Nedávno uplynulo 32. výročie Nežnej revolúcie a to je, hlavne pre tých skôr narodených, akýsi podnet na bilancovanie. Niečo z revolučných predsavzatí sa podarilo viac, niečo menej. A niektoré oblasti života na Slovensku sa v posledných desaťročiach prakticky nezmenili. Do tejto kategórie možno zaradiť aj energetiku. Vlastníci a užívatelia bytov v bytových domoch sú s výsledkami energetickej politiky štátu konfrontovaní pri vyúčtovaní nákladov na bývanie. Konkrétne sa jedná o vykurovanie a prípravu teplej vody, ale aj dodávku plynu a elektriny. Z uvedených oblastí by som sa chcel v tomto článku venovať problematike teplej vody.
V minulom čísle časopisu Správca bytových domov č. 3/2021 som v článku o pasívnych BD pri poznámke o výmene rozvodov SV a TV uviedol, že to nepovažujem z dlhodobého hľadiska za správne riešenie. Pre tých, ktorí s týmto názorom nesúhlasili, alebo mu celkom nerozumeli, by som chcel doplniť viac informácií. Zámerom článku teda bude posúdenie prípravy teplej vody v bytových domoch. Vysvetlím aké sú výhody a nevýhody prípravy teplej vody, možnosti zlepšenia jej kvality a zníženia nákladov.
Príprava TV v minulosti
Nedávno som strávil víkend u známych na chalupe v horách. Nie je tam elektrina, kúri sa len drevom. Aj teplá voda na kúpanie či sprchovanie sa ohrieva v bojleri na tuhé palivo. Princíp je veľmi jednoduchý. Ak sa chce niekto z návštevníkov kúpať, treba zakúri v bojleri a počkať jednu až dve hodiny, kým sa voda ohreje. Hodnotili sme s majiteľom výhody a nevýhody takéhoto riešenia. Najväčšia výhoda je v tom, že je teplá voda zadarmo. Žiadne meranie, žiadne platby. Voda aj drevo sú na pozemku, stačí ich hospodárne využívať. Nevýhodou takého riešenia je, že teplá voda nie je k dispozícii stále. Ktosi z prítomných majiteľovi poradil, aby bojler vykúril hneď keď na chalupu príde a potom celé tri dni udržiaval oheň a mal by vodu vždy kedy bude chcieť. Neviem, ako sa vám tento návrh pozdáva. Tri dni kúriť v bojleri len preto, aby bola teplá voda keď sa bude chcieť niekto okúpať. Pravdepodobne by s tým bolo oveľa viac roboty a určite by sa spálilo niekoľkonásobne viac dreva. Ale niekomu to za ten pocit, že má na chalupe vždy teplú vodu možno stojí. Mne sa páčila odpoveď domáceho pána, ktorý na pripomienku o tom, že by mal teplú vodu vždy keby chcel odpovedal: „Ale veď ja mám teplú vodu vždy keď ju chcem. Stačí zakúriť a počkať hodinku dve.“
V tejto príhode je vysvetlený základný princíp prípravy teplej vody. Neviem, ako jednotlivé systémy pomenovať, ale ak použijem výrazy z nadpisu článku, mohli by sme hovoriť o štandardných a luxusných podmienkach prípravy TV.
Príprava TV v bytových domoch
Prvý spôsob, ktorý pozná väčšina obyvateľov BD je centrálna príprava TV. Voda je ohrievaná vo veľkom zásobníku a pomocou potrubných rozvodov a čerpadiel rozvádzaná do jednotlivých domov a bytov. Zásobník TV môže byť priamo v dome (domová kotolňa), alebo inom zdroji tepla a TV mimo domu (sídlisková kotolňa, prípadne OST).
Druhým spôsobom je príprava TV priamo v mieste spotreby, teda lokálna príprava TV v byte. Pri takomto spôsobe ohrevu TV je každý byt vybavený jedným alebo viacerými ohrievačmi vody. Pre malú spotrebu (kuchynský drez, umývadlo) je vhodné použiť prietokové ohrievače. Pre pokrytie väčšej spotreby TV (sprcha, vaňa) je vhodnejší zásobníkový ohrievač.
