdila navyše realistickosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období energetickú efektívnosť vo výške 40 %. Je preto vhodné smernicu 2012/27/EÚ zmeniť v záujme jej prispôsobenia sa perspektíve v roku 2030.
Z uvedených textov vyplýva nielen veľký význam energetickej efektívnosti, ale aj trvalý záväzok znižovania spotreby energie. Pritom by malo byť každému jasné, že pre znižovanie spotreby energie sú nevyhnutné opatrenia na strane konečných odberateľov. Výrobca vyrobí a dodá len toľko energie, koľko odberatelia spotrebujú.
Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je kľúčovým prvkom energetickej únie. Najlacnejšia, najčistejšia a najbezpečnejšia energia je tá, ktorá sa vôbec nespotrebuje a nemusí sa teda vyrobiť. Energetickú efektívnosť je preto treba považovať za samostatný zdroj energie. Ide o jeden z najhospodárnejších spôsobov podpory prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a tvorby rastu, zamestnanosti a investičných príležitostí.
Prečo považuje EÚ za takú dôležitú práve energetickú efektívnosť? Vysvetlenie je pomerne jednoduché. Podľa záväzkov environmentálnej politiky EÚ musia všetky členské štáty dosiahnuť do r. 2050 uhlíkovú neutralitu, pričom je potrebné plniť aj krátkodobé čiastkové ciele. Ak niekto z čitateľov o týchto plánoch nie je informovaný, je to veľká chyba, nakoľko sú záväzné aj pre SR. Aj keď prístup našej republiky k plneniu záväzkov sa môže zdať trochu zvláštny. Závažnosť problematiky vysvetlím na niekoľkých aktuálnych príkladoch.
Napríklad v Nemecku prijala vláda uznesenie, ktorým sa zaviazala k plneniu klimatických cieľov podľa požiadaviek EÚ. Viaceré nemecké environmentálne organizácie zažalovali vládu za to, že záväzky sú nedostatočné a nie sú dané zákonom, ktorý by bol pre vládu záväzný. Spolkový ústavný súd rozhodol, že legislatíva je nedostatočná a porušuje práva mladej generácie na dobré životné prostredie v budúcnosti. Súd určil termín 20 mesiacov na zjednanie nápravy, ale vláda predložila nový návrh klimatického zákona už 2 týždne po vynesení rozsudku.
Podobne v Holandsku občania zažalovali ropnú spoločnosť Shell (jedna z desiatich najviac znečisťujúcich firiem na svete) za nedostatočné záväzky v ochrane klímy. Súd rozhodol v prospech občanov a firma musí do r. 2030 znížiť produkciu emisií najmenej o 45 %, v porovnaní s rokom 2019, namiesto plánovaných 20 %.
Jeden príklad z USA. V americkej ropnej spoločnosti Exxon akcionári odhlasovali do správnej rady spoločnosti dvoch členov, ktorí presadzujú, aby sa spoločnosť správala zodpovednejšie k životnému prostrediu. Presvedčili akcionárov, že spoločnosť, ktorá sa bráni dekarbonizácii škodí sebe aj akcionárom.
Ako posledný príklad uvediem vojenskú alianciu NATO, ktorá požaduje, aby sa armády členských krajín venovali vývoju a nákupu techniky, ktorá zabezpečí zníženie tvorby emisií. Odôvodňuje to tým, že ochrana životného prostredia sa musí týkať všetkých zložiek spoločnosti.
Ako je na tom Slovensko? Koncom roka 2019 na klimatickom summite v Madride bývalý premiér vyhlásil, že Slovensko sa pripája k záväzku EÚ na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050 a je pripravené stať sa lídrom v tejto oblasti. O niekoľko týždňov predložila SR národný klimatický plán, v ktorom sa zaviazala do r. 2030 dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na úrovni 19, 4 % z celkovej spotreby energie. Povedané inými Slovami. Slovensko sa ako líder zaviazalo, že do r. 2030 dosiahne taký podiel OZE, ktorým sa výrazne priblíži k hodnote 20 %, ktorá bola pre členské štáty záväzná do r. 2020. Bez ďalšieho komentára.
