Je to vôbec možné? To si vážne niekto myslí, že koronavírus nejako súvisí s energetickou hospodárnosťou? Ako keby sme toho vírusu nemali všade naokolo dosť, ešte aj v časopise o správe budov ho ide niekto spomínať. Môžem vás uistiť, že o tom viem a dobre si to uvedomujem. Napriek tomu by som bol rád, keby čitatelia skôr ako hodia kameň (či výhražný mail do redakcie), článok prečítali. Nepredpokladám, že budú súhlasiť so všetkými myšlienkami, úvahami a domnienkami autora. Ale budem veľmi spokojný, ak ich obsah článku privedie k zamysleniu aj nad budúcnosťou bývania v bytových domoch.

Ing. Jozef Habánek

Poďme teda poporiadku. Aj keď nerád, musím konštatovať, že koronavírus u nás predbehol energetickú hospodárnosť. A určite to nie je jediná oblasť v ktorej vírus zvíťazil.

Prvé ochorenie sme na Slovensku zaznamenali 6. marca a 10. marca sme mali už 7 pozitívnych prípadov. A práve 10. marca 2020 nadobudla účinnosť novela zákona č. 555/2008 o energetickej hospodárnosti budov. Rozsah novely nechám bez komentára. Pre bytové domy je podstatné len to, že z hľadiska energetickej hospodárnosti neprináša v podstate nič nové. A čo je ešte horšie, vôbec nerieši staré chyby ale ich vytrvalo opakuje. Takže podľa §8 ods.2 pís. b) je vlastník budovy povinný zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému budovy. Na prvý pohľad dobrá myšlienka sa ukáže ako zbytočná a neefektívna keď si uvedomíme, že nikde nie je definované čo je to hydraulické vyregulovanie ani technický systém budovy. Sú to všeobecné pojmy, ktoré si môže vysvetliť každý tak, ako mu to vyhovuje. A vlastníci i správcovia túto možnosť ochotne využívajú. Ak sú napríklad bleskozvod, alebo spoločná anténa, považované za technický systém budovy, sú vlastníci povinní po zásahu do týchto systémov zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy? Podľa zákona áno, ale podľa zdravého rozumu určite nie.

Z uvedených informácií vyplýva jedna dobrá správa. Vlastníci bytov si ani po novele zákona nemusia robiť starosti s energetickou hospodárnosťou. Stačí splniť zopár formálnych požiadaviek a majú pokoj. Zlá správa je, že vlastníci, ktorí si nebudú robiť starosti s energetickou hospodárnosťou na to doplatia viac ako na koronavírus.

Je niečo také možné?

Pri hľadaní odpovede na túto otázku je potrebné vysvetliť širšie súvislosti. Asi pred troma rokmi som pripravoval prednášku na tému energetickej efektívnosti vykurovania domov a náhodou som narazil na článok v ktorom autor (prof. nemeckej univerzity, meno si nepamätám) upozorňoval na nebezpečenstvo nedostatočných zásob ropy pre potreby ľudstva. V článku bola vyslovená domnienka, že zásoby ropy nám vystačia maximálne na 50 rokov. Neviem, koľko ľudí na Slovensku považovalo článok za dôležitý, ale nemyslím, že nemal veľa zhliadnutí. No ja som si ho prečítal najmenej tri krát. Spomenul som si totiž na to, ako nám pán docent na prednáškach z Petrochémie zdôrazňoval, že zásoby ropy sa odhadujú na obdobie 50 rokov. Lenže to bolo pred 35 rokmi! A tých 35 rokov chodili autá, lietadlá aj lode na vodu, či ako?

Debata na tému ropného zlomu, či ropnej krízy je obsahom viacerých kníh a nie je možné podstatu problému vysvetliť v jednom článku. Pre nás je dôležité si uvedomiť, že celý hospodársky rast, ako to ekonómovia nazývajú, je založený na spotrebe energie. Bez energie by sme nemali prakticky nič okrem toho, čo si dokáže človek vyprodukovať vlastnými silami, alebo s pomocou zvierat.

