On-line diskusné fórum na tému „Spravodlivosť v rozpočítavaní tepla a vody“, ktoré organizovala Asociácia rozpočítavateľov tepla a vody Slovensko odkrylo mnohé problémy tejto témy. Aj diskusia potvrdila dlhoročný názor, že rozúčtovanie tepla v bytových domoch nebude nikdy spravodlivé.

Hľadajú sa rôzne spôsoby ako docieliť aby rozúčtovanie bolo čo najspravodlivejšie. Všetky tzv. spôsoby, ktoré vedú k spravodlivejšiemu rozpočítavaniu nákladov za dodané teplo sa dejú len na teoretickej báze, praxou neoverené. Stále sa zabúda na vlastníkov (užívateľov) bytov, ktorí ako jediní majú vplyv na spotrebu tepla (nie merače, nie termostatické ventily, nie zateplenie, nie susedia, nie …). Hovorí sa, že niekde sú aj tisícnásobné rozdiely. Nechce sa mi tomu veriť. Keď to prevediem na podmienky nášho bytového domu, ktorý má 80 bytov, potom by to vyzeralo takto: Za dodávku tepla na vykurovanie sme zaplatili 32 278,84 €. 79 bytov zaplatí za dodávku tepla na vykurovanie po 30 € a jeden byt 30 000 €. V našom bytovom dome tiež boli byty s vysokou spotrebou tepla, čo bolo zapríčinené samotnými vlastníkmi, byty boli nesprávne užívané. Po objasnení ako správne užívať byt spotreba klesla. Nemôžeme sa pozerať len na rozdiely v platbách. Ten, kto chce mať v byte 23 °C, si musí jednoducho priplatiť. V našom bytovom dome nie sú zásadné rozdiely v spotrebe tepelnej energie na vykurovanie, vlastníci sú spokojní, pritom máme základnú zložku 40 %, spotrebnú zložku 60 % a používame aj ale upravené koeficienty pre nepriaznivú polohu miestností.

Odborníkmi navrhnutá základná a spotrebná zložka nás tak zamestnáva, že sa zameriavame len na ich vzájomný pomer, čo je zavádzajúce a nepostačujúce. Ďalej sa budem zaoberať, ako je uvedené v názve článku, teplou úžitkovou vodou.

Súčasťou diskusného fóra „Spravodlivosť v rozpočítavaní tepla a vody“ bola aj anketa, kde na jednej strane až ¾ opýtaných vie a orientuje sa v problematike použitia základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov na ohrev teplej vody, ale na strane druhej na otázku „Je spravodlivé rozpočítavanie nákladov na teplú vodu“ odpovedalo 45 % ÁNO, 41 % NIE. Z týchto údajov jasne vyplýva, že takmer 50 % opýtaných sa tomuto problému vôbec nerozumie.

Bolo poukázané na to, že existujú dva pohľady, ktoré môžu mať vplyv na rozpočítavanie nákladov na teplú úžitkovú vodu a to či ide o službu alebo tovar. Treba si dať odpoveď na otázku, kto túto službu poskytuje. Odpoveď je – dodávateľ teplej úžitkovej vody, nie bytový dom. Keby sme dodávku teplej úžitkovej vody brali ako službu museli by mať jednotlivé byty s dodávateľom uzatvorenú zmluvu o dodávke teplej úžitkovej vody. A preto musíme z pohľadu bytového domu hovoriť, že teplá úžitková voda je tovar a bytový dom vykonáva len prerozdelenie nákladov pre jednotlivé byty. Keď zoberieme do úvahy, že bytový dom má nové rozvody, má hydraulické vyregulovanie teplej vody, čo znamená, že každý byt má rovnako kvalitnú teplú úžitkovú vodu, potom by mala byť aj cena za 1 m3 rovnaká. No nie je to tak, každý byt má inú cenu. Na danú problematiku sa pozerám ako vlastník bytu, ktorý ako predseda spoločenstva už 21 rokov vykonáva ročné vyúčtovanie. Podľa tabuľky 1 cena 1 m3 by mala byť 9,96 €/m3 pre všetky byty.

Tabuľka 1 Skutočné náklady na teplú úžitkovú vodu bytového domu

O problematike základnej zložky som písal aj v roku 2019 a znovu v tomto príspevku poukážem, že zavedením základnej zložky v súčasnej podobe je rozpočítavanie nákladov na ohrev teplej vody netransparentné, nespravodlivé, diskriminačné.

V príspevku sú použité reálne hodnoty za bytový dom za rok 2020.

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. v §9 ods. (1) zaviedla základnú zložku vo výške 10 % nákladov dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania s účinnosťou od 01.01.2006. Podľa ods. (2) sa základná zložka rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt v bytovom dome.

Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 v §9 ods. (1) zvyšuje základnú zložku na 20 % s účinnosťou od 01.01.2017.