Toľko stručný prehľad o aktuálnom dianí doma a vo svete. Ten bol určený pre tých čitateľov, ktorí veľmi nesledujú aktuálne dianie na politickej a environmentálnej scéne. Podobných príkladov je určite veľa. Tento článok má byť hlavne o EnEf bytových domov, preto sa vrátim k hlavnej téme.
Obnova BD na Slovensku
V posledných rokoch sa mi často stáva, že ma niekto požiada o radu, či kontrolu nedoplatku po doručení vyúčtovania nákladov. Informácie a údaje z jedného takého domu som použil ako príklad hodnotenia energetickej efektívnosti. Nebudem uvádzať všetky informácie o posudzovanom BD, lebo na to nemám súhlas vlastníkov. Len pre lepšiu predstavu spomeniem, že sa jedná o bežný, dobre zateplený 8-poschodový BD, ktorý má 3 vchody a 48 bytov. Údaje o nákladoch a spotrebe tepla na vykurovanie BD aj porovnanie mernej spotreby a percentuálne vyjadrenie je v Tab. 1.
Tab. 1 Spotreba tepla na vykurovanie BD
Pre porovnanie som použil údaje o platbe a spotrebe tepla na vykurovanie. Údaje v tabuľke sú zoradené nasledovne.
1 – základný popis technického stavu BD; 2 – náklady, prípadne predpokladané náklady na vykurovanie; 3 – priemerné náklady na jeden byt; 4 – spotreba tepla; 5 – ročná merná spotreba tepla; 6 – zníženie pôvodnej spotreby; 7 – porovnanie skutočnej spotreby.
V prvom riadku s údajmi o spotrebe (tretí riadok tabuľky) je uvedená pôvodná skutočná spotreba tepla na vykurovanie BD pred jeho zateplením a náklady na teplo. Táto spotreba je použitá ako východisková, pri porovnaní predpokladanej a skutočne dosiahnutej úspory v stĺpci 6.
V druhom riadku sú uvedené skutočné náklady a spotreba tepla na vykurovanie v r. 2020.
V treťom riadku sú uvedené údaje o predpokladanej potrebe tepla na vykurovanie BD podľa energetického certifikátu (EC) a prepočítané predpokladané náklady.
V poslednom riadku sú uvedené údaje o predpokladanej potrebe tepla za predpokladu, že by bol BD zrekonštruovaný hĺbkovou obnovou do pasívneho štandardu. Náklady sú v tomto prípade prepočítané úmerne k spotrebe.
Na začiatok stručné zhrnutie. Pôvodný stav predstavuje spotrebu tepla na vykurovanie pred zateplením BD, reálna spotreba je uvedená za r. 2020, kedy bol BD už niekoľko rokov zateplený. V riadku Po obnove sú hodnoty, ktoré by mal BD dosiahnuť pri technických parametroch po zateplení a najdôležitejšie sú údaje pre pasívny dom. Tie vysvetlím podrobnejšie.
Podľa metodiky hodnotenia pasívnych domov je možné prakticky všetky domy na Slovensku vykurovať tak, aby celková ročná merná spotreba dosahovala hodnotu 10 až 15 kWh/m2.a. Takéto kritérium platí pre domy obnovené v štandarde pasívneho domu. O tom aké konkrétne opatrenia je treba realizovať v prípade BD môžem napísať ďalší článok, ak bude zo strany čitateľov záujem. Uvedené hodnoty mernej spotreby blízke 10 kWh/m2.a platia pre Bratislavu a južné Slovensko, hodnoty blízke 15 kWh/m2.a zasa pre Oravu a severné Slovensko. Pre potreby tohto článku som uvažoval s maximálnou hodnotou aj napriek tomu, že sa BD nachádza v lepšom klimatickom pásme.
