Pandémia koronavírusu COVID-19 odkryla aspekt ľudského zdravia ako veľmi dôležitú súčasť udržateľnej spoločnosti. Voda predstavuje základnú požiadavku na život každého. Problematika kontaminácie vodovodov v budovách, hlavne po predĺženom období ich odstávky, je aktuálnou výzvou svojim vplyvom na ich opätovné bezpečné užívanie. Monitoring rizík a prevencia predstavuje nutný základ nielen pre postpandemickú prevádzku. Cieľom nášho príspevku je upozorniť na stav kontaminácie vodovodov v budovách, potrebu analýzy vplyvu rôznych faktorov na kvalitu základných parametrov vody, modelu rizikovej analýzy a technického postupu na zabezpečenie hygienickej bezpečnosti dodávanej vody vo všeobecnosti.

1. Úvod

COVID-19 je tu s nami viac ako dva roky, no stále nie všetky jeho dôsledky sú nám známe. Jedným, všeobecne na Slovensku prehliadaným, je stav distribučných systémov vody v budovách po doznení vrcholu pandémie. Aby sa zabránilo šíreniu koronavírusu dochádzalo k uzavretiu budov a prevádzok, ktoré môžu po svojom znovuotvorení byť nebezpečnými. Náhle a rozsiahle zatvorenie škôl, obchodných centier, podnikov a úradov spôsobilo nebývalý pokles vo využívaní vody. Nedostatok upravenej pitnej vody pretekajúcej potrubiami v kombinácii s nepravidelnými zmenami teploty spôsobuje, že premnožené baktérie vo vodovodoch sa stávajú reálnym rizikom pre užívateľov vracajúcich sa po pandémii do reálneho života. Kým počas pandémie voda v potrubiach stagnovala, teraz môže byť sekundárnou zdravotnou hrozbou pre ľudí. Medzi najväčšie riziká patrí nárast baktérie Legionella, ktorá spolu s inými baktériami a biofilmami využíva stagnujúcu vodu, nižšie teploty teplej vody a redukované množstvá chlóru a iných dezinfekčných prostriedkov. (ESCMID, 2020; AIHA, 2020; LCA,2020)

Budovy zatvorené na celé týždne či až mesiace pri ich opätovnom otvorení tak môžu spôsobiť onemocnenie pľúc Legionárskou chorobou alebo Pontiacku horúčku z nekontrolovateľného rastu baktérií druhu Legionella pneumophila vo vodovodoch, ktoré nie sú správne prevádzkované a imunitne oslabená osoba je vystavená vodnému aerosolu z týchto systémov. (Diederen, 2008; Phin, 2014). Medzi rizikové skupiny patria muži starší ako 50 rokov, fajčiari a osoby s inými zdravotnými ťažkosťami. V Európe zomiera asi 1 z 10 ľudí, ktorí túto chorobu dostanú (HSW, 2020).

Z hľadiska ochrany verejného zdravia je preto dôležité vzdelávať prevádzkovateľov budov, aby pri znovuotvorení svojich prevádzok preventívne zabránili prepuknutiu až smrteľnej formy pneumónie. Správnou a včasnou diagnostikou predstavuje Legionárska choroba menšie zdravotné riziko ako COVID-19. V ľahších prípadoch sa dá úspešne vyliečiť antibiotikami. Interhumánny prenos infekcie sa zatiaľ nedokázal. Pacienti vykazujú rovnaké príznaky ako pacienti s koronavírusom, teda kašeľ, zimnicu a horúčky, čo sťažuje správnu diagnózu. Štúdia čínskych lekárov zistila, že 20% pacientov s koronavírusom malo legionársku chorobu. Japonskí lekári písali o 80-ročnom mužovi, ktorý zomrel v marci 2020 krátko po návrate z plavby po Níle. Bol infikovaný legionelou aj koronavírusom. Lekári nedokázali určiť, čo ho postihlo ako prvé. (NASEM, 2020; Correia et al., 2016).

