SKGBC: Životný cyklus dnešných bytových domov je naším odkazom budúcim generáciám

Nová legislatíva bude znamenať zmenu prístupu a prechodu na integrované projektovanie aj v oblasti bytových domov. V mnohých prípadoch nepôjde len o kvalitnejšiu obálku, ale aj o významnejšie zastúpenie núteného vetrania, obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových technológií. Uviedol to na odbornom seminári „Návrh budov v energetickej triede A0 – časť 5. Bytové domy“ Marek Kremeň, člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC).

Táto kombinácia by v konečnom dôsledku mala užívateľovi priniesť kvalitnejší, ekologickejší a energeticky úspornejší priestor nielen na papieri, ale aj formou nižších prevádzkových nákladov a emisií skleníkových plynov. „Nemali by sme však zabúdať aj na materiály, z ktorých sú bytové domy postavené, ako aj na spôsob výstavby, pretože budovy slúžia svojmu účelu veľa rokov a životný cyklus dnešných bytových domov je naším odkazom budúcim generáciám,“ upozornil Marek Kremeň zo Slovenskej rady pre zelené budovy.

Na Slovensku tvoria budovy až 39 percent emisií CO₂, a práve ochrana životného prostredia a znižovanie ich podielu v stavebnom sektore, nám môžu výrazne pomôcť pri dosahovaní cieľov, akým je napríklad uhlíková neutralita. „Preto výstavba nových budov, ale aj rekonštrukcie už postavených, by sa mali vykonávať s myšlienkou na efektívnu a ekonomickú prevádzku. Jedným z nástrojov je aj energetická certifikácia budov a dnešná povinnosť stavať budovy s takmer nulovou spotrebou energie,“ povedal Peter Heyder zo spoločnosti Viessmann a doplnil, že splnenie týchto limitov je možné najmä s využitím obnoviteľných zdrojov energií.

A0 predstavuje príležitosť

Energetickú triedu A0 vníma Tomáš Guniš zo spoločnosti Saint-Gobain ako príležitosť hovoriť o kvalitnejšej príprave projektu a lepšej spolupráci jednotlivých profesií. „Východiskovým predpokladom pre návrh budovy v triede A0 by mal byť výber vhodnej lokality, správna voľba tvaru budovy a jej optimálna orientácia na svetové strany. V ďalšom kroku nastupuje dimenzovanie obvodového plášťa budovy z hľadiska fyzikálnych parametrov, správna voľba materiálovej skladby a navrhnutie detailov tak, aby sa eliminovali tepelné mosty a bolo možné vytvoriť celistvú vzduchotesnú rovinu,“ vysvetlil Tomáš Guniš, podľa ktorého je tretím krokom navrhnutie vhodných systémov vykurovania, vetrania a obnoviteľných zdrojov energie. „Zároveň treba pripomenúť, že všetky tieto kroky by mali byť neustále a vo všetkých stupňoch projektu navzájom koordinované – ide teda skôr o ich postupné rovnomerné spresňovanie, než o časovú následnosť,“ zdôraznil odborník.

Sídlisko

A0 z pohľadu MaR

Interiér

MaR (systém merania a regulácie) má priamy dopad na ekonomiku (spotrebu energie), kvalitu vnútorného prostredia a komfort v bytových domoch. „Tým zohráva dôležitú úlohu nielen ako efektívny riadiaci systém jednotlivých profesií riadenia budovy, ale aj ako koordinátor všetkých technologických disciplín v budove, ktorý optimalizuje ich spoluprácu a eliminuje nežiadúce ovplyvňovanie jednej disciplíny druhou, čím prispieva k znižovaniu spotreby energií. Je vhodné, aby sa dodávatelia MaR zúčastňovali pri návrhu celého TZB budovy už na začiatku tvorby projektu,“ uzavrel Pavol Praženica zo spoločnosti Siemens.