V posledných rokoch sa skloňujú v mnohých oblastiach pojmy, týkajúce sa úspory energie. Donútili sme bytové domy k zabezpečeniu energetickej certifikácie. Kladieme dôraz na hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav, odporúčame obnovu bytových domov, zatepľovanie, prípadne použitie obnoviteľných zdrojov energií. To všetko s jediným cieľom: v čo najväčšej miere zabezpečiť energetickú efektívnosť ako v rodinných tak aj bytových domoch. Problematike znižovania spotreby tepla sa chceme venovať v najbližších číslach nášho časopisu. O pomoc sme požiadali Ing. Jozefa Habánka, energetického audítora.
Ako vnímate záujem spotrebiteľov tepla o znižovanie spotreby energie?
To je na úvod pomerne ťažká otázka. Ja ako energetický audítor a odborný poradca mám za úlohu odhaľovať príčiny nadmernej spotreby tepla a hľadať možnosti na jej zníženie a tým aj na zníženie nákladov na vykurovanie objektov. Ak majú byť informácie uvedené v článku pre čitateľov užitočné, musia byť pravdivé. A pravda je žiaľ taká, že znižovanie spotreby energie na Slovensku prakticky nikoho nezaujíma. Energetike sa venujem viac ako 30 rokov a za ten čas som neriešil ani jednu požiadavku na zníženie spotreby energie. Veľa sa o tom hovorí, ale to je asi tak všetko.
Aké problémy teda riešia spotrebitelia tepla?
Zvyčajne sa spotrebitelia tepla snažia zabezpečiť vykurovací systém tak, aby vyhovoval legislatívnym požiadavkám. Vyhláška predpisuje TRV, tak nainštalujme TRV. Tiež predpisuje hydraulické vyregulovanie, tak vyregulujeme. Spotreba tepla pritom nikoho nezaujíma aj napriek tomu, že všetky tieto opatrenia boli navrhované a realizované za účelom jej optimalizácie. Je to možno spôsobené tým, že správnu, či optimálnu spotrebu tepla žiadny predpis neurčuje. Odporúčaná potreba tepla pre rôzne typy objektov je síce uvedená v technických normách, ale tie spotrebitelia zvyčajne nepoznajú a nikto ich nenúti sa o tieto informácie zaujímať.
Aké sú príčiny nadmernej spotreby tepla?
Vykurovací systém, ako aj iné energetické zariadenia, pracuje optimálne v určitých prevádzkových podmienkach, pre ktoré bol navrhnutý. Počas doby životnosti dochádza k rôznym zmenám, úpravám, neodborným zásahom a iným „vylepšeniam“, ktoré tieto podmienky menia zvyčajne k horšiemu a tým spôsobujú problémy s vykurovaním objektov. Ak sa vyskytnú akékoľvek problémy s vykurovaním, vo všeobecnosti prevláda názor, že treba kúriť viac. Najjednoduchším riešením takýchto problémov je zvýšenie prietoku, prípadne teploty vody. Problémy sa síce minimalizujú, prípadne odstránia, ale zvýši sa spotreba tepla celého objektu. Keď zásahy do vykurovacieho systému prekročia hranice únosnosti, vznikajú ďalšie problémy. Nedokurovanie bytov, nadmerný hluk, vysoké platby… Až vtedy sa zvyčajne užívatelia rozhodnú hľadať a riešiť príčiny týchto problémov.
Príčinou nadmernej spotreby tepla je teda nezáujem vlastníkov bytov?
Ako sa hovorí: „Kde je vôľa, tam je cesta.“ U vlastníkov a užívateľov bytov prevláda na Slovensku akási apatia a nezáujem o svoj majetok a náklady na bývanie. Len málo vlastníkov vyhľadáva objektívne informácie a vhodné riešenia pre zníženie spotreby tepla. Väčšina sa uspokojí s nereálnymi sľubmi a neoverenými fámami. Na domovej schôdzi potom neinformovaná, alebo inak ovplyvnená väčšina prehlasuje vlastníkov, ktorí navrhujú reálne riešenia a tie sú zamietnuté. Ľudia na Slovensku radi veria sľubom o tom, že sa niekto za nich o všetko postará a nemusia nič robiť. Oni to berú doslovne a nerobia celkom nič. Ani nekontrolujú, či boli tie sľuby splnené.
Môžete uviesť nejaký príklad?
Príklady sú všade okolo nás. V prípade bytových domov už viac ako 25 rokov realizujeme opatrenia na znižovanie spotreby energie. Termoregulácia, merače tepla, zatepľovanie, vyregulovanie,… to všetko sú opatrenia zamerané na zníženie spotreby tepla na vykurovanie. Hlavným cieľom a výsledkom týchto opatrení by mala teda byť znížená spotreba tepla a nižšie náklady na bývanie. Aké výsledky boli skutočne dosiahnuté po realizácii navrhovaných opatrení už ale nikoho nezaujíma. Vlastníci bytov, spoločenstva, správcovia ani štátne inštitúcie nesledujú, nekontrolujú a nevyhodnocujú efektívnosť realizovaných opatrení. Vyzerá to tak, že cieľom tých opatrení nie je úspora energie, ale zvýšenie obratu dodávateľských firiem a príjmov štátneho rozpočtu.
Kto a ako by mal tento problém riešiť?