Mnohé krajiny (napr. USA, UK) pomocou vládnych úradov informovali verejnosť o tomto riziku a nariadili, že vodovodné potrubie v každej budove, i malom podniku, s nízkou alebo žiadnou obsadenosťou, trvajúcou dlhšie ako jeden týždeň, by sa malo dôkladne prepláchnuť. Podľa vyjadrenia WHO sa s najväčšou pravdepodobnosťou SARS-CoV-2 stane bežnou súčasťou nášho života a dá sa očakávať, že sa po postpandemickom období budú striedať obdobia prinajmenšom s lokálnymi epidémiami. Je preto dôležité poskytnúť vlastníkom a prevádzkovateľom budov procesy a nástroje, ktorými môžu ochrániť užívateľov budov pred nákazou. Na Slovensku ale narážame na chýbajúcu legislatívu, neinformovanosť, nedostatok pracovných síl či financií. (ECDC, 2017; DOH, 2020; CDC, 2017)

2. Údržba systémov v podmienkach zníženej spotreby vody

Ohrozené môžu byť všetky zariadenia a budovy, ktoré boli počas pandémie uzavreté týždne až mesiace. Málo spoločností uvažuje o tom, ako práve vodovodné systémy ovplyvňujú bezpečnú prevádzku pri opätovnom otvorení, keďže ešte nikdy sa nemuseli vyrovnať s takouto situáciou. Ide o celosvetový problém, ktorý možno vyriešiť preventívnymi opatreniami, premyslenými zásahmi a osvedčenými postupmi. Veľké korporácie s technickými konzultantmi si zrejme budú vedomé problému odstavených vodovodných systémov, bude to však výzva pre menšie prevádzky. Chemická dezinfekcia vody pomôže iba v tých častiach systému, kde voda tečie. Keď voda stagnuje, problémy s usadzovaním, koróziou a biofilmom sa rýchlo rozvíjajú. Majitelia budov a odborníci na údržbu by sa mali týmito rizikami zaoberať, aby po epidémii COVID 19 neprišla ďalšia. Vodovodné systémy by sa mali vyskúšať, upraviť a riadne prepláchnuť ešte skôr, ako sa pracovníci, študenti, zákazníci vrátia do svojich bežných životov. (CDC, 2019; PURDUE, 2020)

Vlastníci a prevádzkovatelia budov by sa mali riadiť platnými normami a vyhláškami, hlavne v súvislosti so skúškami a preplachom, či pri uvedení do prevádzky, ako aj pri dlhšej odstávke (STN EN 806-4: 2010; STN EN 806-5: 2012; TNI CEN/TR 16355: 2013).

Kľúčové faktory rizika kontaminácie vodovodu sú:

  • teplota vody medzi 25°C a 50°C (môže ísť iba o relatívne malé časti, kde je umožnené baktérii rásť a odkiaľ sa môžu infikovať ďalšie časti systému);
  • nízky/ žiadny prietok vo vodovodnom systéme (napr. slepé ramená);
  • použitie materiálov, poskytujúcich ochranu a živiny pre rast a tvorbu biofilmov – kaly, vodný kameň, hrdza, riasy a iných organických látok, ktoré sa môžu zhromažďovať v potrubí a zásobníkovom ohrievači, najmä počas období stagnácie;
  • existencia prostredia na vytváranie a šírenie aerosólu generovaného výtokmi, sprchovými ružicami, bazénmi, vnútornými fontánami, spláchnutím toalety, postrekovacími zavlažovacími systémami;
  • možnosť kontaminácie zlou kvalitou vody zo zdroja, bez úpravy na vstupe, napr. ak voda nie je z verejného vodovodu, nemá stálu kvalitu pitnej vody alebo sa dodáva prerušovaným spôsobom. (ESGLI, 2020; CDC, 2020; IWC, 2020)