Český geológ Václav Cílek porovnal životnú úroveň ľudí v stredoveku a v súčasnosti. Vypočítal, že v minulosti pracovalo na jedného šľachtica na statku či panstve od 50 do max. 100 poddaných. Keď prácu, ktorú vykonávali, prepočítame na energiu, ktorú dnes vyprodukujú stroje, vychádza, že u nás na každého jedného obyvateľa, od batoľaťa po starca, pripadá 186 takzvaných energetických otrokov. Teda žijeme si tak, ako keby na každého Čecha či Slováka pracovalo 186 poddaných. Na prvý pohľad sa zdá, že je to necelý dvojnásobok pôvodnej hodnoty. Ale tým, že je údaj vypočítaný ako priemer vychádza po prepočítaní výsledok podľa ktorého si žijeme 18 600 krát lepšie ako v stredoveku. To je na jednej strane potešiteľná informácia. Ale na druhej strane sa treba zamyslieť nad tým, o čo všetko prídeme ak nebudeme mať dostatok energie.

Prevažná väčšina čitateľov sa pri čítaní týchto informácií nudí, lebo si myslia, že sa ich to netýka. Ak sa však zamyslíme nad tým ako je každý jeden z nás závislý od energie zistíme, že bez nej by sme nemali dopravu, spotrebný tovar, oblečenie, lieky ani potraviny. Nemali by sme svoj komfort, ani pohodlie. Závislosť od energie je teda návyková a preto veľmi nebezpečná.

Energia ako droga

Anglický chemik, fyzik, lekár a ekológ Dr. James E. Lovelock napríklad prirovnal energetickú závislosť ľudstva k závislosti na tvrdých drogách. Ak prestanete náhle s ich užívaním, zomriete. Ak neprestanete, tiež zomriete. Jedinou možnosťou prežitia je cesta postupného odvykania, odriekania a prechodu na niečo iné, menej nebezpečné. Tá cesta nebude krátka, jednoduchá, ľahká ani bezbolestná. Ale čím neskôr sa vydáme správnym smerom, tým to bude pre všetkých ťažšie. Dôležité bude uvedomiť si chyby, ktoré sme doteraz robili. Albert Einstein to vyjadril nasledovne: „Nemôžeme vyriešiť problémy rovnakým myslením, aké sme mali, keď sme ich vytvorili.“
Vypuknutie epidémií, ako je COVID-19, odhaľuje základné podstaty problémov, ktorým neustále čelíme. Ľudia majú neobmedzené potreby, ale planéta má obmedzené kapacity na ich uspokojenie. Netreba sa tešiť na svet, v ktorom sme žili doteraz. Ten už je preč. Príde kríza ekonomická, hospodárska a musíme sa naučiť s tým žiť. Postupne ju nebudeme vnímať ako krízu, ale skôr či neskôr sa musíme vyrovnať s tým, že je to nový normálny stav. Pokiaľ nás príroda chcela napomenúť, urobila to dosť jemne. Lebo sa môže stať, že ak sa teraz nepoučíme, môže nasledovať ďalšie upozornenie s 30 % úmrtnosťou.

Hrozbou pre zlepšenie je predstava, že pred touto krízou sme žili v tej najlepšej verzii našej spoločnosti a túžba sa do tohto normálu vrátiť, lebo nič lepšie nepoznáme. Svet pred epidémiou však bol svetom skrytej krízy, vo všetkých oblastiach spoločnosti a neochotou ľudí vnímať existenčné hrozby. Ekonomickú ani hospodársku krízu nespôsobil koronavírus. Ten je na to moc malý a slabý a peniaze ho tiež nezaujímajú. Spôsobili si ju sami ľudia svojim životným štýlom a globalizovaným spôsobom života.

Ako príklad možno uviesť dôležitú správu, podľa ktorej bol 25. júla 2019 dosiahnutý rekord v počte letov. Za jeden deň sa uskutočnilo viac ako 230 tisíc letov. Od roku 2017 predstavuje v leteckej doprave počet pasažierov z Európy viac ako jednu miliardu a počet pasažierov čínskej národnosti viac ako 555 miliónov. Teraz si skúste predstaviť, aké sú možnosti šírenia vírusov a iných ochorení. Predpokladám, že v tomto roku sa podobnými číslami chváliť nebudeme.