Pri porovnaní pôvodnej spotreby tepla 478 200 kWh pred zateplením a reálnej spotreby 179 520 kWh po zateplení objektu je možné vidieť, že spotreba klesla o 62 %. To je na prvý pohľad určite dobrý výsledok. Hlavne ak je v energetickom certifikáte uvedená predpokladaná úspora necelých 60 %. Znamená to, že BD dosiahol po zateplení väčšiu úsporu ako bola hodnota vypočítaná v EC? Nie. Úspora v EC je vypočítaná porovnaním teoretickej potreby tepla na vykurovanie pred obnovou a po obnove. Sú to dve teoretické hodnoty vypočítané za určitých predpokladov, ale pre užívateľov majú len orientačný význam. Dôležitejšie je pre nich porovnanie pôvodnej a súčasnej reálnej spotreby, ktorá sa priamo premietne do nákladov za teplo na vykurovanie. Ak pred obnovou boli priemerné náklady na vykurovanie jedného bytu 923 €, tak po obnove klesli na 399 €. Užívatelia bytov môžu byť spokojní. Alebo nie?
Ak považujeme údaj o vypočítanej potrebe tepla na vykurovanie BD z EC za správny, potom by mala skutočná spotreba tepla klesnúť až o 74 % a priemerná platba za byt mala byť len 280 €. Takže podľa prvého tvrdenia dosiahol BD po obnove výrazné zníženie spotreby tepla na vykurovanie až 62 % v porovnaní s pôvodnou spotrebou a priemerné náklady na teplo za jeden byt sa znížili z 923 € na 399 €. Podľa druhého tvrdenia je skutočná spotreba tepla až o 42 % vyššia ako by mala byť a priemerné náklady na jeden byt sú vyššie až o 119 €. Ktoré z týchto tvrdení je správne? Odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá. Správne sú obidve, záleží len od správcu, či vlastníkov, ktorému z nich priradia väčší význam.
Ja som im odporučil, aby sa zamysleli nad tým, ako je možné, že je skutočná spotreba tepla vyššia o 42 %. Či je to trvalý stav, spôsobený zlým výpočtom v EC alebo nesprávnym zateplením. V takom prípade by bola skutočná spotreba tepla vyššia približne o 40 % trvale. Lenže pri porovnaní spotreby tepla predchádzajúcich rokov sme zistili, že rozdiel oproti predpokladanej potrebe tepla z EC sa pohyboval od 18 do 52 %. Ako je to možné?
Ak v jednom roku dosiahne BD spotrebu tepla vyššiu len o necelých 20 % ako je predpokladaná potreba, prečo v inom roku je spotreba vyššia o viac ako 50 %. Aj odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá. Príčinou je správanie užívateľov. Skutočná spotreba tepla zodpovedá správaniu užívateľov bytov vo vykurovacom období. V predchádzajúcich článkoch som vysvetľoval podstatu úspory energie na vykurovanie BD. Očakávané hodnoty spotreby je možné dosiahnuť len vtedy, ak sú všetky regulačné armatúry správne nastavené. Čím viac užívateľov má nesprávne nastavené hlavice TRV, tým viac regulátorov nepracuje správne a tým vyššia bude spotreba tepla. Z uvedeného vyplýva, že skutočná spotreba tepla nezávisí len od zateplenia ani od hodnoty v EC, ale od správnej regulácie spotreby užívateľmi. Pokiaľ je správanie väčšiny užívateľov primerané, bude primeraná aj konečná spotreba tepla. Stále však hrozí riziko, že pri nezodpovednom správaní, môže byť skutočná spotreba výrazne vyššia a dokonca sa môže priblížiť k hodnote pôvodnej spotreby.
Aká je budúcnosť BD?
Skutočnosť, že konečná spotreba tepla na vykurovanie závisí v prvom rade od nastavenia TRV a správania užívateľov je veľmi dôležitá v prípade, ak chce BD znížiť spotrebu tepla na úroveň domu s takmer nulovou spotrebou energie a minimalizovať náklady. V takom prípade je množstvo tepla potrebné na vykúrenie BD veľmi malé, len 11 % pôvodnej spotreby a prevádzkový režim aj disciplína užívateľov musia byť trvale na veľmi vysokej úrovni.