Merania už pred pandémiou ukázali, že Legionella je bežne prítomná v rozvodoch vody aj na Slovensku. Zdravotné úrady sa zhodujú, že hygienické zabezpečenie rozvodov vody je správnym kľúčom k prevencii. Zo strany dodávateľa vody a prevádzkovateľa budovy je povinnosť v sústave vody zabezpečiť jej predpísanú kvalitu a teplotu v každom odbernom mieste. Zdravotná bezchybnosť pitnej vody stanovená v zákone NR SR 355/2007 Z. z. sa hodnotí podľa ukazovateľov kvality a ich hygienických limitov. Za kvalitu dodávanej pitnej vody do verejných vodovodov a sanitáciu sú zodpovedné miestne vodárenské spoločnosti. Kvalitu vody pre hromadné zásobovanie u spotrebiteľa monitorujú regionálne úrady verejného zdravotníctva v zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z.. Miesta odberov vzoriek sa vyberajú v priestoroch alebo budovách, kde voda vyteká z výtokov bežne slúžiacich pre ľudskú spotrebu. Pre teplú vodu platí norma STN 83 0616 (1987) Kvalita teplej vody, podľa ktorej bakteriologické a biologické ukazovatele kvality teplej vody musia zodpovedať kritériám pre pitnú vodu. Projektanti by mali pri návrhu rešpektovať STN EN 806 – 2 (2005) a Technickú správu TNI CEN/TR 16355 (2012) – Preventívne opatrenia proti rozmnožovaniu baktérie Legionella vo vodovodných potrubiach na pitnú vodu vnútri budov. Tieto zásadné predpisy sú platné v EÚ. V ČR napr. platí Vyhláška MZd. 252/2004 Sb. uvádzajúca požadované parametre teplej vody, ktorá by mala byť do distribučného miesta dodávaná s teplotou nad 50 °C, lepšie nad 55 °C. Veľká Británia prijala ako národnú štandardnú metódu pre posudzovanie vplyvu materiálov v styku s pitnou vodou MDOD test (The Mean Dissolved Oxygen Difference) a riadi sa predpisom BS 6920 (2014). U nás zatiaľ žiadne limity pre kolónie baktérií nie sú nastavené. Medzi možnosti ochrany vody proti Legionelle patrí hygienické zabezpečenie vody oxidom chloričitým, ozónom, UV-žiarením, termálnou dezinfekciou, fyzikálnymi metódami, ako je používanie filtrov. Okrem nákladnej termickej dezinfekcie je nutné experimentálne a in-situ preveriť alternatívne metódy eliminácie baktérie. V súčasnosti vládne vo svete všeobecná potreba definovania technických opatrení v systémoch prípravy teplej vody, špeciálne po udalostiach, ktoré so sebou priniesol COVID-19.

3. Pripravovaná legislatíva pre zdravú vodu

Zdravotné úrady sa zhodujú, že hygienické zabezpečenie rozvodov vody je správnym kľúčom k prevencii. Preto sa intenzívne pripravuje Usmernenie pre zabezpečenie kvality pitnej vody podľa Európskej smernice na naše pomery.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu nadobudla účinnosť 12. januára 2021 a termín jej transpozície do národných právnych predpisov SR je zatiaľ uznesením vlády stanovený na 30. jún 2022. Aktuálne sa MZ SR pokúša termín s ohľadom na veľký rozsah ustanovení smernice posunúť na neskorší (povinnosťou členských krajín EÚ je smernicu implementovať najneskôr do termínu 12. január 2023). Momentálne začala fungovať pracovná skupina v tejto oblasti aj s účasťou odborníkov z praxe, v ktorej sme zúčastnení.

Smernica prináša v oblasti pitnej vody mnohé zmeny – počnúc požiadavkami na zabezpečenie prístupu k pitnej vody (najmä pre marginalizované skupiny obyvateľstva), ďalej zavádza rizikovo-orientovaný prístup pri zásobovaní pitnou vodou (t.j. povinné vypracovanie Plánov bezpečnosti pitnej vody), definuje vykonávanie opatrení a sprístupňovanie informácií, venuje sa materiálom a chemikáliám pre styk s pitnou vodou a na jej úpravu atď.

Za MZ SR je gestorom transpozície smernice ÚVZ SR, ktorý predpokladá implementovať smernicu do:

  • zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  • novej vyhlášky pre pitnú vodu, ktorá nahradí platnú Vyhlášku MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou,
  • vyhlášky č. 550/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na výrobky určené na styk s pitnou vodou.

Vybrané články smernice bude v súlade s platnými kompetenciami transponovať do svojich predpisov MŽP SR.

Nový rizikovo-orientovaný prístup podľa tejto smernice pozostáva z 3 častí:

  1. posúdenie a riadenie rizika povodí,
  2. posúdenie a riadenie rizika systému zásobovania,
  3. posúdenie rizika domových rozvodných systémov.