Opatrenia, ktoré budú navrhnuté ako riešenia krízy rozhodnú o tom, či sa vrátime k takému životnému štýlu, ktorý nás privedie do ďalšej krízy, alebo sa vyberieme inou lepšou cestu.

Hrozí nám ďalšia kríza?

Epidemiológovia sú o tom presvedčení. Predstava, že by táto, prípadne ďalšie epidémie mali trvať dlhšie, alebo sa vyskytovali častejšie je dosť desivá. Oveľa horšia však bude energetická kríza, ktorá by nás mohla postihnúť v priebehu niekoľkých desaťročí. Známe zásoby ropy nám pri súčasnej spotrebe vystačia asi na 45 rokov. Každý, kto sa dozvie túto informáciu si predstaví, že posledný sud benzínu či nafty skončí v jeho garáži. Obávam sa, že to je naivná predstava. Prioritu pri využití kvapalných palív budú mať zložky, ktoré zabezpečujú bezpečnosť a zdravie obyvateľov. Teda armáda, polícia, požiarnici, zdravotníci, poľnohospodári,… Osobná, ale aj nákladná, či letecká doprava skončia medzi prvými. Teda možno predpokladať podobný, alebo dokonca prísnejší režim, ako je v súčasnosti.

Podľa názoru odborníkov z veľkých ropných koncernov sa nedostatok ropných produktov objaví už o 15 až 20 rokov. Súčasný stav, pri ktorom v dôsledku obmedzenej spotreby klesla cena ropy pod 20 USD za barel, situáciu ešte viac zhoršuje. Pre ropné spoločnosti je ekonomicky výhodné vyhľadávanie nových nálezísk ropy až do 100 USD za barel. Takže súčasná nízka cena zvyšuje spotrebu a znižuje šance na objavenie nových zásob. Tým v konečnom dôsledku zvyšuje riziko ropnej krízy.

Je možné takýmto hrozbám predchádzať?

Myslím, že by bolo načase uviesť aj nejaké dobré správy. Aj keď to nebude v dnešnej dobe ľahké. Za dobrú správu považujem to, že Európska únia si uvedomuje riziká energetickej závislosti a všetkých následkov, ktoré s tým súvisia. Ponúka, navrhuje a podporuje riešenia, ktoré sú nevyhnutné na zníženie spotreby energie a prechod na obnoviteľné zdroje, ktoré minimálne zaťažujú životné prostredie.

Ako sa dopracovať k takýmto cieľom o tom pojednáva napríklad aktualizovaná Smernica európskeho parlamentu a rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. V podstate sa jedná a súbor opatrení zameraných na:

  • znižovanie spotrebu energie;

  • kontrolu a vyhodnocovanie spotreby;

  • podporu obnoviteľných zdrojov.

Podľa predpokladov je možné správnou realizáciou navrhovaných opatrení dosiahnuť do roku 2025 u prevažnej väčšiny bytových domov spotrebu na úrovni domov s takmer nulovou spotrebou. To napríklad znamená, že spotreba tepla na vykurovanie by mala byť približne 10 kWh/m2.rok.

V závere smernice o energetickej efektívnosti sa uvádza: „Spotrebitelia musia byť stredobodom tejto stratégie, ktorá využíva moderné technológie a inovačné riešenia na prechod k inteligentným, účinným a udržateľným systémom vykurovania a chladenia, ktoré môžu viesť k úsporám energie a nákladov pre spoločnosti i občanov, zlepšiť kvalitu ovzdušia, zvýšiť blahobyt jednotlivcov a priniesť výhody pre spoločnosť ako celok.“ Myslím, že v tejto myšlienke by sme ťažko hľadali chybu.

