Podľa októbrovej správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC) si bude obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím vyžadovať rýchle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti. IPCC varuje, že máme len 12 rokov na to, aby sme tieto zásadné zmeny na zníženie rizík extrémneho tepla, sucha, záplav a chudoby zaviedli.

Stavebný sektor je zodpovedný za 30% celkovej spotreby energie a viac ako 55% konečnej spotreby elektrickej energie. Pokrok, ktorý nastal v odvetví stavebníctva smerom k trvalo udržateľným budovám je pozitívny, stále však nestačí držať krok s expanziou a rastúcim dopytom po energetických službách v tomto segmente.

Kvalita budov a ich energetická náročnosť sú pre našu spoločnosť kľúčové. Svetová rada pre zelené budovy (WGBC) a Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhadujú,  že na dosiahnutie obmedzenia globálneho otepľovania pod 2 °C je nevyhnutné znížiť uhlíkovú stopu v urbánnom prostredí o 86 miliárd ton. v zastavanom území sa Emisie CO₂ musia znížiť o 80% a všetky novo postavené budovy musia dosiahnuť nulové emisie CO₂ do roku 2050. Na dosiahnutie týchto cieľov sú nevyhnutné zmeny nielen pri samotnej výstavbe a obnove budovy, ale aj pri ich financovaní, oceňovaní, obstarávaní a ich správe. „Riziká emisií oxidu uhličitého, ktoré vzniknú pri výstavbe a užívaní budov, by mali investori vedieť zhodnotiť a odborníci by sa mali pýtať, či boli posúdené správne. Aj takto môžeme zabezpečiť zmenu a dosiahnuť znižovanie emisií CO₂,“ hovorí Hana Ovesná, výkonná riaditeľka SKGBC.

Sektor stavebníctva je charakterizovaný veľmi dlhým životným cyklom a preto sú dôležité okamžité kroky k zníženiu spotreby energie a tvorby emisií CO₂. Platí to rovnako pre obnovované aj nové budovy, píše sa v správe IPCC. Konkrétne kroky, na ktoré sa má oblasť výstavby budov zamerať sú moderné a energeticky účinné technológie ako izolácia budov, tepelné čerpadlá, či šetrné svetelné zdroje. Nemenej dôležité je správanie spotrebiteľa a prevádzka budov, ktoré môžu tiež významne ovplyvniť spotrebu energie.

„Pretrvávajúcou snahou SKGBC je, aby sa podiel budov na celkovej spotrebe zdrojov výrazne znížil. Správa IPCC nabáda spoločnosť k ambicióznejším cieľom ako boli ratifikované Parížskou dohodou v roku 2015,“ povedala H. Ovesná.

Transparentné medzinárodné certifikáty udržateľnosti budov, LEED a BREEAM, ktoré sú používané na Slovensku, hodnotia kritériá spotreby energie, vplyvu na atmosféru, ale i hospodárenie s vodou a v neposlednom rade kvalitu vnútorného prostredia. „Viac ako 50 budov, ktoré certifikát udržateľnosti vlastnia je dôkazom toho, že podiel energeticky efektívnych budov, ktoré poskytujú užívateľom zdravé vnútorné prostredie, zvyšujú produktivitu zamestnancov a znižujú chorobnosť, má aj na Slovensku stúpajúci trend. Sme veľmi radi, že takmer všetky novo postavené kancelárske budovy v Bratislave certifikát udržateľnosti získali,“ dodala výkonná riaditeľka SKGBC.

„Na Slovensku máme prijaté predpisy, ktorých uplatňovanie v praxi však pokrivkáva. Podľa štúdie Budov pre budúcnosť 11 percent novopostavených rodinných domov v roku 2017 nespĺňalo zákonom stanovené minimálne požiadavky na stavby v oblasti energetickej hospodárnosti,“ upozornil Peter Robl, podpredseda predstavenstva SKGBC. „Podpora dodržiavania existujúcich zákonných noriem, podpora inovácií a tlak na samosprávy pri obnove budov sú oblasti, na ktoré sa chce Slovenská rada pre zelené budovy zamerať, aby tak napomohla cieľu obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C,“ dodala Hana Ovesná.