3.1 Posúdenie rizika domových rozvodných systémov

Posúdenie rizika domových rozvodných systémov má zahŕňať:

  1. a) všeobecnú analýzu rizík (z domových rozvodov a súvisiacich materiálov a výrobkov) a
  2. b) monitorovanie vybraných parametrov.

Posúdenie rizika domového rozvodného systému sa po prvýkrát vykoná do 12. januára 2029. Uvedené posúdenie rizika sa bude preskúmavať každých šesť rokov a v prípade potreby sa aktualizuje.

Uvedené posúdenie rizika pozostáva zo:

  1. a) všeobecnej analýzy potenciálnych rizík súvisiacich s domovými rozvodnými systémami, súvisiacimi výrobkami a materiálmi, a či tieto potenciálne riziká ovplyvňujú kvalitu vody v mieste, kde vyteká z vodovodných armatúr, ktoré sa bežne používajú na vodu určenú na ľudskú spotrebu.
  2. b) monitorovania parametrov v priestoroch, v ktorých sa počas všeobecnej analýzy zistili osobitné riziká pre kvalitu vody a ľudské zdravie (hlavne sa jedná o baktérie rodu Legionella alebo olova).

V prípade, že na základe všeobecnej analýzy sa dospeje k záveru, že v súvislosti s domovým rozvodným systémom alebo súvisiacimi výrobkami a materiálmi existuje riziko ohrozenia ľudského zdravia, alebo v prípade, že z monitorovania b) vyplýva, že neboli splnené parametrické hodnoty stanovené v Tabuľke 1 musia byť prijaté vhodné opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu s parametrickými hodnotami.

S cieľom znížiť riziká spojené s domovým rozvodom vo všetkých domových rozvodných systémoch sa zvážia všetky ďalej uvedené opatrenia a prijmú sa tie relevantné:

  1. a) nabádať vlastníkov verejných a súkromných priestorov na vykonanie posúdenia rizika domového rozvodného systému;
  2. b) informovať spotrebiteľov a vlastníkov verejných a súkromných priestorov o opatreniach zameraných na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu so štandardmi kvality vody určenej na ľudskú spotrebu spôsobeného domovým rozvodným systémom;
  3. c) poskytovať spotrebiteľom poradenstvo, pokiaľ ide o podmienky spotreby a používania vody určenej na ľudskú spotrebu a možné opatrenia s cieľom predísť opätovnému vzniku rizika;
  4. d) podporovať odbornú prípravu inštalatérov a iných odborníkov, ktorí pracujú v oblasti domových rozvodných systémov a inštalácie stavebných výrobkov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu;
  5. e) v prípade baktérií rodu Legionella zabezpečiť zavedenie účinných kontrolných a riadiacich opatrení primeraných riziku s cieľom predchádzať a riešiť možné výskyty ochorení; a
  6. f) v prípade olova, ak je to ekonomicky a technicky uskutočniteľné, vykonávať opatrenia na nahradenie komponentov vyrobených z olova v existujúcich domových rozvodných systémoch.

V takýchto prípadoch by sa mal potvrdiť zdroj infekcie a mal by sa identifikovať druh Legionella.

Vzorky, pokiaľ ide o baktérie rodu Legionella v domových rozvodných systémoch, sa odoberajú v miestach rizika šírenia baktérie rodu Legionella, v miestach reprezentatívnych pre systémové vystavenie tejto baktérii alebo v oboch týchto miestach.

Následne bude vypracované aj národné usmernenie pre metódy odberu vzoriek pre baktérie rodu Legionella.

Tabuľka 1 Parametre relevantné pre posúdenie rizika domových rozvodných systémov

3.2 Hygienické požiadavky na materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu

Materiály určené na použitie v nových zariadeniach alebo v prípade opráv/ rekonštrukcie v existujúcich zariadeniach, ktoré slúžia na odber, úpravu, akumuláciu alebo distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu, a ktoré prichádzajú do kontaktu s takouto vodou musia spĺňať nasledovné:

  1. a) priamo ani nepriamo neohrozovať ochranu ľudského zdravia;
  2. b) nepriaznivo neovplyvňovať farbu, pach ani chuť vody;
  3. c) nepodporovať mikrobiálny rast;
  4. d) neuvoľňovať do vody kontaminanty vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutné na určený účel materiálu.