Pri rozhodovaní o tom, ktorý z uvedených spôsobov prípravy TV budeme považovať za štandardný a ktorý za luxusný musíme poznať výhody a nevýhody oboch riešení.
Centrála a lokálna príprava TV – výhody a nevýhody
Oba uvedené spôsoby prípravy TV majú svoje výhody aj nevýhody. Pokúsim sa preto porovnať prípravu TV podľa rôznych kritérií. Zvolil som kritériá, ktoré považujem za dôležité z hľadiska vlastníka a užívateľa bytu. Uvedené spôsoby prípravy TV porovnáme podľa týchto kritérií:
- Prevádzkové náklady.
- Investičné náklady.
- Kvalita teplej vody.
- Hygienické kritérium.
- Meranie a rozúčtovanie nákladov.
- Perspektíva využitia (OZE).
Vyhodnotenie jednotlivých kritérií z pohľadu vlastníka bytu a spotrebiteľa teplej vody.
1. Prevádzkové náklady
Pri riešeniach a zariadeniach s dlhou dobou životnosti sú najdôležitejším kritériom prevádzkové náklady. Prípadné benefity ako nízka či vysoká cena TV sa prejavujú opakovane a dlhodobo, preto majú trvalý vplyv na celkové náklady prípravy teplej vody v domácnosti.
Pre vyhodnotenie prevádzkových nákladov je dôležité vychádzať z presných údajov. Pre potreby tohto článku posúdime spotrebu tepla a náklady na prípravu teplej vody v troch bytových domoch. Potom ich porovnáme s jedným z týchto domov v ktorom budeme uvažovať s lokálnou prípravou TV v bytoch. Základné údaje spotreby TV v jednotlivých domoch sú uvedené v tab. 1.
V tabuľke sú uvedené údaje o troch rôznych BD. Pripomínam, že domy nie sú pripojené na jeden zdroj TV a dokonca sa ani nenachádzajú v jednom meste. V stĺpci označenom písmenom A sú údaje jedného staršieho 4-podlažného BD, v ktorom je 22 bytov. Teplá voda je do BD dodávaná zo sídliskovej OST, ktorá je zásobovaná teplom z teplárne vzdialenej vzdušnou čiarou viac ako 3,5 km. Dĺžka rozvodov tepla a teplej vody je veľká, čo sa prejaví na vysokom podiele tepelných strát. Možno aj to je dôvodom, že je TV ohrievaná len na teplotu asi 40 °C. V stĺpci B sú údaje z 8-podlažného BD v ktorom je 96 bytov. Teplá voda je pripravovaná vo vlastnej plynovej kotolni. V tomto BD sú tepelné straty závislé len od teploty TV a kvality izolácie vnútorných rozvodov. Teplá voda je ohrievaná na teplotu 55 °C a rozvody v BD boli vymenené a tepelne izolované. Posledný BD je tiež 8-podlažný a je v ňom 80 bytov. Teplá voda je dodávaná zo sídliskovej plynovej kotolne, ktorá sa nachádza asi 150 m od objektu. Teplá voda má na výstupe z PK teplotu asi 57 °C, predpokladaná teplota vody v BD je 55 °C.
Tab. 1 Základné údaje o BD a ich spotrebe TV
Ak porovnáme údaje v tabuľke 1 zistíme, že medzi posudzovanými objektmi sú výrazné rozdiely v cene teplej vody. Rozdiel medzi najnižšou a najvyššou cenou je viac ako 100 %. V cene TV je započítaná cena vody (rovnaká pre všetky domy) aj náklady na teplo pre jej ohrev. Najvyššia cena TV je v objekte A aj napriek tomu, že má najnižšiu priemernú spotrebu vody len 19,42 m3/byt. Užívatelia bytov sa museli zmieriť s tým, že cena TV 16,09 €/m3 je vysoká a snažia sa maximálne šetriť. Je im to však málo platné, lebo príčinou vysokej ceny je veľký podiel nákladov na teplo pre ohrev vody, ktoré predstavujú skoro 85 % celkovej ceny. Za povšimnutie stojí tiež vysoký podiel fixných nákladov, ktorý je skoro 50 % z nákladov na teplo.