 

Zvýšením základnej zložky z 10 % na 20 % sa zvýšili náklady vlastníka bytu na túto zložku o 100 %. Je jedno či vlastník bytu odobral alebo neodobral teplú úžitkovú vodu, ale musí zaplatiť pevnú čiastku ktorá je daná vyhláškou, v našom prípade 45,80 € (tabuľka 2 stĺpec 7).

Niektorí tvrdia, že základná zložka by mala byť až 30 %. A preto je tu uvedená. Z tabuľky 3 stĺpce 5, 6 a 7 vyplýva čím je vyššia základná zložka, tým viac rozdiely v platbách prehlbuje. Ten čo s teplou úžitkovou vodou plytvá cena za 1 m3 sa mu znižuje. Ten ktorý šetrí teplú úžitkovú vodu sa cena ešte viac zvyšuje. Skutočne ide o opačný efekt, nožnice sa roztvárajú.

Tabuľka 2 Cena základnej zložky pre byt v bytovom dome

V tabuľke 3 je uvedený vplyv základnej zložky na cenu 1 m3 teplej úžitkovej vody. V stĺpcoch 5, alebo 6, alebo 7 jasne vidieť, že čím je spotreba väčšia tým je platba za 1 m3 nižšia. Môžeme zodpovedne povedať, že ten čo s vodou plytvá, tzn. nešetrí má vodu lacnejšiu. A naopak ten kto teplú úžitkovú vodu šetrí má vodu drahšiu. Na jednej strane chceme tepelnú energiu šetriť, ale súčasne na druhej strane nútime vlastníkov bytov aby nešetrili.

Teplá úžitková voda je tovar, ktorý odoberá vlastník bytu z vodovodného potrubia. Z vodovodného potrubia tečie len teplá voda a nie zvlášť za 1. studená voda a zvlášť za 2. teplo na ohriatie tejto vody. Teplá úžitková voda ako tovar je hmatateľná, dá sa vyjadriť v litroch, kubíkoch, ale teplo… Fakturačné meradlo – vodomer na teplú úžitkovú vodu v byte meria len vlastníkom odobratú teplú vodu v jednotkách m3 a litre. Vlastník bytu sa nepýta koľko zaplatil za studenú vodu použitú na ohrev a za druhé koľko zaplatil za ohrev tejto studenej vody. Pýta sa koľko stojí 1 m3 teplej vody. Keď sa ma vlastníci bytov pýtajú čo stojí 1 m3 teplej vody tak im neviem odpovedať, lebo každý byt má inú cenu. Táto anomália je zapríčinená zavedením základnej zložky. Najvyššia spotreba v našom bytovom dome je 116,5 m3 čomu odpovedá cena 8,94 €/m3. Najnižšia spotreba je 0,1 m3 čomu odpovedá cena 466,54 €/m3. Je to neuveriteľné, ale je to tak, matematika je nekompromisná. V našom bytovom dome je u niektorých bytoch nízka spotreba teplej úžitkovej vody z objektívnych dôvodov (práca v zahraničí, nízke dôchodky, …). Nie je podstatou článku odôvodňovať spotrebu, to je iná téma.

Minimálna spotreba vody podľa svetovej zdravotníckej organizácii je 70 litrov na osobu a deň. V iných dokumentoch sa uvádza spotreba vody okolo 80 litrov na osobu a deň. Položme si otázku kedy ide o šetrenie teplou úžitkovou vodou? Myslím si, že 30 – 40 litrov na osobu a deň úplne postačuje.

Základná zložka je podľa vyhlášky rovnomerne rozdelená medzi jednotlivé byty. V tabuľke č. 3 je dokázané, že je to nezmysel, lebo na cenu má vplyv aj počet osôb v danom byte. V bytoch označených červenou farbou (tabuľka 3 stĺpec 1) je spotreba teplej úžitkovej vody približne rovnaká, a tým aj cena za 1 m3 v týchto bytoch je približne rovnaká. Ale v byte 600121 je spotreba vody na osobu a deň 140,82 litra čo predstavuje značné plytvanie a v byte 540102 je spotreba na osobu a deň 37,26 litra – 3,8x menej ako v byte 600121, ide o šetrenie. V uvedenom prípade je úplne jedno či teplú úžitkovú vodu šetrím alebo nie. Základná zložka je v tomto prípade zbytočná, nič nerieši.

Podľa tabuľky 3 stĺpec 4 je v bytoch 540102 a 540031 (označených zelenou farbou) spotreba teplej úžitkovej vody na osobu a deň približne rovnaká, ale cena za 1 m3 u bytu 540031 je o 28 % vyššia. Prečo? Preto lebo základná zložka je rovnomerne rozdelená na byty a nie sú brané do úvahy počty osôb v v jednotlivých bytoch.