Na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania týchto požiadaviek budú stanovené minimálne hygienické požiadavky na materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu nasledovne:

  1. a) do 12. januára 2024 metodiky testovania a schvaľovania východiskových látok, zmesí a zložiek, ktoré sa majú zahrnúť do európskych zoznamov povolených východiskových látok, zmesí alebo zložiek vrátane osobitných migračných limitov a vedeckých predpokladov súvisiacich s jednotlivými látkami alebo materiálmi;
  2. b) do 12. januára 2025 na základe zoznamov zahrňujúcich dátumy platnosti, ktoré zostavila agentúra ECHA, európske zoznamy povolených východiskových látok, zmesí alebo zložiek pre každú skupinu materiálov, a to organické, cementové, kovové, smaltované a keramické či iné anorganické materiály, ktoré sú povolené na použitie pri výrobe materiálov alebo výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, podľa potreby vrátane podmienok ich použitia a migračných limitov, ktoré sa majú určiť
  3. c) do 12. januára 2024 postupy a metódy testovania a schvaľovania konečných materiálov, ktoré sa používajú vo výrobku vyrobenom z materiálov, alebo kombinácií východiskových látok, zmesí alebo zložiek uvedených na európskych zoznamoch povolených látok, a to vrátane:
  4. i) identifikácie relevantných látok a iných parametrov, ako sú zákal, chuť, pach, farba, celkový obsah organického uhlíka, uvoľnenie neočakávaných látok a podpora mikrobiálneho rastu, ktoré sa majú testovať vo vode po migrácii;
  5. ii) metód testovania účinkov na kvalitu vody zohľadňujúc všetky relevantné európske normy;

iii) kritérií splnenia/nesplnenia pre výsledky testov, v ktorých sa okrem iného podľa potreby zohľadnia konverzné faktory pre migráciu látok, pokiaľ ide o odhadované úrovne na úrovni vodovodného kohútika, a podmienky aplikácie alebo používania.

4. Navrhované postupy a metódy riešenia

Stratégia nášho postupu vychádza z kombinácie overených metód. Počiatočným impulzom bude zmonitorovanie reálneho stavu kontaminácie rozvodov vody napr. po dlhodobej odstávke počas COVID-19, stanovenie parametrov rizikových budov, čím sa získa ucelený pohľad na stav technických zariadení v nich a pripraví sa plán na realizáciu vízie energeticky efektívneho, zdravotne bezpečného a odolného systému. Diagnostika a následne implementácia nových prístupov do budúcej prevádzky sú našim hlavným mottom.

4.1 Aplikačná úroveň

Náš tím dlhodobo spolupracuje s Regionálnym ústavom verejného zdravotníctva MZ SR so sídlom v Košiciach a s dodávateľom tepla a teplej vody pre Košice – Tepelné hospodárstvo TEHO, s.r.o. Košice. Práve na ich objednávku sme spracovali analýzu, z ktorej vyplynulo, že v EÚ preferovaná metóda eliminácie baktérií periodickou termickou dezinfekciou neúmerne zvyšuje finančnú a časovú náročnosť pre zriaďovateľa/ dodávateľa a nezhoduje sa s koncepciou znižovania spotreby energie, zavádzanej v rámci EÚ.

Medzi alternatívne možnosti ochrany proti Legionelle patrí hygienické zabezpečenie oxidom chloričitým, ozónom, UV-žiarením, fyzikálne metódy ako využívanie filtrov a iné. Je nutné preveriť tieto metódy eliminácie baktérie voči nákladnej termickej dezinfekcii, vyhovieť potrebe praxe na definovanie technických opatrení v systémoch prípravy teplej vody. Sústavy rozvodov vody majú vo všetkých našich rozsiahlejších a starších budovách mnoho spoločných nedostatkov. Medzi nimi má významnú úlohu vek systému, materiálové zloženie, chýbajúca regulácia a zanedbaná údržba.

Každá technológia dezinfekcie má silné a slabé stránky, limity a rozdielne náklady. Výber vhodnej technológie záleží na individuálnych potrebách prevádzkovateľa, kvalite vody a požiadavkách na obsluhu a servise zariadenia. Je potrebné definovať všeobecne platné pravidlá, ktoré máme ambíciu uviesť do praxe ako odporúčaný, resp. povinný „Pandemický hygienický audit rozvodov vody“, s obdobnou štruktúrou ako u Energetického certifikátu – zatriedenie budov podľa miery hygienického rizika a nevyhnutných technických opatrení.