Najnižšia cena TV vychádza v BD s vlastnou kotolňou. Priemerná spotreba TV je tam 27,14 m3/byt a jej teplota 52 °C. Nízka cena TV je v tomto BD dosiahnutá hlavne vďaka nízkym fixným nákladom na prevádzku vlastnej kotolne. Spotrebu TV môžeme považovať na slovenské pomery za primeranú. Ale vzhľadom na vysokú teplotu TV je spotreba pomerne vysoká a záujem o zníženie spotreby, vzhľadom na jej nízku cenu, je zanedbateľný.
V poslednom BD (stĺpec C) je priemerná spotreba TV najvyššia 32,45 m3/byt a jej teplota 55 °C. Cena TV je mierne vyššia ako v objekte B, ale rozdiel nie je výrazný. Vzhľadom na najvyššiu teplotu TV je prekvapujúca najvyššia priemerná spotreba. Ale tá závislí hlavne od počtu osôb v dome, ktoré nie sú v priemernej spotrebe zohľadnené.
Okrem konečnej ceny treba zamerať pozornosť aj na mernú spotrebu tepla na ohrev vody a podiel tepelných strát. Pre tento účel je v riadku 4 tabuľky uvedený údaj o teoretickej, teda fyzikálnej hodnote množstva tepla, potrebného na ohriatie uvedeného množstva vody na danú teplotu so 100 % účinnosťou. Teda bez tepelných strát. Porovnaním tejto teoretickej hodnoty so skutočne spotrebovaným množstvom tepla dostaneme rozdiel v spotrebe, ktorý je v riadku 6 vyjadrený v percentách. Pre vysvetlenie týchto údajov použijem objekt B s vlastnou kotolňou.
Celková spotreba TV bola 2605 m3 a teplota ohriatej vody 52 °C. Na ohriatie rovnakého množstva vody z teploty 10 na 52 °C je potrebné množstvo tepla 126 582 kWh. Skutočná spotreba tepla bola 252 233 kWh to znamená, že v dome spotrebovali viac o 99,26 % tepla. Toto teplo predstavuje tepelné straty zdroja a potrubných rozvodov pri distribúcii a cirkulácii teplej vody. Treba uviesť, že vzhľadom na rozsah potrubných rozvodov a teplotu TV je táto hodnota primeraná. V podobných BD s rozsiahlymi potrubnými rozvodmi prakticky nie je možné pripraviť TV s podielom strát nižším ako 90 %.
Výnimku tohto predpokladu a často aj fyzikálnych zákonov sú BD, pri ktorých nie je množstvo tepla potrebného na ohrev TV merané, či skôr vypočítané objektívne. Medzi také domy možno zaradiť posudzovaný objekt C. Ak porovnáme mernú spotrebu tepla na ohrev vody (riadok 7) vidíme, že v objekte B s vlastným zdrojom TV bez vonkajších rozvodov bola merná spotreba 96,83 kWh/m3. Pritom podobný objekt C s vonkajšími rozvodmi a vyššou teplotou TV dosiahol mernú spotrebu 79,90 kWh/m3 a tepelné straty predstavovali len 53,55 %. Takéto prevádzkové hodnoty sú priam ideálne, ale žiaľ nereálne.
