Spotreba papiera v Európe medziročne poklesla o tri a pol percenta, vlani ľudia použili takmer o tri a pol milióna ton papiera menej ako v predchádzajúcom roku. Vyplýva to z výročnej správy Európskej asociácie papiera (CEPI) ktorá monitoruje produkciu aj spotrebu tohto materiálu. Čím ďalej viac firiem na starom kontinente totiž hlási odklon od tlačených dokumentov a kancelárskych šanónov k tzv. virtuálnym cloudom. Medzi lídrov v odbore digitalizácie patria firmy z oblasti bankovníctva, informačných technológií či poisťovníctva.

Štatistiky Európskej asociácie papiera hovoria jasne – Európania sa pomaly vydávajú na cestu digitálnej komunikácie a cloudového uchovávania dát. V roku 2022 spotrebovali zhruba 72 a pol milióna ton grafického papiera, ktorý sa bežne používa na tlač v kanceláriách. To je o zhruba dva a pol milióna ton menej ako v predchádzajúcom roku. Jeden európsky obyvateľ podľa asociácie v priemere spotreboval zhruba 150 kilogramov papiera.

Paperless trend, teda snaha o elimináciu papierových dokumentov, sa stal celosvetovým fenoménom, ktorého hlavnou motiváciou je ochrana klímy. Vplyvy výrobkov z papiera na životné prostredie sú spojené s ich výrobou a sčasti aj s likvidáciou, pokiaľ nie sú recyklované. „Je potrebné si uvedomiť, že papier vo svojom chemickom vzorci nesie uhlík. Práve oxidy uhlíka prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a zmene klímy tým, že ešte znásobujú skleníkový efekt. Na výrobu jednej tony papiera sú pritom potrebné tri až štyri tony dreva,” stojí v tlačovej správe Slovenskej agentúry životného prostredia.

Cloudové úložisko ako virtuálna kancelária

K poklesu spotreby kancelárskeho papiera výraznou mierou prispieva snaha firiem o intenzívnejšiu digitalizáciu. „Papieru sa snažíme vyhnúť. Maximálne podporujeme akúkoľvek elektronickú komunikáciu, štandardom sa už stalo, okrem samotného dojednania zmluvy aj digitálne hlásenie škodových udalostí. Moderné technológie využívame napríklad aj pri elektronickom underwritingu, teda oceňovaní zdravotného stavu na základe vyplneného zdravotného dotazníka. Tu sme schopní odbaviť až dve tretiny klientov ihneď. Pri zostávajúcej tretine prebieha manuálne. Tam potrebujeme, aby z lekárskych správ či iných dokumentov zhodnotil zdravotný stav ľudský faktor. To všetko však stále úplne on-line, s maximálnou možnou elimináciou papiera,“ vysvetľuje Filip Bartoš, riaditeľ distribúcie a marketingu poisťovne YOUPLUS.

Úplne bez papiera, teda vo virtuálnom svete jednotiek a núl, je možné v 21. storočí vykonávať takmer akúkoľvek profesiu. Dnes napríklad aj účtovníctvo, čo sa mohlo zdať ešte pred desiatimi rokmi ako nemysliteľné. „Náš softvér má auditnú stopu, ktorá sleduje každú zmenu v systéme, a tým garantuje jasnú preukázateľnosť prípadných zmien a nadväzností. Je preto možné opustiť papierové faktúry a všetko uchovávať iba elektronicky. Vďaka zákazníckemu portálu napríklad nie je nutné vytvárať tlačové zostavy pre potreby zákazníka – môže sa dívať na dáta v reálnom čase, každú zmenu vidí,“ opisuje Jan Štacha, vedúci oddelenia firmy Seyfor, ktorá vyvíja nový, plne cloudový účtovný softvér Evala.

Umelá inteligencia – dobrý sluha alebo zlý pán?

V súvislosti s paperless trendom ide ruka v ruke technológia umelej inteligencie, ktorá spoločnostiam spracúvajúcim objemné množstvo dát umožňuje ekologickejšie riešenie svojich služieb. Využitie pre túto technológiu našli napríklad manažéri v bankovníctve či poisťovníctve. Rozvoj digitálnych služieb je súčasťou komplexného procesu zvyšovania pridanej hodnoty v rámci komunikácie so zákazníkmi, tu patrí napríklad skrátenie času na poskytovanie služieb, zrýchlenie servisu alebo úspory finančných nákladov na strane firiem. „Tu hovoríme o rozvinutých metódach v rámci využitia technologických nástrojov. Pri cielenom rozvoji v segmente IT je možné vnímať tri základné oblasti – automatizáciu a zlepšenie existujúcich procesov, riadenie obsahu a komunikácia s využitím nástrojov umelej inteligencie, a v neposlednom rade tiež aplikácie pokročilých metód umelej inteligencie,“ potvrdzuje Vlastimil Šmihula, Chief Information Officer holdingu Swiss InsurEvolution Partners.

I napriek neutíchajúcej popularite umelej inteligencie však odborníci varujú aj pred jej rizikami, a to tak v biznise, ako v osobnom živote. „Pri využívaní nástrojov AI je skutočne na mieste veľká obozretnosť. Nemali by sme nechať túto technológiu, aby prebrala riadiacu úlohu s neobmedzenou rozhodovacou kompetenciou, a to v žiadnej oblasti ľudského pôsobenia,” upozorňuje Šmihula s tým, že umelá inteligencia by mala iba zjednodušovať prístup ľudí k službám. „Človek by mal byť stále autoritou, ktorá bude AI korigovať. Nesmieme zabúdať, že v niektorých oblastiach bude ľudský faktor navždy nenahraditeľný. Napríklad odhaľovanie poistných podvodov je oblasť, kde umelá inteligencia môže významne pomôcť, avšak konečné rozhodnutie by malo zostať vždy na ľuďoch,“ dodáva Bartoš.