4.2 Znaky a dôvody znečistenia vodovodného systému

Dôvody, prečo je potrebné vodovodné potrubie pravidelne čistiť sú rôzne.

Medzi tie viditeľné patria:

  • Znečistená alebo zapáchajúca voda
  • Viditeľné stopy zanesenia na sanitárnych zariadeniach – napr. vodný kameň v potrubí

V extrémnych prípadoch:

  • Znížený tlak v systéme
  • Nefunkčnosť celého systému, keď voda vôbec netečie, t.j. upchaté vodovodné trúbky

Okrem týchto dôvodov máme aj dôvody voľným okom neviditeľné, o to viac dôležitejšie:

  • V rozvode alebo vo vode sa nachádzajú mikróby a baktérie
  • Znečistenie vody z vodovodu, kopaných alebo vŕtaných studní

Pre zdravie človeka je však hlavný dôvod potreby čistenia rozvodov pitnej vody:

  • Prevencia pred nežiadúcimi chorobami

Medzi najčastejšie príklady znečistenia v praxi patria:

Problémy so zakalením – prevádzkovatelia systémov na rozvod pitnej vody musia veľmi často bojovať s koróziou pozinkovaných potrubí. Tá sa prejavuje zakalením a červenohnedým sfarbením pitnej vody. Taktiež môže dôjsť k zaneseniu filtrov, regulátorov prúdenia alebo rohových ventilov a dôsledkom toho k zníženiu prietoku. Okrem toho sa zmenšuje priemer cirkulačných potrubí, dochádza ku stagnácii a tým vznikajú ideálne podmienky pre tvorbu biofilmov a na premnoženie baktérií, ako je legionella.

Legionella – v potrubiach pitnej vody môže dôjsť k mikrobiologickej kontaminácii. Jej príčinou sú stavebné, prevádzkové alebo technologické nedostatky. Kontaminácia legionellou sa vo väčšine prípadov zistí v rámci povinnej analýzy pitnej vody na základe Smernice o kvalite pitnej vody. Potom je potrebné konať rýchlo, pretože legionella predstavuje vážne zdravotné riziko. Tyčinkovité baktérie žijú vo vode, prenášajú sa kvapôčkami a môžu vyvolať infekčnú Legionársku chorobu.

Pseudomonas – tak ako legionella tyčinkovité baktérie. Môžu byť nebezpečné predovšetkým pre ľudí s oslabenou imunitou. Preto je urýchlené riešenie tohto problému nevyhnutné predovšetkým v nemocniciach.

Znečistenie vodovodného systému môže byť spôsobené jednak použitím nesprávnych materiálov pri realizácii, či neprepláchnutím systému po uvedení rozvodu do prevádzky. Znečistenie môže nastať aj kombináciou starého a nového rozvodu.

Druhým hlavným dôvodom znečistenia rozvodov vody je samotná voda. Príčinou môže byť napustenie systému nesprávnou (znečistenou) vodou, zvyčajne zo studne, vďaka čomu sa usadia inkrusty a usadeniny priamo zo zdroja vody.

Takto sa môžu zaniesť všetky typy systémov a je jedno, z akých materiálov je systém zrealizovaný.

Je pravdou, že niektoré sú náchylnejšie na zanášanie viac a niektoré menej. Rovnako to závisí aj od oblasti, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Niektoré oblasti sú náchylnejšie na obsah minerálov vo vode, iné na inkrusty, kvalitu vody, mikróby, riasy, či baktérie. Vo svojej podstate však zanáša každý systém, to znamená, že každý systém je potrebné čistiť. Podľa našich dlhoročných skúseností odporúčame vykonať preplach a dezinfekciu vodovodného potrubia pred prvým použitím a následne v pravidelných intervaloch 3 – 5 rokov.