Riešiť by ho mal ten, pre koho predstavuje problém. Ak je úlohou štátnych inštitúcii zvyšovanie HDP, potom je pre nich takýto stav vyhovujúci a nepotrebujú ho riešiť. Rovnako sa k nadmernej spotrebe stavajú všetky ostatné zúčastnené subjekty, teda projektant, dodávateľská firma, správca. Jediným subjektom, pre ktorý predstavuje nadmerná spotreba tepla problém sú vlastníci a užívatelia bytov. Pritom mnohí ani netušia aký je rozdiel medzi skutočnou a predpokladanou spotrebou tepla po zateplení BD. Riešenie je pritom veľmi jednoduché. Stačí na nástenku vyvesiť porovnanie dvoch čísel – skutočnej a teoretickej spotreby. Každý by tak videl a vedel či je aktuálna spotreba vyššia, alebo nižšia, aj aké sú možnosti pre zníženie spotreby tepla v budúcnosti.
Niečo ako energetický štítok budovy?
Štítok budovy z energetického certifikátu je síce pekný, ale pre užívateľov prakticky bezvýznamný. Údaje v energetickom štítku sú uvedené neprehľadne, nedajú sa porovnať s dostupnými údajmi, napríklad z vyúčtovania nákladov na bývanie. Pre užívateľov je teda energetický certifikát aj štítok budovy len formálna záležitosť.
Aký je podľa vás dôvod na znižovanie spotreby energií?
To je veľmi zaujímavá otázka, ale mali by na ňu odpovedať v prvom rade spotrebitelia tepla. Stačí si prečítať smernicu Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/844 o energetickej efektívnosti, tam sú uvedené všetky argumenty. Ja sa domnievam, že v našich podmienkach budú prevažovať ekonomické dôvody. Treba pritom pozerať do budúcnosti. V súčasnosti rastú ceny energie asi o 7 % ročne. To znamená, že za 10 rokov sa cena približne zdvojnásobí. Každý si teda môže ľahko vypočítať, koľko bude platiť za vykurovanie a teplú vodu o 10 rokov, ak neurobí nič pre zníženie spotreby. Ale obavám sa, že v skutočnosti porastú ceny energie oveľa výraznejšie.
Prečo si to myslíte?
Aj keď sa o tom veľa nehovorí je energetická závislosť štátov EÚ veľmi alarmujúca. Pri porovnaní spotreby energie na jedného obyvateľa a existujúcich zásob energetických zdrojov, teda fosílnych palív, sú na tom štáty Európy najhoršie na celej planéte. To znamená, že prípadný nedostatok palív a energie a prudký nárast cien sa nepriaznivo prejaví najskôr a najvýraznejšie práve v Európe. Pritom závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív na úrovni 74 % predstavuje veľké bezpečnostné riziko. V prípade vojenského konfliktu, prírodnej katastrofy, alebo iných nepriaznivých vplyvov u dodávateľa, by boli ohrozené všetky odvetvia hospodárstva európskych štátov. Preto je iniciatíva EÚ v oblasti energetickej efektívnosti taká výrazná. Znižovanie spotreby energie nie je len výmysel úradníkov, ale reálny plán na odvrátenie nebezpečenstva spôsobeného zvyšovaním ceny energie alebo jej nedostatkom.
Ako môžu spotrebitelia energie týmto problémom predchádzať?
V podstate majú niekoľko možností. Nerobiť nič a čakať, či to naozaj bude také zlé. Týmto pochybovačom by som rád odkázal: Áno bude! Alebo môžu postupovať podľa energetickej koncepcie EÚ a robiť všetky opatrenia pre zníženie spotreby energie. Prípadne vymyslieť lepšiu, účinnejšiu a efektívnejšiu koncepciu pre svoj BD. Podľa prepočtov môžu domácnosti v EÚ ušetriť na energiách v roku 2030 viac ako 67 miliárd € v porovnaní s rokom 2018, ak splnia kritériá platných noriem a požiadavky energetickej efektívnosti budov. V tejto sume má každý bytový dom na Slovensku započítané svoje predpokladané úspory. Záleží len na užívateľoch a vlastníkoch bytov, ako ponúkané možnosti využijú.
Ako sa dá ovplyvňovať spotreba tepla?
O konečnej spotrebe tepla na vykurovanie konkrétneho domu rozhodujú dodávateľ a odberateľ tepla. Všetci ostatní zastávajú len pomocnú, či poradnú funkciu. Do vzťahu medzi dodávateľom tepla a vlastníkmi bytov ako odberateľmi nikto iný nevstupuje. Jediným subjektom, ktorý je priamo zainteresovaný na dosiahnutých úsporách tepla sú vlastníci bytov. Pre dodávateľa tepla je znižovanie spotreby skôr neželaným javom. Žiaľ, práve vlastníci sú tí, ktorí majú najmenej informácii o energetickej politike, prevádzkovaní systémov TZB a ekonomických výhodách súvisiacich so znižovaním spotreby energie. Preto budem rád, ak sa nám podarí prostredníctvom vášho časopisu poskytnúť záujemcom potrebné informácie a vysvetliť súvislosti medzi jednotlivými opatreniami a konečnou spotrebou tepla.
Sú opatrenia na znižovanie spotreby tepla na vykurovanie vždy
efektívne?
Táto otázka je často kladená hlavne zo strany vlastníkov, ktorí si svoj bytový dom zateplili, namontovali termoregulačné ventily na radiátoroch, hydraulicky vyregulovali vykurovací systém, majú aj pomerové merače tepla ale očakávané zníženie spotreby tepla nedosiahli. Aj keď to vnímajú skôr ako vysoké náklady na bývanie. O možnostiach ako zistiť príčiny takéhoto stavu budeme hovoriť v nasledujúcich článkoch. Cieľom týchto článkov bude poukázať na požiadavky a podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vlastníci dosiahli optimálnu spotrebu tepla a vykurovanie objektu bolo efektívne. Aby bolo možné znížiť spotrebu tepla treba tomu prispôsobiť v prvom rade naše správanie. Užívatelia bytov si musia sami uvedomiť, ktoré podmienky a požiadavky musia dodržať ak chcú ušetriť na platbách za vykurovanie bytov.
