Predražíte teplo všetkým ostatným. Teplári kritizujú, že štát v lokalitách CZT podporuje decentralizované zdroje

Toto nevyriešia žiadne energošeky, upozorňuje teplárenský zväz. A poukazuje na nový zákon.

Prístup vlády k teplárenstvu nemá hlavu a pätu. Na jednej strane štát tlačí na modernizáciu centralizovaného zásobovania teplom (CZT), na druhej strane v tých istých lokalitách podporuje decentralizované zdroje, ktoré mu podkopávajú nohy. Tak by sa dala zhrnúť argumentácia, s ktorou Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) vystúpil voči novému návrhu ministerstva hospodárstva.

Ide o úplne nový zákon o energetickej efektívnosti, ktorým sa má nahradiť doterajší predpis. Rezort hospodárstva ho predstavil ešte v máji, kedy sme niektoré z jeho kľúčových bodov rozobrali vo veľkom článku. K návrhu prišlo viac ako 1 300 pripomienok, s ktorými sa ozvali vládne rezorty, zástupcovia zamestnávateľov, ale aj sektorové organizácie, vrátane SZVT.

Podľa teplárov ide o „premárnenú príležitosť nastaviť teplárenskú legislatívu spravodlivo pre všetkých tak, aby chránila verejný záujem a nie záujmy menšiny na úkor väčšiny odberateľov.“ Zväz zastupujúcich kľúčových výrobcov tepla upozorňuje, že nový zákon namiesto toho ohrozuje dlhodobú udržateľnosť systémov CZT, ktoré dnes zabezpečujú vykurovanie a dodávku teplej vody pre milióny ľudí.

„Nejde o ochranu výrobcov tepla. Ide o ochranu viac ako 2,3 milióna obyvateľov, stability dodávok a dostupných cien tepla. Veríme, že pri ďalších legislatívnych úpravách bude verejný záujem stáť nad záujmom jednotlivcov, pretože rozhodnutia prijaté dnes budú ovplyvňovať slovenské teplárenstvo aj domácnosti na celé desaťročia,“ hovorí predseda predstavenstva SZVT Stanislav Janiš.

Po pripomienkovom konaní sa zákon aktuálne nachádza v štádiu rozporových konaní, po ktorých by malo nasledovať schvaľovanie vládou a parlamentom. Účinnosť nového zákona ministerstvo navrhuje na 1. januára 2027.

Sumarizujeme, v čom vidí teplárenský zväz problém, prečo štát podľa neho pristupuje k teplárenstvu nekoncepčne a kde teplári vidia inšpiráciu v zahraničí.

Pravá ruka nevie, čo robí ľavá

Kľúčovým problémom podľa SZVT je, že novela zákona umožní budovanie decentralizovaných zdrojov tepla aj tam, kde je alebo môže byť objekt zásobovaný z CZT.

Jedným z mnohých príkladov, ktoré v odvetví dlhodobo rozvirujú hladinu, je projekt bytového domu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, o ktorom sme začiatkom roka referovali v obsiahlom článku. Pointa investície spočívala v tom, že bytový dom začal využívať odpadové teplo, vďaka čomu výrazne zredukoval odber tepla z CZT. Teplári poukazujú na problém v tom, že bremeno fixných nákladov sa tak rozrátava na ostatných pripojených odberateľov.

„Jednotliví vybraní odberatelia si tak vybudujú vlastný zdroj tepla, tým klesne odber tepla z centrálneho zdroja, pričom fixné náklady systému zostanú prakticky nezmenené. Tie sa následne budú musieť rozpočítať na menší objem dodaného tepla, čo nevyhnutne povedie k rastu cien pre všetkých odberateľov, ktorí v systéme zostanú,“ vysvetľuje SZVT s tým, že ide o princíp spoločného zdieľania nákladov, na ktorom je založené fungovanie každej sieťovej infraštruktúry, vrátane teplárenstva, elektroenergetiky, plynárenstva či vodárenstva.

Podľa SZVT tak štát umožňuje, aby „záujmy malej skupiny odberateľov boli zaplatené zvýšenými cenami tepla pre väčšinu ostatných domácností pripojených na CZT.“ Zväz upozorňuje, že nový zákon tento problém ešte viac prehĺbi.

Teplári popri tom poukazujú aj na paradox v dotačnej politike. Environmentálny fond totiž v rokoch 2025 a 2026 vyhlásil výzvy v hodnote stoviek miliónov eur, financované z výnosov z predaja emisných povoleniek, ktoré umožňujú poskytnúť podporu až do výšky 95 % na inštaláciu nových zdrojov tepla vo verejných budovách, ktoré sú zásobované z CZT. Obdobnú podporu poskytuje aj Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) z prostriedkov Programu Slovensko pre bytové domy.