4.3 Preplachovanie vodovodov

Preplach existujúcich zariadení

Vo fungujúcich potrubiach sa počas prevádzky vytvárajú usadeniny a biofilm. V neošetrených oceľových potrubiach môže dôjsť z produktov korózie k tvorbe usadenín. Tieto redukujú priemer potrubí a zmenšujú takto prietok. V cirkulačných potrubiach sa preto často nedosahuje požadovaná teplota vratnej vody. Voľne adhézne usadeniny a biofilmy sa môžu z časti uvoľniť a tým zapríčiniť zakalenie a hnedé sfarbenie vody. Väčšie častice upchávajú filter. Mobilizovaný biofilm spôsobuje mikrobiálne znečistenie pitnej vody, ktoré sa prejaví pri analýze pitnej vody predovšetkým zvýšeným počtom kolónií. Čistenie existujúcich potrubí má teda za cieľ na jednej strane zabezpečiť hygienicky bezchybný stav potrubí a na druhej strane obnoviť ich plánovaný prietok. Pritom by ale nemalo dôjsť podľa možností k poškodeniu vrstiev, zabezpečujúcich ochranu pred koróziou.

Preplach nových zariadení

Po vykonaní skúšky novo zrealizovaných rozvodov pitnej vody je ich vyčistenie preplachom väčšinou najúčinnejším prostriedkom. Pri novo inštalovaných potrubiach sa môže okrem toho stať, že sa do nich neúmyselne dostanú pomocné montážne látky alebo nečistoty. Pri odbornom zaobchádzaní so súčiastkami a pri správnej montáži v mnohých prípadoch postačuje na vyplavenie týchto látok preplach vodou alebo preplachovými kompresormi.

Tieto látky mobilizuje zvýšenými vlečnými silami na vnútornom povrchu potrubí a spoľahlivo ich vyplavuje. Cieľom je odstránenie mikroorganizmov a predovšetkým výživných substrátov pre mikroorganizmy z potrubí. O čo dôkladnejšie je čistenie, o to čistejšie a úspešnejšie sú následné dezinfekčné opatrenia.

Dnes sú už známe technológie využívajúce existujúcu vodu a v impulzoch filtrovaný vzduch tak, že sa vytvárajú balíky z blokov vzduchu a vody, ktoré prúdia počas oplachu vysokou rýchlosťou 10 až 20 m/s. Tieto vytvárajú enormné turbulencie so silnými strihovými a vlečnými silami, ktoré mobilizujú usadeniny a spoľahlivo ich vyplavujú.

Schéma realizácie preplachu vodovodu v budove

Na obrázku 1 je schéma použitia preplachu voda/vzduch pre potrubia pitnej vody, kde pripájame hadicu a ktoré stúpačky a kedy sú mimo prevádzky. Takisto sú tam znázornené možnosti napájania pre vzduchové impulzy na domovú prípojku alebo na rozvádzače studenej, prípadne teplej vody.

Pri viditeľnom probléme nestačí len dezinfekcia vodovodného potrubia. Odporúčame čistenie a až následnú dezinfekciu, prípadne ďalšie opatrenia. Mechanické impulzné čistenie je prvým krokom k odstráneniu kontaminácie a týmto spôsobom je možné ušetriť čas a prostriedky a predovšetkým zdravie. Príklady z realizácie čistenia a preplachu v bytových domoch uvádzajú obrázky 2 – 9.

Ukážky čistenia a preplachu vodovodných potrubí v bytových a obecných rozvodoch (zo zdrojov archívu Wilseko s.r.o.)

5. Záver

Problematika realizácie finančne náročných technických opatrení proti nárastu baktérie Legionella pneumophila súvisiace s termickou dezinfekciou je zatiaľ nutnou realitou. My chceme objektívne v praxi overiť a aktívne využívať ekonomicky efektívne opatrenia a rizikovú analýzu vo forme nenáročnej platformy prevencie a kontroly, s ktorou by sa predišlo ďalekosiahlym škodám na ľudských životoch a v systémoch vodovodov. Najvýznamnejším prínosom bude zvýšenie kvality dodávanej vody v budovách, nielen po pandémii typu COVID-19 ale kontinuálne; čo sa pozitívne odrazí na znížení počtu súvisiacich ochorení.

prof. Ing. Zuzana Vranayová, CSc., Ing. Tomáš Sleziak, PhD., Stavebná fakulta TUKE

Článok vznikol za podpory projektu ITMS 313010T578 Operačný program Výskum a inovácie „Bezpečné a udržateľné budovy a ich prostredie“