„Založiť či nezaložiť kompost?“ takú otázku by si určite kládol aj Hamlet, keby prepadol záhradkárčeniu. Pokiaľ sa pýtate presne túto otázku, verte, že správna odpoveď je: „Kompostovať!“ Obavy z toho, že sa o kompost budete musieť komplikovane starať a on bude na oplátku o celej záhrade šíriť špecifický zápach, hoďte kľudne za hlavu. Táto predstava je iba pretrvávajúci mýtus.

2. Výber správneho kompostéra

Ďalším krokom je vybrať správny kompostér. „Zamyslite sa a skúste odhadnúť, aké množstvo kompostu budete s najväčšou pravdepodobnosťou vytvárať. Podľa toho si vyberte menší model s objemom okolo 300 litrov alebo väčší s objemom až do 800 litrov,“ vysvetľuje David Benda z Hornbachu.

Pre stredne veľké až veľké záhrady je ideálny ľahko zmontovateľný, otvorený stavebnicový kompostér z dreva. Jeho montáž je veľmi jednoduchá vďaka zástrčkovému systému, ktorý v prípade potreby zaručuje veľmi jednoduchú a priestorovo nenáročnú prepravu. Bočné vetracie otvory zaisťujú cirkuláciu vzduchu a vlhkosti. Ďalším variantom sú kompostéry zo stabilného plastu. Sú odolné proti poveternostným vplyvom a vďaka dostatočnému množstvu vzduchových prieduchov a tmavej farbe, ktorá mimoriadne dobre pohlcuje teplo, dokážu vytvoriť ideálne podmienky pre kompostovanie.

3. Ako kompostér naplniť

Pokiaľ máte vybrané vhodné miesto, a na ňom už čaká úplne nový kompostér, môžete sa pustiť do jeho napĺňania. Čím začať? „Na dno umiestnite malé vetvičky a slamu, kompost vám tak nebude zapáchať. Dobrý výsledok pri kompostovaní dosiahnete, keď budete dbať na to, aby sa suchý materiál dobre premiešal s mokrým. Tým sa vytvoria vhodné podmienky, ktoré kompost potrebuje, aby sa stal dobrým hnojivom,“ radí David Benda z Hornbachu. „Prevzdušňovanie prostredníctvom malých vetvičiek a slamy je účinné, ale nedostačujúce. Počítajte s tým, že sa časom nevyhnete kompletnému prekopaniu kompostu a jeho konštrukcia by tomu mala byť prispôsobená,“ dodáva.

4. Čo dať do kompostu a čo nie

Niektorý biologický odpad do kompostu patrí, iný zas nie. Ako jednoduchý návod môže slúžiť nasledovná tabuľka:

„Trávu a lístie vždy premiešajte so zeminou, pomôžete tak drobným živočíchom odvádzať v komposte dobrú prácu,“ radí David Benda z Hornbachu.

5. Pozor na sucho a vlhkosť

Kompost by nemal byť príliš mokrý ani suchý. Nadbytok vody vedie k hnilobe a nepríjemnému zápachu. Ak je kompost príliš vlhký, zabráňte nadmernému zatekaniu vody do kompostu, napríklad vybudovaním ochrannej strechy. Do vlhkého kompostu pridávajte predovšetkým lístie, slamu a suchú zeminu. Vyhnite sa naopak ovociu a zelenine, ktoré púšťajú vodu. Na druhej strane, sucho zase naopak komplikuje kompostovacie procesy. „Kompost je príliš suchý, pokiaľ jeho povrch získa sivý odtieň a takmer sa prestane rozkladať. V takom prípade je najlepšie pokropiť ho dažďovou vodou. Ďalšou možnosťou je prekopanie a pridanie vlhkých komponentov,“ hovorí David Benda z Hornbachu.

6. Kedy začať hnojiť?

„Ak sa vášmu kompostu dobre darí, môžete sa tešiť na prvú úrodu približne po 9 týždňoch kompostovania. Počítajte s tým, že vám kompost poslúži iba pre mulčovanie. Potrebnú zrelosť kompost dosiahne asi až po 10 mesiacoch. To, že je zmes pripravená na hnojenie, spoznáte tak, že získa tmavohnedú farbu a príjemnú lesnú vôňu,“ popisuje odborník z Hornbachu.