„Výsledkom je absurdná situácia. Veľká časť domácností pripojených na CZT platí vo svojich účtoch za teplo náklady na emisné povolenky ETS1. Výnosy z povoleniek štát následne využíva na dotovanie výstavby decentralizovaných zdrojov tepla, ktoré znižujú odber zo systémov CZT a tým ešte viac zvyšujú cenu tepla pre zostávajúcich odberateľov,“ konštatuje SZVT.

Postup štátu by mal byť podľa teplárov presne opačný: peniaze by mali ísť na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v systémoch CZT a modernizáciu systémov, aby bolo teplo zelené ale aj lacné. Modernizáciou jedného systému tak získajú ekologickejšie teplo naraz tisíce domácností.

Situáciu navyše podľa výrobcov tepla zhoršuje aj to, že prevádzkovatelia CZT musia aj po znížení odberu vplyvom výstavby dotovaných zdrojov tepla naďalej zo zákona udržiavať rezervný výkon pre objekty, ktoré si vybudujú vlastný zdroj tepla. „Náklady na túto povinnosť však štát neukladá znášať tým, ktorí ich svojím rozhodnutím vyvolali, ale ich socializuje medzi všetkých zostávajúcich odberateľov prostredníctvom vyšších cien tepla. Toto nevyriešia žiadne energošeky.“

Štát tak podľa SZVT paradoxne na jednej strane kritizuje budúce dopady ETS2 na domácnosti, no na druhej strane dlhodobo toleruje vysoké náklady spôsobené ETS1 pre veľké množstvo odberateľov CZT. A zároveň z výnosov emisných povoleniek financuje opatrenia, ktoré ich postavenie ešte zhoršujú.

„Namiesto toho, aby štát novelou odstránil diskrimináciu 2,3 milióna obyvateľov odoberajúcich teplo zo systémov CZT, tak ju ešte novelou ďalej prehlbuje,“ dodáva zväz zastupujúci výrobcov tepla.

Ukazujú na príklad Česka, Poľska a Maďarska

„Rozumieme, že cieľom štátu je zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie. Otázkou však je, prečo sa tento cieľ presadzuje práve na úkor systémov CZT, ktoré už dnes patria medzi najefektívnejšie spôsoby dodávky tepla a samy prechádzajú transformáciou smerom k vyššiemu využívaniu OZE,“ pokračuje teplárenský zväz vo svojej argumentácii.

Pokiaľ je ambíciou podporovať decentralizované obnoviteľné zdroje, prirodzene sa podľa teplárov ponúka ich rozvoj predovšetkým tam, kde systémy CZT neexistujú, alebo podpora OZE priamo v rámci samotných systémov CZT.

Na druhej strane ak sa štát rozhodne vytvoriť legislatívny priestor na rozvoj decentralizovaných zdrojov v objektoch pripojených na CZT, podľa SZVT by mal zároveň upraviť legislatívu tak, aby boli vytvorené spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu. „Nie je možné upraviť iba pravidlá pre decentralizované zdroje a súčasne ponechať systémy CZT v pôvodnom regulačnom režime.“

Zväz tiež poukazuje, že iné krajiny EÚ systémy CZT, naopak, podporujú legislatívne aj finančne. „Vedia, že ide o jednu z najefektívnejších a najekologickejších foriem vykurovania. Namiesto toho, aby oslabovali tieto systémy, snažia sa nastaviť podmienky tak, aby sa čo najviac domácností pripájalo. Prečo? Pretože CZT prinášajú množstvo benefitov: nižšie ceny, vyššiu bezpečnosť dodávok, lepšiu kvalitu ovzdušia a rýchlejšiu transformáciu k obnoviteľným zdrojom energie. Slovensko ide opačným smerom.“

Ako príklad zväz uvádza štáty, ktoré náklady na ETS1 kompenzujú prostredníctvom nižšej sadzby DPH. Česká republika uplatňuje sadzbu 15 %, Poľsko 8 % a Maďarsko 5 %. Slovensko naopak od 1. januára 2025 sadzbu DPH na teplo zvýšilo na 23 %. Tým sa postavenie miliónov odberateľov tepla zo systémov CZT podľa teplárov ešte viac zhoršilo.

„Slovensko stále má možnosť nastaviť transformáciu vykurovania tak, aby bola ekologická, ekonomicky udržateľná a zároveň sociálne spravodlivá,“ uzatvára SZVT.

Článok bol prevzatý z www.energie-portal.sk