Keď sme si vysvetlili možnosti zníženia spotreby tepla na vykurovanie BD, môžeme sa vrátiť k téme energetickej efektívnosti, ktorú presadzuje EÚ. Význam požiadavky, aby boli najskôr realizované opatrenia EnEf na strane spotreby, v našom prípade sa jedná o obnovu BD, možno vysvetliť pomocou údajov v Tab. 1. Z údajov o spotrebe tepla na vykurovanie je zrejmé, že spotreba tepla závisí od úrovne obnovy. Pritom pre zabezpečenie dodávky tepla pre neobnovený BD je potrebný zdroj tepla o vysokom výkone a dlhá doba prevádzky. Okrem vlastného zdroja a nákladov na palivo sú potrebné ďalšie súvisiace náklady na prevádzku, elektrickú energiu, obsluhu zariadenia, … Pri nižšej spotrebe, alebo pri minimálnej spotrebe tepla pasívneho BD, budú všetky tieto náklady minimalizované. Z toho vyplýva, že pri kvalitne obnovených budovách budú investičné aj priestorové nároky na vybudovanie nového OZE oveľa nižšie. Rovnako bude nižšia aj prevádzková doba, čím sa predĺži životnosť zariadenia. Z dlhodobého hľadiska je preto určite výhodnejšie zabezpečiť najskôr na budovách kvalitnú hĺbkovú obnovu na úroveň pasívneho domu a až potom realizovať iné opatrenia, ako napríklad budovanie obnoviteľného zdroja energie.
Ako je podporovaná EnEf BD v SR?
Ak považujeme stratégiu prednosti EnEf pred inými opatreniami za správnu, mali by sme sa pripraviť na to, že pri posudzovaní environmentálnych opatrení na Slovensku, to asi nie je až také jednoznačné. Uvediem niekoľko príkladov.
Na budovanie a modernizáciu zdrojov tepla, obnovu tepelných sietí aj malé OZE v rodinných domoch je možné čerpať podporu vo forme dotácie až do výšky 50 % investičných nákladov. Na opatrenia EnEf a obnovu BD, ktoré by mali mať prednosť pred inými opatreniami, je poskytovaný len úver. Pritom prostriedky nie je možné využiť na realizáciu opatrení, ktoré sú potrebné pre hĺbkovú obnovu BD do pasívneho štandardu.
V tejto dekáde, teda do r. 2030 má byť podľa návrhu MŽP SR vytvorený modernizačný fond, z ktorého bude 400 mil. € určených na nové OZE a 1 miliarda € na čistejšiu výrobu tepla. Príspevky môžu pokryť 45 až 80 % nákladov. Na obnovu bytových budov (RD aj BD) majú byť v rovnakom období poskytnuté investície v sume 8,2 mld. € z rezortu MDV SR. To je celkom dobrá správa, keby boli podmienky čerpania pre vlastníkov bytov rovnaké.
Čo by ale malo zaujímať správcov?
Malo by ich zaujímať, aké budú formy a podmienky poskytnutia podpory. Ak budú podmienky pre všetkých rovnaké, tak pri 80 % dotácii bude možné realizovať hĺbkovú obnovu BD do štandardu pasívnej budovy. Bolo by však potrebné zrušiť diskriminačné opatrenia, podľa ktorých nie je možné budovať OZE ani iné zdroje tepla v BD, ktoré sú pripojené na systémy CZT. Pre dosiahnutie optimálneho stavu v zásobovaní BD energiou z OZE nie sú zatiaľ na Slovensku vytvorené legislatívne podmienky. Pritom obnova budov má vysoký potenciál znižovania spotreby energie aj využitia OZE.
Druhou otázkou, na ktorú by myli správcovia hľadať odpoveď je, aká by mala byť úroveň obnovy BD. V prvej časti článku som uviedol hodnotenie, podľa ktorého môžu byť BD prevádzkované v štandarde pasívneho domu. Pre dosiahnutie tohto kritéria musia byť správne navrhnuté a zrealizované všetky potrebné opatrenia a dodržaný presný spôsob prevádzky. Ale na Slovenku prakticky nemáme odborníkov, ktorí by sa tejto problematike venovali komplexne. Či už vo fáze projektovej prípravy, realizácie, alebo prevádzky a následného vyhodnotenia energetickej efektívnosti a ekonomických ukazovateľov.