Ako je to možné? To pochopíme keď vyhodnotíme rovnakým spôsobom spotrebu tepla objektu A. V tomto objekte je merná spotreba tepla na ohrev vody 144,04 kWh/m3 a tepelné straty predstavovali neskutočných 314,34 %. A to napriek tomu, že mal tento BD najnižšiu spotrebu a dodávaná TV mala najnižšiu teplotu. Dokonca výrazne nižšiu ako uvádzajú naše predpisy. Ako si to možno vysvetliť a zorientovať sa v tejto problematike? Vysvetlenie možno nájsť v článku p. Ďurčíka s názvom Vplyv základnej zložky na cenu TV, ktorý bol uverejnený v minulom čísle časopisu Správca bytových domov. Princíp je rovnaký, príčinou rozdielov sú fixné náklady na ohrev TV. Rozdiel je len v tom, že tieto náklad sú rozdelené medzi odberné miesta podľa nameranej spotreby. Lenže spotreba TV závisí výrazne od teploty vody. Ak chce užívateľ bytu napríklad napustiť do vane 100 litrov TV o teplote 40 °C, potrebuje na to zmiešať 66,6 litra vody o teplote 55 °C so studenou vodou o teplote 10 °C. Teda 2/3 teplej a 1/3 studenej vody. Ak má užívateľ bytu k dispozícii TV o teplote len 40 °C, jeho spotreba bude 100 litrov. To je o 50 % viac, ako pri vode o teplote 55 °C. Takže objekty s nižšou teplotou TV majú automaticky vyššiu spotrebu. Ale vzhľadom k tomu, že teplota TV v mieste spotreby nie je meraná, je spotreba tepla na ohrev vody vrátane tepelných strát rozúčtovaná rovnomerne. To znamená, že dom s teplotou vody len 40 °C má spotrebu vyššiu o 50 % a rovnakým pomerom je vyúčtovaná spotreba tepla. Teda fixné aj variabilné náklady na teplo sú tiež o 50 % vyššie. Toto zistenie vyznieva veľmi znepokojujúco. Na jedenej strane meriame presne spotrebu vody, ale nezohľadňujeme rozdiel v spotrebe v závislosti od jej teploty a náklady na ohrev vody rozúčtujeme úplne nezmyselne. Namiesto toho, aby sme odberateľom s nízkou teplotou vody množstvo tepla na jej ohrev primerane znížili, tak im ho neprimerane zvýšime. Výsledný efekt je taký, že spotrebitelia, ktorí majú nižšiu teplotu vody a snažia sa s vodou šetriť, zaplatia za ňu viac. A naopak spotrebitelia, ktorí odoberajú teplejšiu vodu platia za ňu nižšiu cenu.
Všetky tieto problémy je možné odstrániť individuálnym ohrevom TV v bytoch. Z troch posudzovaných BD možno považovať za štandardný objekt B, v ktorom sú tepelné straty pri distribúcii TV skoro rovnaké ako množstvo tepla potrebné na ohrev vody. Zníženie tepelných strát by bolo možné len pri nižšej teplote TV, čo je vzhľadom na hygienické požiadavky nevhodné riešenie. Jediným spoľahlivým spôsobom zníženia tepelných strát je zrušenie potrubných rozvodov. V prípade lokálneho ohrevu v prietokových a zásobníkových ohrievačoch budú tepelné straty výrazne nižšie. Za predpokladu, že by bol v každom byte objektu B zásobníkový ohrievač vody s objemom 80 l a všetky ohrievače, teda 96 ks, by boli v prevádzke nepretržite celý rok, bola by tepelná strata týchto ohrievačov 37 493 kWh. Pri takomto spôsobe prevádzky ohrievačov by bola celková spotreba tepla na ohrev rovnakého množstva vody 164 075 kW. Spotreba tepla by teda bola asi o 35 % nižšia, a merná spotreba by dosiahla hodnotu menej ako 63 kWh/m3. To je najnižšia merná spotreba na ohrev TV zo všetkých porovnávaných objektov. Ak by sa užívatelia bytov správali disciplinovane a ohrievali by TV len v potrebnom čase, napríklad 2 hodiny denne (štandard chalupy), dosiahli by zníženie spotreby tepla až 49 % a merná spotreba tepla na ohrev vody by bola menej ako 50 kWh/m3.
Hlavnou výhodou lokálneho ohrevu TV v bytoch je jednak nízka spotreba energie a tiež fakt, že o prípadných tepelných stratách aj teplote TV rozhoduje každý užívateľ bytu individuálne. Druhou dôležitou výhodou je, že prípadné tepelné straty ohrievačov vody „ostávajú“ v byte. V zimnom období je toto teplo využité na vykurovanie vo forme vnútorných tepelných ziskov. Neexistuje niečo ako spoločné tepelné straty potrubných rozvodov BD, ktoré treba nejakým spôsobom rozdeliť medzi byty. Napríklad pomocou záhadných koeficientov.
