Optimálna teplota, škodlivé látky, prach alebo oxid uhličitý. Kvalitu vzduchu v priemyselných halách výrazne ovplyvňuje viacero faktorov. Obvodové plášte týchto budov sú tiež oveľa lepšie izolované, preto musia byť haly vybavené kvalitným systémom výmeny vzduchu. V snahe poskytnúť svojim pracovníkom väčší komfort v čase nízkej nezamestnanosti sa čoraz častejšie rozhodujú pre riešenia, ktoré nielenže spĺňajú hygienické minimum, ale zároveň vytvárajú optimálne vnútorné prostredie. Dopyt rastie najmä po úsporných lokálnych systémoch, tzv. rooftopoch, ktorým stačí malý otvor v streche haly.

Výskum ukazuje, že ľudia trávia viac ako 90 percent svojho času v interiéri a približne tretinu svojho života v práci. Preto je kvalita ovzdušia na pracovisku kľúčovou otázkou aj pre podniky. V lete sa jedná o dostatočné chladenie, ale okrem optimálnej teploty je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory, ako je vlhkosť, prítomnosť škodlivých látok, množstvo prachu alebo oxidu uhličitého. „Kombinácia týchto aspektov môže byť rizikom najmä v zle vetraných priemyselných halách, kde sa okrem veľkého počtu pracovníkov môžu vyskytovať aj chemické látky alebo vyššia prašnosť,“ opisuje Ing. Lukáš Daněk, obchodný manažér spoločnosti Schwank.

Priemyselné podniky donedávna nemuseli riešiť nedostatočné vetranie svojich hál. V plášťoch týchto budov sa nepoužívali kvalitné izolácie ani materiály. Podniky sa preto mohli spoliehať na prirodzenú výmenu vzduchu v dôsledku netesností v konštrukcii budovy, tzv. infiltrácie. „Dnes je situácia opačná, v celom stavebnom sektore pozorujeme snahy o maximalizáciu izolácie obvodového plášťa, a to aj v priemyselných budovách. V prípade novostavieb už k prirodzenej infiltrácii nedochádza a je potrebné ich vybaviť správne dimenzovaným systémom vetrania,“ doplnil Daněk.

Hygienické minimum versus realita

Minimálne množstvo vonkajšieho vzduchu, ktoré sa má privádzať na pracovisko, stanovuje vyhláška. Vo väčšine priemyselných prevádzok sa musí do haly priviesť 50 metrov kubických čerstvého vzduchu za hodinu. Ak je priemyselné pracovisko zaťažené inými faktormi, ako sú zápachy alebo teplo, musí sa privádzať o 10 metrov kubických čerstvého vzduchu viac. „V jadre sú to naozaj minimá. Ak je vo veľkej hale sto ľudí a majú malý zdroj vetrania, hygienické minimá môžu byť splnené, ale napríklad koncentrácia oxidu uhličitého zostáva vysoká. Výmena vzduchu nie je pre takýto počet ľudí dostatočná,“ povedal Daněk.

Koncentrácie oxidu uhličitého a ich vplyv na ľudský organizmus sa často spomínajú pri meraniach kvality ovzdušia. Odporúčaná maximálna úroveň tohto plynu vo vnútorných priestoroch je 1500 častíc na milión (ppm). V zahraničí sa na kvalitu vnútorného prostredia nazerá podobne, napríklad britská vládna agentúra pre financovanie vzdelávania a zručností uvádza, že úroveň oxidu uhličitého vo vnútornom prostredí je pre človeka prijateľná do 1500 ppm.

Niektoré štúdie však uvádzajú iné skutočnosti. Napríklad výskum z americkej Harvard School of Public Health zistil, že kognitívne funkcie človeka sa zhoršujú už pri hladinách oxidu uhličitého okolo 1400 ppm. Podľa štúdie sa v takomto prípade úroveň koncentrácie znižuje približne o tretinu v porovnaní so situáciou, keď sú koncentrácie CO2 podobné ako vo vonkajšom ovzduší.

Podobné názory vyjadrujú aj domáci odborníci v oblasti vetrania priemyselných hál. „Pri vyšších koncentráciách oxidu uhličitého môže dôjsť k zníženiu efektivity práce približne o 30 až 40 percent. Ľudia bývajú ospalí, necítia sa dobre a často musia opustiť vetraný priestor. V zime začnú otvárať okná, čím z budovy uniká drahé teplo,“ uviedol Lukáš Daněk zo spoločnosti Schwank.

Zmena prístupu priemyselných podnikov

Hoci priemyselné haly nie sú často vystavené vysokým koncentráciám oxidu uhličitého tak často ako školy alebo kancelárie, pretože majú vysoké stropy, je nevyhnutné uvedomiť si iné riziká, ako je vysoká prašnosť a chemické výpary. „Inštalácia ventilačnej techniky je v takýchto prípadoch nevyhnutnosťou, ale nemusí ísť vždy o mimoriadne nákladnú investíciu. V posledných rokoch majitelia priemyselných hál častejšie riešia vetranie decentralizovaným spôsobom. To znamená menšie jednotky, takzvané strešné, ktoré potrebujú len 2 štvorcové metre voľného priestoru na strope, čo výrazne zjednodušuje inštaláciu. Ak sa na strop umiestni niekoľko takýchto jednotiek, spoľahlivo nahradia centralizovaný systém vetrania, ktorý býva vyššou investíciou, ak si vyžaduje vybudovanie veľkého vetracieho systému na celom strope haly,“ povedal Daněk.

Podľa neho sa v posledných piatich rokoch slovenské podniky koncepčnejšie zamýšľajú nad efektívnym vetraním priemyselných hál. Vplyv na to má nízka nezamestnanosť, vyššie ceny energií či vyššie nároky pracovníkov. „Situácia sa postupne obracia. Firmy sa začínajú snažiť ponúknuť svojim zamestnancom vyšší komfort a nielen splniť hygienické minimum kvality vzduchu. Namiesto toho, aby riskovali vysokú fluktuáciu zamestnancov a s tým spojené zvýšené náklady, radšej investujú viac do kvalitného vetrania, aby si udržali existujúcich pracovníkov,“ uzavrel Lukáš Daněk.