Tabuľka 3

Záver

Je veľmi jednoduché zaviesť základnú zložku 20 % (niektorí hovoria až 30 %). Keby sme chceli spravodlivosť pre všetky byty, tak by vzorec pre základnú zložku mal x premenných. Chyby – nepresnosti fakturačných meradiel u výrobcu tepla, v bytoch, na vstupoch do domu, straty v potrubiach od dodávateľa po bytový dom, vzdialenosť domu v sústave domov od dodávateľa tepla, straty v potrubiach v bytovom dome, hydraulické vyregulovanie, izolácia teplonosných potrubí, poloha bytu – poschodie, počet osôb v danom byte, chovanie vlastníkov. Na základe týchto skutočností by bol výpočet základnej zložky veľmi komplikovaný a som presvedčený, že konečný výsledok by bol neadekvátny k zložitosti riešeniu, nič by nevyriešil ale naopak všetko len skomplikoval.

Prečo sa tak veľmi snažíme zasahovať štátom až do vlastníka vrátane?

My sa na vlastníka bytu nemôžeme pozerať z pozície odborníka, že sa do problematiky vôbec nevyzná, že je neschopný logicky uvažovať. Niekoľko vlastníkov mi povedalo prečo má teplú úžitkovú vodu šetriť, keď už v základnej zložke zaplatí 4 m3 a čím viac odoberie bude mať vodu lacnejšiu. Samozrejme, že týmto uvažovaním celková spotreba len stúpne.

Bytový dom a byt je vo vlastníctve osôb a súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné. Nemal by mať vlastník, vlastníci konečné slovo v rozpočítavaní nákladov na prípravu teplej vody, lebo ide len o prerozdeľovanie nákladov na byty? Odpoveď, mali by mať posledné slovo. Domnievam sa, že ide o zásah do vlastníckych práv.

Aj v rodinných domoch zasahuje štát? Odpoveď nie.

Môže byť legislatíva, ktorá by stanovila pre rodinný dom: 40 % bude platiť manžel, 30 % manželka a 30 % deti rovnakou čiastkou? Odpoveď mohla, ale je to nezmysel.

Mala by byť aj možnosť aby sa vlastníci bytov mohli dohodnúť v rámci nejakých možností, nejakého rozmedzia? Áno, ale toto rozmedzie nemôže byť pre nich nevýhodné, nelogické a zavádzajúce tak ako je to v súčasnej legislatíve.

Nezohráva dôležitú úlohu pri prerozdelení nákladov na ohrev teplej úžitkovej vody aj počet osôb v jednotlivých bytoch v bytovom dome? Áno, bolo to v tomto článku dokázané.

Prečo legislatíva trestá tých, ktorí teplú úžitkovú vodu šetria? Prečo ju nakupujú drahšie ako tí čo nešetria? Tento problém vznikol zavedením základnej zložky.

Prečo čím viac šetrím tým viac zaplatím? Lebo na vine je zavedenie základnej zložky. A preto matematicky to bude vždy takto vychádzať.

Neprehlbujeme zvyšovaním základnej zložky rozdiely v platbách za m3 teplej úžitkovej vody? Áno, bolo to v tomto článku preukázané.

Neprispôsobujeme legislatívu tým, ktorý s energiou nešetria, alebo nevedia užívať byt? Na prvý pohľad to vyzerá, že áno.

Nie je zvýhodňovanie jedných na úkor druhých protiústavné? Domnievam sa, že áno.

Ďalej by som pripomenul Smernicu Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/2002 o energetickej efektívnosti:

  • Odsek (8) „Členské štáty a Únia by sa mali zameriavať na znižovanie spotreby energie.“
  • Odsek (27) „Náklady a prínosy všetkých prijatých opatrení energetickej efektívnosti vrátane doby návratnosti investícií by mali byť pre spotrebiteľov úplne transparentné.“
  • Odsek (32) „S cieľom dosiahnuť transparentnosť vyúčtovania individuálnej spotreby tepelnej energie, a tak uľahčiť zavedenie pomerového merania, by členské štáty mali zabezpečiť, aby mali zavedené transparentné a verejne dostupné vnútroštátne pravidlá rozdeľovania nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej úžitkovej vody v bytových domoch a viacúčelových budovách. Členské štáty by mohli okrem transparentnosti zvážiť prijatie opatrení na posilnenie hospodárskej súťaže v oblasti poskytovania služieb pomerového merania, a tým pomôcť zabezpečiť primeranosť všetkých nákladov, ktoré znášajú koneční spotrebitelia.“

Zavedením základnej zložky a jej ďalším zvyšovaním sa energetická náročnosť neznižuje, práve naopak.

Nemala by sa základná zložka pri rozpočítavaní nákladov na ohrev teplej úžitkovej vody zrušiť? Jednoznačne áno.

Predseda spoločenstva Ing. Jozef Ďurčík