Chybou ale bolo to, že predchádzajúca vláda tieto zámery ignorovala a viedla spotrebiteľov skôr ku konzumnému spôsobu využívania energie. Ako inak si možno vysvetliť fakt, že podľa vyhlášok, noriem a predpisov o energetickej hospodárnosti majú byť byty vykurované na teplotu 20 °C. Ale vo Vyhláške MZ SR č. 259/2008 o podrobnostiach a požiadavkách  na vnútorné prostredie budov, ktorou sa upravujú požiadavky na vnútornú klímu budov, sú uvedené odporúčané teploty od 12 do 27 °C. Tie sú v reálnych podmienkach nielen nedosiahnuteľné, ale pre zabezpečenie efektívnej prevádzky vykurovacieho systému priam nebezpečné.

A čo môžeme robiť my?

My, teda vlastníci a užívatelia bytov máme niekoľko možností.

1. Navrhované opatrenia úspešne ignorovať.

Snažíme sa im vyhýbať, obchádzať, či iným spôsobom znevažovať ich význam. Teda prikloniť sa k oficiálnemu stanovisku štátnych inštitúcii. Vykonáme určité nevyhnutné opatrenia (namontujeme, TRV aj merače, vyregulujeme, vyvesíme certifikát), ale výsledný efekt, skutočná spotreba ani úspora nákladov nás nezaujímajú. To je žiaľ najčastejší prístup vlastníkov bytov k energetickej hospodárnosti. Výhodou takéhoto prístupu je to, že sa netreba o nič starať a s nikým dohadovať. Podľa našej nemožnej legislatívy je všetko v poriadku a nič viac netreba riešiť. Teda okrem zvýšených platieb za energie.

2. Realizovať a dôsledne vyhodnocovať prínos opatrení.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade BD realizuje všetky odporúčané opatrenia, ale okrem toho aj sleduje a vyhodnocuje ich prínos. Podľa zistených údajov vyhodnocuje výsledky a plánuje ďalšie opatrenia. Výhodou takéhoto prístupu je dosiahnutie maximálnej možnej úspory nákladov. Nevýhodou je „boj s veternými mlynmi.“ Takýto prístup nemá v našej legislatíve podporu. Preto sa musia záujemcovia o znižovanie nákladov, či už z radov správcu, alebo samotných vlastníkov, spoliehať len na podporu a dôveru väčšiny vlastníkov. A to býva najčastejší kameň úrazu. Prevažná časť vlastníkov nemá ani základné vedomosti o podstate realizovaných opatrení, skutočnej spotrebe a možnostiach zníženia nákladov. Len málo správcov či vlastníkov vie tieto ukazovatele správne vyhodnotiť. Tam kde chýba dopyt po takýchto službách nie je ani ponuka.

3. Ako poslednú uvádzam možnosť komplexného riešenia energetickej koncepcie BD v zmysle smernice EÚ.

Pre vlastníkov bytov nie je dôležitá Európska ani Slovenská smernica o energetickej hospodárnosti. Dôležitá je pre nich energetická koncepcia konkrétneho BD. Vlastníci by mali mať jasné predstavy o tom čo a kedy budú realizovať a aké výsledky by tým mali dosiahnuť. Koľko na to bude treba financií, kde ich získajú, koľko tým ušetria ako prípadné pôžičky splatia.

Konkrétne príklad.

Rozdiel uvedených prístupov vysvetlím na konkrétnom príklade. Posudzovaný BD má po zateplení spotrebu tepla na vykurovanie 67,9 kWh/m2.rok. Normalizovaná potreba energie mala byť 34,2 kWh/m2.rok.

Ak budú vlastníci BD pristupovať k energetickej hospodárnosti podľa možnosti č. 1, nemusia riešiť nič. Všetky požiadavky podľa platných predpisov sú splnené, BD je zateplený, na nástenke visí energetický štítok a platby za teplo na vykurovanie sú skoro dvojnásobne vyššie ako sa predpokladalo. Napriek tomu sú všetci spokojní. Úrady, správca, dodávateľ tepla a pravdepodobne aj väčšina vlastníkov.

Ak by vlastníci postupovali spôsobom uvedeným v druhej možnosti, zistili by, že skutočná spotreba tepla je skoro dvojnásobne vyššia ako je predpokladaná hodnota a hľadali by príčinu. Ak by ju správne určili a odstránili, znížili by spotrebu tepla a tým aj platby za vykurovanie približne na polovicu. Pre posudzovaný BD vychádza predpokladaná ročná úspora nákladov na vykurovanie približne 350 € ročne na jeden byt.

