Energetická kríza vyvolala obrovský záujem domácností o inštaláciu fotovoltických panelov. Záujem je tak veľký, že mnohé firmy nestíhajú a na trhu hrozí nedostatok kvalifikovaných inštalatérov. V ponuke viacerých retailových reťazcov, či e-shopov sa tak v poslednej dobe objavili „plug & play“ sety balkónových elektrární. Podľa ich popisu si spotrebiteľ panel jednoducho namontuje pomocou držiaka a kábel zapojí rovno do 230 V zásuvky bytu. Jednoduchý postup a pomerne priaznivá cena vyvolávajú veľký záujem a balkóny s takýmito panelmi rastú ako huby po daždi. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) však upozorňuje, že neodborné zapájanie takýchto fotovoltických zdrojov do sietí je nebezpečné a v konečnom dôsledku môže účet za elektrinu dokonca zvyšovať.
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) upozorňuje na nový trend v podobe balkónových elektrární. Tie začali predávať viaceré maloobchodné reťazce za relatívne priaznivé ceny. „Rozumiem túžbe vlastníkov bytov po možnosti šetriť na elektrine, keďže nie každý bytový dom je schopný sa dohodnúť na založení energetickej komunity a inštalácii spoločnej fotovoltiky na ich streche, z ktorej by sa vyrobená elektrina zdieľala všetkým členom. Balkónová fotovoltika však má niekoľko zásadných problémov, a preto si nemyslím, že je odpoveďou na tieto opodstatnené túžby,“ myslí si riaditeľ SAPI Ján Karaba
Zlá orientácia aj sklon
Balkónové inštalácie si ľudia robia svojpomocne, pričom sú limitovaní orientáciou aj veľkosťou balkóna. Často tak vidíme panely namontované v 90 stupňovom uhle, ktoré majú aj pri orientácii na juh o 30% nižší energetický výnos oproti panelom, ktoré sú ideálne sklonené. Ak ale balkón na juh orientovaný nie je, čo je pomerne časté, straty sa môžu pohybovať pokojne až na úrovni 50%. Informácie od predajcov však často využiteľný potenciál umelo nadhodnocujú.
Pozor, aby ste za elektrinu nakoniec neplatili viac!
Problematický môže byť aj samotný výkon balkónovej inštalácie. Zoberme si priemerný balkónový set s nominálnym AC výkonom 300 W, ktorý dodáva do jednej fázy. Spotreba bytu v jednej fáze ale málokedy dosiahne 300 W, čo znamená, že do siete je dodávaný prebytok. „Podľa zákona o energetike sa dodávanie výkonu do siete bez zmluvy s distribučnou spoločnosťou považuje za neoprávnené a za takýto správny delikt hrozia pokuty. Takýto set preto nie je možné bez dodatočných povolení len tak zapojiť do zásuvky,“ upozorňuje Karaba.
Ak elektráreň dodáva do siete prebytky, je potrebný elektromer, ktorý je schopný merať obojsmerne. Takéto elektromery ale podľa Karabu väčšina panelákových bytov nemá a existujúce elektromery dodávku do siete pripočítavajú k spotrebe. Navyše pripojenie priamo do zásuvky bez dodatočného istenia je nielen v rozpore s normami, ale zároveň ohrozuje bezpečnosť elektroinštalácie bytu a siete. Zle navrhnutá a zapojená fotovoltická elektrárnička tak v konečnom dôsledku môže zvyšovať účet za elektrinu a súčasne predstavuje bezpečnostné riziko.
Balkónové inštalácie majú len zriedka skutočný zmysel
Napriek vyššie uvedenému nemusí byť balkónová fotovoltika úplný nezmysel. Je však nevyhnutné ju inštalovať v súlade s normami a právnymi predpismi a byť si vedomý obmedzení tejto investície. „Ako asociáciu nás nesmierne teší záujem ľudí o fotovoltiku. Zároveň ale poukazujeme na skutočnosť, že len správne nainštalované elektrárne majú skutočné technické a ekonomické opodstatnenie a nepredstavujú riziko pre ľudské životy a majetok. Balkónová fotovoltika a spôsob jej predaja nie je správny a nerešpektuje slovenskú legislatívu, ani základné technické normy a bezpečnostné požiadavky. Vyzývame ľudí, aby nepodliehali nákupným ošiaľom a informácie si overovali. Rovnako apelujeme na kompetentné orgány, aby začali v tejto veci konať skôr, ako príde k nešťastiu,“ uzatvára riaditeľ SAPI.