2. investičné náklady
Hlavnou výhodou každého existujúceho spôsobu prípravy TV je to, že celý systém je nainštalovaný a nejakým spôsobom funguje. Dodávateľ teplej vody a prevádzkovateľ systému sa snaží odberateľov presvedčiť o tom, že práve ten systém je pre nich najlepší a najvhodnejší. Prípadné nedostatky sa snaží zamlčať, spochybniť či inak bagatelizovať. Preto treba na niektoré z nich upozorniť. Je potrebné si tiež uvedomiť, že každá zmena systému, si vyžiada určité náklady, čas, priestor a tiež prispôsobenie sa novým podmienkam. Nie je ale pravdou, že existujúce systémy nevyžadujú žiadne náklady. O tom, aké sú náklady na prevádzku centrálnej prípravy TV sa možno presvedčiť porovnaním fixných a variabilných nákladov za teplo na ohrev TV. V uvedených príkladoch je to od 27 % pri objekte B s vlastnou kotolňou až po 49 % pri objekte C vzdialeného od hlavného zdroja tepla. Na servis, opravy a rekonštrukcie zariadení na prípravu TV a potrubných rozvodov, na jej distribúciu, prevádzkovatelia vynakladajú nemalé prostriedky, ktoré sú zahrnuté práve vo fixných nákladoch. V prípade vnútorných zariadení objektu patrí do tejto kategórie hlavne výmena potrubných rozvodov, tepelná izolácia, prípadne hydraulické vyregulovanie. V sumáre všetky náklady výrazne prevyšujú prípadné náklady na rekonštrukciu systému prípravy TV a prechod na individuálny ohrev vody v bytoch.
3. Kvalita teplej vody
Pri posudzovaní kvality TV je najdôležitejšia jej teplota. Vplyv rozdielnej teploty TV na jej spotrebu a konečnú cenu som uviedol pri posudzovaní prevádzkových nákladov. V tejto časti spomeniem len hlavné rozdiely požadovanej kvality TV pri centrálnom a individuálnom spôsobe ohrevu. Pri centrálnom ohreve je teplota vody určená dodávateľom. V prípade vlastnej kotolne si môžu teplotu vody zvoliť vlastníci ako prevádzkovatelia zdroja TV. Odporúčaná teplota TV na výtoku v byte je 55 °C. Takáto teplota by mala byť dosiahnutá podľa normy [2] do 30 sekúnd po otvorení výtokovej armatúry. Podľa našich predpisov [3] má byť teplota TV u odberateľa 45 až 55 °C. Ani táto požiadavka nie je často dodržaná. Najlepší spôsob pre zníženie tepelných strát a zvýšenie spotreby „teplej“ vody je zníženie jej teploty.
Presvedčivým dôkazom o neefektívnom spôsobe ohrevu TV v centrálnom zdroji s cirkuláciou je napríklad vyhláška [4], ktorá okrem iného uvádza spôsob určenia hospodárnosti prípravy TV. Táto vyhláška je pre bežných užívateľov bytov málo známa, preto vysvetlím jej základný princíp pre posúdenie prípravy TV.
Podobne ako som v riadku 4 tab. 1 uviedol teoretické, či normalizované množstvo tepla na ohrev vody na požadovanú teplotu, sú aj v prílohe č. 2 vyhlášky 328/2005 uvedené odporúčané hodnoty spotreby tepla, ako „normatívne ukazovatele“. Sú to vlastne akceptovateľné, či prípustné hodnoty spotreby tepla na ohrev 1 m3 teplej vody. Je zarážajúce, že nikde v celej vyhláške nie je uvedené s akou teplotou vody bolo pri stanovení tých ukazovateľov počítané!? Vyzerá to tak, že niekto dokázal vypočítať množstvo tepla potrebné na ohrev vody bez toho, aby vedel z akej počiatočnej teploty na akú konečnú teplotu by sa voda mala ohrievať. To je výkon hodný povšimnutia.
Podobne ako v prípade posudzovaných BD som aj normatívne ukazovatele z vyhlášky 328/2005 porovnal s teoretickým množstvom tepla na ohrev vody. Pri výpočte som predpokladal počiatočnú teplotu studenej vody 10 °C a výpočet som robil pre konečnú teplotu ohriatej vody 35 až 55 °C odstupňovanú po 5 °C. Výsledky sú uvedené v tab. 2.
Tab. 2 Porovnanie normatívnych ukazovateľov a teoretického množstva tepla na ohrev vody
V tabuľke č. 2 sú uvedené normatívne ukazovatele spotreby tepla na ohrev vody podľa vyhlášky č. 328/2005. Tie sú odstupňované podľa spotreby teplej vody na osobu za rok! Teda nie podľa teploty vody. Vo vyhláške nie je uvedené, či je uvažovaná priemerná spotreba TV za jednotlivé domy alebo všetky odberné miesta pripojené na zdroj TV. Tiež nie je uvedené, ako sa postupuje pri určení spotreby TV na osobu v prípade, ak je k zdroju TV pripojená napríklad škola, obchod, či iné objekty občianskej vybavenosti. Vo vyhláške nie je vlastne nič okrem záhadne vypočítaných ukazovateľov.
Z porovnania hodnoty ukazovateľov s teoreticky vypočítanou spotrebou tepla na ohrev vody je možné vidieť, že v prípade ohrevu vody na teplotu 55 °C sú podľa vyhlášky považované za hospodárne také systémy, ktorých spotreba tepla je vyššia o 60 až 181 %. A pri ohreve vody na teplotu 40 °C sú „akceptovateľné“ straty 139 až 321 %. V skutočnosti nemá vyhláška žiadny praktický význam. Bez uvedenia teploty vody a spôsobu určenia priemernej spotreby teplej vody na osobu za rok, je prakticky nepoužiteľná. Ale aj napriek tomu vytvára dostatočný priestor na to, aby bolo možné aj veľmi neefektívny systém prípravy TV považovať za hospodárny. Tým vlastne umožňuje udržiavať v prevádzke zastarané a neefektívne systémy centrálnej prípravy TV. Z toho vyplýva, že existujúca legislatíva nenúti prevádzkovateľov systémov centrálnej prípravy TV znižovať tepelné straty a tým aj výslednú cenu TV.
4. Hygienické kritérium
Veľmi dôležitou požiadavkou prípravy a distribúcie TV je jej hygienická nezávadnosť. Problémom je výskyt baktérií v rozvodoch teplej vody. Medzi najnebezpečnejšie pre človeka patria baktérie z rodu Legionella, pre ktoré je ideálnym prostredím na prežitie a reprodukciu voda o teplote 25 až 50 °C s malou, prípadne nulovou rýchlosťou prúdenia. To je hlavný dôvod prečo je požadovaná minimálna teplota TV 55 °C vo vratnom potrubí. Lenže naše predpisy pravdepodobne nepovažujú baktérie za nebezpečenstvo, alebo ich navrhovateľom nezáleží na zdraví užívateľov bytov. Ako si inak možno vysvetliť ustanovenia našich predpisov [5] podľa ktorých je najnižšia povolená teplota TV len 45 °C a ani tá nemusí byť dodržaná v noci v čase od 23.00 do 04.00 h! Odporúčaná sterilizácia potrubia teplou vodou ohriatou na 70 °C sa tiež u nás nerobí. Vyzerá to tak, že našim zákonodarcom záleží viac na tých baktériách ako na ľuďoch.
Zníženie tepelných strát aj ceny TV je možné ohriatím vody na nižšiu teplotu, prípadne vypínaním cirkulačných čerpadiel v nočných hodinách. Oba uvedené postupy však zlepšujú podmienky pre výskyt baktérií a tým zhoršujú hygienické vlastnosti TV [1].
5. Meranie a rozúčtovanie nákladov
Problémy správneho rozúčtovania nákladov na prípravu TV som uviedol pri hodnotení prevádzkových nákladov. Bez sledovania teploty a obsahu tepla v dodávanej teplej vode je meranie len na základe odobraného množstva nesprávne a nespravodlivé. V uvedených príkladoch posudzovaných BD predstavuje podiel nemeraných nákladov na TV 70 až 85 %! Pri takomto spôsobe stanovenia ceny TV je o správnosti či presnosti asi zbytočné vôbec uvažovať.
Problém s meraním spotreby a rozúčtovaním nákladov je ešte výraznejší v prípade, keď TV nemá trvale približne rovnakú teplotu. Ak napríklad v BD v nočných hodinách znížime teplotu TV, prípadný odber chladnejšej vody bude zmeraný rovnako, ako keby sa jednalo o teplú vodu. Aj preto je obmedzovanie teploty TV v určitom čase nesprávne.
6. Perspektíva využitia
Z dlhodobého hľadiska je dôležité posúdenie perspektívy jednotlivých systémov prípravy TV. Pri hodnotení centrálnej prípravy TV a jej distribúcie potrubnými rozvodmi, ktorá je využívaná v prevažnej väčšine BD na Slovensku sa vyskytuje mnoho nedostatkov. Medzi hlavné nedostatky možno zaradiť:
- vysoké prevádzkové náklady,
- neefektívne využitie tepla,
- vysoký podiel tepelných strát,
- náročný servis a údržba,
- nevyhovujúca kvalita TV,
- možný výskyt baktérií v TV,
- nespravodlivé určenie ceny TV.
K týmto nedostatkom treba zaradiť aj ďalší problém, ktorým je problematické využitie obnoviteľných zdrojov energie. Príprava TV má ideálne podmienky pre využitie OZE, ako napríklad fotovoltaické systémy, prípadne tepelné čerpadlá. Pomocou tepelných čerpadiel je možné teplo vody vypúšťanej zo sprchy, z vane, práčky aj umývačky riadu znova využiť na ohrev vody. Ale len v tom prípade, ak je miesto výskytu odpadného tepla blízko miesta prípravy TV. Ak TV pripravujeme v centrálnom zdroji, napríklad sídliskovej kotolni, využitie odpadného tepla z objektov nie je možné. Podobne aj v prípade využitia iných OZE sú pri centrálnom ohreve možnosti veľmi obmedzené. Pritom hlavne v letnom období sú podmienky na ohrev TV z OZE, napríklad pomocou slnečnej energie ideálne. Pri správne navrhnutom systéme lokálneho ohrevu TV v kombinácii s OZE by bolo možné väčšiu čas roka pripravovať TV s minimálnymi nárokmi na energiu, teda prakticky zadarmo.
Čo dodať na záver?
Problematika prípravy TV a spravodlivého rozúčtovania nákladov na jej prípravu je veľmi komplikovaná. V článku som sa snažil poukázať na mnohé nedostatky, ktoré sa vyskytujú pri centrálnom ohreve TV. Prakticky jedinou výhodou tohto systému je fakt, že zariadenia sú už nainštalované a dodávka TV nejakým spôsobom funguje. Ale z hľadiska budúcnosti je takýto systém nevhodný a neudržateľný. Cieľom energetickej politiky EU je znižovanie spotreby tepla a zvyšovanie podielu OZE pri výrobe energie. Centrálna príprava TV používaná na Slovensku nie je vyhovujúca pre žiadnu z týchto požiadaviek. Preto je zarážajúce, že napriek pretrvávajúcim nedostatkom a prakticky nulovej perspektíve využitia centrálneho ohrevu TV v budúcnosti, stále podporujeme len existujúce systémy a zbytočnú výmenu potrubných rozvodov v BD. Tento nepriaznivý stav nedokážu zmeniť ani záhadné koeficienty, zvláštne metódy rozúčtovania a určenia hospodárnosti prevádzky zariadení, ktoré vymysleli a stále vymýšľajú rôzni pseudoexperti. Preto nám ostáva len dúfať, že si niekto na Slovensku konečne uvedomí význam a potenciál alternatívneho spôsobu prípravy TV a namiesto neefektívneho, drahého a neperspektívneho luxusu, ktorý si mnoho vlastníkov nemôže dovoliť, prejdeme aj v BD na optimálny, spoľahlivý a ekonomicky aj ekologicky prospešný štandard.