Chýbajú nielen odborníci, ale aj základné informácie, teoretické poznatky a praktické skúsenosti. Tejto problematike sa na potrebnej úrovni nevenuje žiadna štátna inštitúcia, ktorá by na základe výsledkov vypracovala metodiku hĺbkovej obnovy budov. Kvalitu a úroveň doteraz realizovanej obnovy budov na Slovenku možno vidieť (či skôr nevidieť) napríklad z porovnania investičných nákladov a spotreby energie v domácnostiach. Aké sú výsledky opatrení pre zlepšenie EnEf v sektore budov na Slovensku, možno vidieť na Obr. 1. Uvedený graf znázorňuje porovnanie spotreby energie a tepla v sektore budov na Slovensku v poslednom desaťročí s investičnými nákladmi na obnovu BD poskytnutých z fondu ŠFRB. Posúdenie dosiahnutých výsledkov, teda zníženia spotreby energie a tepla ako výsledok obnovy budov, nechávam na čitateľoch.
Obr. 1 Porovnanie investičných nákladov EnEf BD a spotreby energie
Pri hodnotení si treba uvedomiť, že vplyv úsporných opatrení by mal byť trvalý. Ak v danom roku obnovíme niekoľko BD, tak prínos v znížení spotreby energie by mal pretrvávať aj v nasledovných rokoch. Spotreba energie aj produkcia emisií by sa mala prejaviť kontinuálnym poklesom, ktorý by mal smerovať k vytýčeným cieľom. Preto je lepšie porovnať kumulatívne investičné náklady za určité obdobie napríklad s hodnotami produkcie emisií v rovnakom období. Také porovnanie je znázornené na Obr. 2.
Obr. 2 Porovnanie investičných nákladov EnEf BD a spotreby energie
Na tomto obrázku je vidieť postupný rast investičných nákladov na obnovu budov, ktorý dosiahol za posledné desaťročie kumulovanú hodnotu približne 1,5 mld. €. Za uvedené obdobie bolo podľa štatistických údajov obnovených viac ako 6 600 BD, čo predstavuje približne 10 % všetkých BD na Slovensku. Myslím, že je to dostatočne veľká reprezentatívna vzorka na to, aby sa výsledky realizovaných opatrení prejavili v znížení produkcie emisií. Podľa údajov ŠÚ SR znázornených v grafe to ale vyzerá tak, že emisie produkované v domácnostiach si tie opatrenia asi nevšimli.
Výsledky spotreby energie aj tvorby emisií skôr zodpovedajú tvrdeniu uvedenému pri hodnotení budovy v úvode článku, kde som spomenul, že výsledná spotreba závisí hlavne od správania užívateľov.
Kedy sa tento stav zlepší?
To je ďalšia dôležitá otázka, ktorá by mala zaujímať správcov a vlastníkov bytov. Vysvetlili sme si, že prevádzka BD s nízkou spotrebou energie a prevádzkových nákladov je možná, je to dokonca v záujme environmentálnej politiky EÚ aj životného prostredia, sú na to vyčlenené finančné prostriedky. Tak treba tieto podmienky využiť. Jedným z dôležitých dokumentov pre realizáciu opatrení v oblasti energetiky a klímy je Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 až 2030, ktorý vypracovalo MH SR v decembri 2019. V tejto koncepcii je navrhovaný systém vyššieho využívania OZE vytvorením podporného mechanizmu pre sektor vykurovania budov. Presnú formuláciu si dovolím citovať (3).
SR pri napĺňaní cieľa OZE pre rok 2030 považuje za kľúčový sektor vykurovania a chladenia. Existujú dve možnosti ako dekarbonizovať dodávku tepla v budovách cez využívanie ekologických a vysoko úsporných zariadení a technológií šetriacich primárnu energiu:
na úrovni každej budovy zvlášť alebo, na úrovni existujúcich systémov CZT a chladom zásobujúcich viacero budov naraz. Všetky analýzy porovnávajúce tieto dve alternatívy uprednostňujú druhú, vzhľadom na nižšie náklady a úspory z rozsahu.
Pred vytvorením vlastného názoru odporúčam prečítať celý text na str. 100 a 101, aby nedošlo k nesprávnej interpretácii. Podľa uvedenej formulácie sa možno domnievať, že opatrenia EnEf na strane budov nie sú na Slovenku až také dôležité, za aké ich považujú tvorcovia stratégie energetickej hospodárnosti budov EÚ. To je pravdepodobne dôvodom toho, že BD pripojené na systémy CZT (ktorých je podľa dostupných údajov asi 90 %) sú prakticky vylúčené z možnosti čerpania podpory na budovanie OZE aj iných podporných programov. Správcovia BD by sa mali zaujímať o to, či s nejedná o diskrimináciu časti obyvateľov, ktorí sa ničím neprevinili. Podobne možno hodnotiť aj fakt, že pri posudzovaní žiadosti o stavebné povolenie na úpravu, či modernizáciu vykurovacieho systému a budovanie OZE v BD je dodávateľ tepla účastníkom stavebného konania. Ale pri rozhodovaní o dotáciách z modernizačného fondu vo výške 1 miliardy € názor konečných odberateľov nikoho nezaujíma. Pritom by stačilo určiť podmienku, aby realizované opatrenia deklarovali dosiahnutie očakávaných výsledkov v reálnej prevádzke počas celej doby životnosti, napríklad 25 rokov. Lebo ak v nasledujúcich 10 rokoch „zakopeme do zeme“ jednu miliardu EUR aj pre vykurovanie BD, ktoré v nasledujúcej dekáde kvalitne obnovíme a vybavíme lokálnymi OZE, tak veľká časť tých dotácii vyjde nazmar. Pritom perspektíva, že BD bude inštalovaný OZE využívať dlhodobo je prakticky 100 %.
Uvedomujem si, že v článku nie sú uvedené všetky dôležité skutočnosti ani otázky ktoré by mali zaujímať správcov, aby mohli BD dobre spravovať a usmerňovať vlastníkov z hľadiska dlhodobej perspektívy. Budem rád, ak si čitatelia z uvedených otázok vyberú tie, ktoré sú pre nich dôležité a prípadne doplnia ďalšie. Bolo by vhodné zaujímať sa o (ne)riešenú problematiku, aby sa nestalo, že sa na kvalitnú obnovu BD zabudne. Kto iný ako vlastníci, užívatelia a správcovia budov by mali obhajovať a presadzovať svoje záujmy u kompetentných inštitúcií. Bol by som rád, keby sa prípadní záujemcovia obrátili s otázkami a požiadavkami na ZSaUN, a požiadali ich o odpovede či už v časopise, alebo vo forme on-line seminárov.
O budúcnosti bývania v BD sa rozhoduje teraz. Preto sa treba do procesu aktívne zapojiť. Ak sa budeme spoliehať na odborníkov, ktorí navrhujú opatrenia pre lepšiu budúcnosť na základe poznatkov z minulého storočia, asi sa lepších výsledkov nedočkáme. Zdá sa, že veľká časť odborníkov na energetiku je stále zakonzervovaná v období pred revolúciou a z rôznych dôvodov nevnímajú správne súčasnú realitu. Ak chceme aby nastala zmena k lepšiemu, treba sa aktívne zapojiť do procesu návrhu opatrení. Každý kto je ticho, vlastne súhlasí s tým, ako to je.
V súčasnosti na Slovensku znižujeme spotrebu energie takým spôsobom, že dotujeme výrobcov a poskytujeme množstevné zľavy pri nadmernej spotrebe. A tvárime sa, že realizujeme opatrenia pre zlepšenie energetickej efektívnosti aj napriek tomu, že výsledky tomu nenasvedčujú. Pritom v ekológii a energetike je dôležité jednak presvedčenie, ale aj reálne výsledky, nestačí len predstieranie. Čím viac budeme predstierať, a klamať seba aj ostatných, tým bude menšia šanca na potrebné zmeny. Je preto dôležité napraviť existujúce nedostatky a odstrániť ich následky.
Ak sa nájdu záujemcovia o informácie hĺbkovej obnovy BD do štandardu pasívnej budovy, môžu sa ozvať na môj mail, prípadne do redakcie časopisu. Lebo uvedenej problematike má význam sa venovať len vtedy, ak je reálny záujem na strane vlastníkov a spotrebiteľov energie.