V prípade tretej možnosti by vlastníci po dosiahnutí predpokladanej spotreby približne 34 kWh/m2.rok hľadali ďalšie spôsoby ako sa dopracovať k odporúčanej spotrebe 10 kWh/m2.rok.

Konkrétne možnosti znižovania spotreby BD, môžeme podrobnejšie rozobrať v pokračovaní tejto témy v niektorom z nasledovných čísel časospisu.

Aký záver z toho plynie?

Podľa všetkých vyhlášok a predpisov sa tvárime, že nám na energetickej hospodárnosti záleží rovnako, ako na znižovaní nákladov vlastníkov a užívateľov bytov. Domnievam sa, že predpoklad uvedený v predchádzajúcej vete je výnimočne pravdivý. Oficiálnym inštitúciám záleží na energetickej hospodárnosti aj na znižovaní nákladov na bývanie občanov asi rovnako. Teda vôbec.

Rozbiehanie ekonomiky a hospodársky rast sa nedá dosiahnuť tak, že znížime spotrebu energie a tým aj platby. Tieto požiadavky vytvárajú vzájomný protiklad. Musíme sa rozhodnúť, či budeme zvyšovať zisky, alebo znižovať spotrebu. Na to, ako dosiahnuť obidve požiadavky súčasne, zatiaľ nikto neprišiel. Preto odporúčam pripraviť sa na tú horšiu možnosť, lebo šťastie praje pripraveným.

Neviem, či sa mi podarilo vysvetliť súvislosti medzi koronavírusom, ekonomickou krízou a energetickou hospodárnosťou. Pre vlastníkov bytov bude dôležité si čo najskôr uvedomiť, že v blízkej budúcnosti sa nemožno spoliehať len na záujem štátu o znižovanie spotreby a nákladov na energie. Skôr sa treba pripraviť na opatrenia, ktoré budú mať opačný charakter. Čo môžu vlastníci v takejto situácii robiť?

Ak sa chcú vlastníci bytov brániť voči vysokým nákladom a nadmernej spotrebe tepla, mali by sa poučiť z mierne vylepšenej múdrosti o obrane, podľa ktorej: „Najlepšia obrana je skutok.“

Sedieť doma nad vyúčtovaním a lamentovať nad nedoplatkom za bývanie nestačí. Treba hľadať príčiny a realizovať opatrenia na ich odstránenie. Ak sme to dokázali pri koronavíruse, musíme to dokázať aj pri energii. Aj keď sa energia javí ako menej nebezpečná je o to viac návyková, lebo nám prináša pohodlie.

Ďakujem každému, kto dočítal tento článok až do konca. A ospravedlňujem sa ak ste v ňom nenašli nič podnetné. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že článok je určený pre správcov a vlastníkov, ktorí patria v prístupe k energetickej hospodárnosti do druhej a tretej skupiny.

Ak predpokladáme, že koronavírus nespôsobí koniec sveta, budeme sa musieť venovať aj iným témam, ktoré tu boli pred epidémiou a budú aj po nej. Berte prosím uvedené informácie ako môj názor a overujte si fakty rôznymi spôsobmi. Aby ste vedeli rozlíšiť, či sa jedná o logický vývoj alebo iba neškodnú domnienku. Máte právo o uvedených myšlienkach pochybovať, prípadne ich celkom ignorovať. To všetko na vlastnú zodpovednosť.

Považoval som za dôležité vysvetliť širšie súvislosti energetickej hospodárnosti, významu znižovania spotreby tepla aj možných rizík, ktoré hrozia vlastníkom bytov pri ignorovaní súčasného vývoja. Treba spraviť všetko preto, aby vám, či vašim nasledovníkom, hroziaca energetická kríza spôsobila čo najmenej ťažkostí. Lebo ak niečo také dopustíme, rúška, zatváranie sa doma a dokonca ani peniaze nám nepomôžu.

Ing. Jozef Habánek, energetický audítor