Hlavná stavebná výroba

Mokraďová strecha predstavuje nový variant vegetačných striech s permanentnou vodnou vrstvou a mokraďovou vegetáciou. V roku 2022 bola v Košiciach zrealizovaná prvá experimentálna mokraďová strecha na Slovensku, ktorá preukázala výrazný chladiaci efekt a stabilnejšie teploty v porovnaní s extenzívnou vegetačnou strechou. Následne boli vyhotovené aj dve doplnkové mokrade ako súčasť vegetačných striech na sledovanie prevádzkových potrieb a vhodnosti umiestnenia.

V mrazivých mesiacoch dostávajú obvodové konštrukcie domov zabrať. Studené povrchy, vysoká vnútorná vlhkosť a zle tesniace okná alebo dvere vytvárajú ideálne podmienky na kondenzáciu vody a rast plesní. Podľa zdravotníckych štatistík patrí vlhké a plesnivé bývanie v Európe k významným faktorom rozvoja respiračných ťažkostí, alergií a astmy. Odborníci sa zhodujú v tom, že interiérová pleseň nie je len kozmetická chyba, ale reálne zdravotné riziko predovšetkým u detí a seniorov.

Cech strechárov Slovenska zorganizoval po roku v Bratislave ďalšie strechárske medzinárodné odborné sympózium STRECHY 2025. Jubilejný 30. ročník sa uskutočnil 26. a 27. 11. 2025. Hlavná téma znela: Udržateľnosť a inovácie striech.

Vlhké rohy, nevzhľadné škvrny, zatuchnutý vzduch. To sú typické znaky plesní, s ktorými sa stretáva mnoho domácností. Najčastejšie trápia staršie nezateplené domy, no výnimkou nie sú ani novostavby. Mnohí siahnu po chemických prípravkoch, ktoré plesne len dočasne zakryjú. Ak však chcete problém vyriešiť raz a navždy, zamerajte sa na odstránenie jeho skutočnej príčiny.

Nedostatky pri montáži okien či dverí najčastejšie vyplývajú z absencie projektovej dokumentácie (zlé riešenie pripojovacej škáry a detailov ako sú parapety či prahy) alebo zo zle zvládnutej montáže (napr. nevhodne pripravené ostenie). Často ide o kombináciu oboch problémov.

Ceny energií zostávajú aj napriek miernemu kolísaniu na relatívne vysokej úrovni, čo naďalej zaťažuje rozpočty domácností aj firiem. Zníženie tepelných strát preto predstavuje jednu z najefektívnejších ciest k úsporám. Jedným z hlavných zdrojov úniku tepla pritom bývajú staré alebo zle utesnené okná, ktoré podľa odborníkov môžu predstavovať viac než 30 percent celkových tepelných strát budovy. Investícia do moderných okenných systémov tak zostáva aktuálnym a ekonomicky zmysluplným krokom.

Investičná skupina PURPOSIA Group získala polovičný podiel vo firme Coral Construction Technologies (Coral), ktorá sa špecializuje na automatizáciu stavebníctva pomocou 3D tlače betónu. Konkrétne sa novozaloženej spoločnosti ujala medzinárodná stavebná skupina HSF System, ktorá úspešne pôsobí aj na Slovensku. S unikátnou technológiou sa už pustila do nového projektu a mieri s ňou vysoko, doslova až do neba, pretože tlačený betón zabezpečí výstavbu Kostola Najsvätejšej Trojice v Neratoviciach.

Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) upozorňuje na vážne riziká spojené s výskytom azbestu vo verejných budovách. V súvislosti s potrebou obnovy veľkého počtu nemocníc, škôl či úradov, je podľa odborníkov nevyhnutné legislatívne zakotviť povinné predrealizačné prieskumy na zistenie prítomnosti nebezpečných látok, najmä azbestu.

V atraktívnej lokalite Kasárne v Brezne vzniká moderný rezidenčný projekt. Medzinárodná stavebná skupina HSF System, člen holdingu PURPOSIA Group, začala s výstavbou dvoch bytových domov. Dokončenie je naplánované na rok 2027, pričom predaj bytov už odštartoval. Za projektom Kasárne Brezno stojí developerská spoločnosť Istrofinal.

Spoločnosť Xella reaguje na požiadavky zákazníkov a do svojej ponuky zaraďuje novinky, ktoré umožňujú stavať rýchlo, presne a úsporne.

Strešná konštrukcia dnes už nie je len pasívnym ochranným prvkom, ale aktívnym komponentom, ktorý ovplyvňuje energetickú bilanciu budovy, jej architektonický výraz aj dlhodobú udržateľnosť.

Viac ako polovica ľudí na Slovensku považuje obnovu domov za najlepší spôsob, ako reagovať na rastúce ceny energií. Napriek tomu rovnaký podiel obyvateľov žiadne opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti svojho bývania neplánuje. Hlavným dôvodom nie je nezáujem, ale chýbajúce finančné prostriedky. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Slovenskú klimatickú iniciatívu realizovala agentúra FOCUS v júni 2025.