Nejasnosti v oblasti odmeňovania zástupcov vlastníkov bytov, ako aj predsedov SVB sú témami, v ktorej mnohí nemajú jasno. Vedú sa siahodlhé debaty o tom, aká forma a spôsob odmeňovania nie sú v rozpore so zákonom. Vďaka nejasnostiam v legislatíve sa dozvedáme rôzne riešenia v zmysle porekadla: koľko ľudí, toľko názorov. V nasledujúcich riadkoch nám vysvetľuje spôsoby odmeňovania predsedov SVB Ing. Monika Šamková, prezidentka Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku. Autorka článku v úvode tohto článku hovorí o cieľoch tohto príspevku nasledovné: cieľom príspevku je usmerniť predsedov a členov rád SVB pri ich odmeňovaní. Zároveň chcem poukázať na chyby, ktoré robia SVB pri volených orgánoch a ktoré odhalila Sociálna poisťovňa pri kontrolách v jednotlivých SVB.

Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 7c ods. 2 uvádza, že predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva, ale v mnohých SVB ho evidujú ako „dohodára“, čo je od 1. 1. 2011 pre všetky volené orgány v SVB neprípustné.

 

Predseda alebo štatutár SVB?

Od 1. januára 2011 sa za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Príjem za prácu konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Napriek tomu, že predsedov a členov rád v SVB pravidelne rôznymi spôsobmi informujeme, ako evidovať svojich zamestnancov, stále sa nájdu predsedovia, ktorí nevedia rozlíšiť pojem predseda a štatutár. Pojem predseda sa vyskytuje len v Zákone 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale je to z hľadiska odmeňovania taký istý štatutár, ako štatutár v s. r. o. a pod. Odmena za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb alebo spoločenstiev sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o konateľa, respektíve iného štatutára, či osobu vykonávajúcu funkciu v orgánoch právnických osôb (ďalej len „konatelia a štatutári“), tak pokiaľ takáto osoba má z daného právneho vzťahu právo na príjem za prácu, respektíve má právo na odmenu za výkon funkcie, považuje sa za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení.

Kedy sa konateľ alebo štatutár považuje (nepovažuje) za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení

Ak podľa rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov SVB, má štatutár právo na odmenu za výkon funkcie, považuje sa za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení.

Ak podľa rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov SVB štatutár právo na odmenu za výkon funkcie nemá, za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení sa nepovažuje.

Na Slovensku je zaregistrovaných množstvo SVB, ktorých predsedovia a členovia rady SVB reálne vykonávajú činnosť, ale nemajú nárok na odmenu. Takýto štatutári sa za zamestnancov na účely zákona o sociálnom poistení nepovažujú, napriek tomu posielajú do Sociálnej poisťovne mesačné prehľady s nulovým príjmom.

 

Odmeňovanie a sociálne poistenie v SVB

Ak predseda SVB alebo členovia rady SVB majú právo na odmenu, SVB ich ako zamestnávateľ musí prihlásiť ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Prihlasuje sa formou registračného listu fyzickej osoby. Na registračnom liste sa musí vyznačiť, či ide o zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom alebo o zamestnanca s nepravidelným príjmom.

Po prihlásení predsedu SVB, resp. štatutára ako zamestnanca do Sociálnej poisťovne by ho SVB už odhlasovať ako zamestnanca nemala. Výnimkou sú prípady, kedy príslušné zhromaždenie vlastníkov bytov rozhodne o trvalom neposkytovaní odmeny za výkon funkcie štatutárovi.

 

Zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom

Od 1. januára 2011 sa zamestnanci podľa zákona o sociálnom poistení delia na dve skupiny:

  • zamestnanci s pravidelným mesačným príjmom
  • zamestnanci s nepravidelným príjmom

Zamestnanci v právnom vzťahu, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, sú napríklad zamestnanci s pracovnou zmluvou v zmysle Zákonníka práce, štátni zamestnanci, osoby v služobnom pomere. Takýmito zamestnancami sú aj konatelia a štatutári, ak podľa rozhodnutia príslušných orgánov spoločnosti majú právo na odmenu za každý kalendárny mesiac. Na zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom sa vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie (invalidné poistenie, starobné poistenie, rezervný fond solidarity) a povinné poistenie v nezamestnanosti.

 

Zamestnanec s nepravidelným príjmom

Zamestnanci v právnom vzťahu, ktorý im zakladá právo na nepravidelný príjem, sú napríklad konatelia a štatutári, ak podľa rozhodnutia príslušných orgánov spoločnosti nemajú právo na odmenu za každý kalendárny mesiac, ale odmena im je vyplácaná nepravidelne, napríklad:

  • jednorazovo,
  • raz ročne,
  • raz štvrťročne,
  • raz za dva mesiace,
  • alebo v závislosti od zasadania príslušného štatutárneho orgánu a ten nezasadá každý mesiac a podobne.

Na zamestnancov s nepravidelným mesačným príjmom sa vzťahuje len povinné dôchodkové poistenie (invalidné poistenie, starobné poistenie, rezervný fond solidarity). V oboch prípadoch zamestnávateľ odvádza poistné do rezervného fondu solidarity, garančného fondu a úrazové poistenie.

 

Záver

Štatutár – predseda SVB neuzatvára sám so sebou žiadnu zmluvu, resp. dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, ak sa mu vypláca odmena za výkon funkcie štatutára. Stačí len zápisnica alebo uznesie zo zhromaždenia vlastníkov bytov, kde je odmena štatutára (predsedovi SVB) odsúhlasená respektíve zamietnutá. Predseda SVB koná v zmysle Zákona 182/1993 Z. z. a Zmluvy o Spoločenstve vlastníkov bytov a NP.

 

Literatúra:

[1]     Zákon č. 182/1993 Z. z.

[2]     Zákon č.311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov