Každý z týchto materiálov použitých v zariadení má jedinečné individuálne vlastnosti. Majú priamy vplyv na odolnosť systémov, kvalitu privádzanej vody a tým pádom aj na komfort pri každodennom používaní. Ktorý z nich je v súčasnosti najvýhodnejší? Aby sme mohli na túto otázku dôkladne odpovedať, musíme si dať malú lekciu chémie.

Overené riešenie

Meď sa po stáročia používala pri konštrukcii sanitárnych zariadení. Jej popularita pramenila najmä z bezproblémového mechanického a tepelného spracúvania. Tento prvok sa navyše vyznačuje tým, že je mimoriadne hygienický. Nie je preto prekvapením, že meď sa stala najpoužívanejším materiálom na výrobu sanitárnych zariadení. Otázka znie: prečo hľadáme alternatívu?

„Meď nie je len jednoduchá na spracovanie a mimoriadne hygienická, ale v súčasnosti je aj relatívne drahá,” vysvetľuje Mariusz Choroszucha, riaditeľ technologického oddelenia spoločnosti KAN-therm Kft. „Treba tiež podotknúť, že meď je veľmi poddajná, kvôli čomu je takmer nepoužiteľná v rámci riešení, ktoré vyžadujú zvýšenú mechanickú odolnosť, napr. skrutkové spoje. Preto sa čoraz viac zameriavame na alternatívne riešenia, pri ktorých sú zachované vlastnosti medi, ale zároveň umožňujú rozsiahlejšie využitie v širšom spektre systémov.”

Mosadz – drobné chemické vylepšenie

Alternatívou k medeným tvarovkám bežne využívaným v sanitárnych zariadeniach je mosadz, t. j. zliatina medi a zinku. Kombinuje v sebe výhody čistej medi, ale zároveň je výsledný produkt mechanicky odolnejší. Čo ešte stojí za jej popularitou? Je jednoducho lacnejšia. Na druhej strane je mosadz málo odolná voči tzv. elektrochemickej korózii. Zapríčiňuje to výrazný rozdiel v elektródovom potenciáli jednotlivých zložiek zliatiny, a to aj napriek tomu, že spolu tvoria homogénnu zmes.

„Ošetrovanie vody tak, aby bola vhodná na pitie vyžaduje jej dezinfekciu, ktorá sa zvyčajne dosahuje tzv. chlorizáciou,” hovorí Mariusz Choroszucha. „Pri tomto procese vznikajú disociované ióny chlórnanu ClO-, ktoré reagujú so zinočnatými iónmi Zn2 + C CIO a vytvárajú soli chlórnanu zinočnatého Zn (ClO)2, ktoré prenikajú do roztoku. Meď obsiahnutá v zliatine sa tak kvôli porušeniu kryštalickej štruktúry stane pórovitou. Tým pádom dochádza k ďalšiemu narúšaniu zinku. Tento proces navyše urýchľuje zvýšený podiel disociovaných iónov chlórnanu, hodnota pH iná ako neutrálna, prítomnosť iónov železa a mangánu vo vode a zvýšená teplota. Nazýva sa to ‚odzinkovanie mosadze‘, dodáva.

Ako proti tomu bojovať? Najčastejšie sa využíva pokrytie mosadze ochrannou vrstvou. Následné vlastnosti a vzhľad prvkov použitých v zariadení závisia od zvoleného riešenia. Ochranné a dekoratívne vrstvy sú vyrobené z niklu, ktorý zabezpečuje vhodné vizuálne a pasivačné vlastnosti. Tento prvok sa ale nesmie dostať do kontaktu s pitnou vodou. Alternatívou je pocínovanie, ktoré je lacnejšie, ale má o niečo slabší ochranný účinok. Okrem toho je len veľmi málo mechanicky odolné, čo je dôležitý faktor najmä pri systémoch na pitnú vodu s vyššími rýchlosťami prietoku.

Ďalšou možnosťou je použitie aditív, ktoré zosilnia väzbu zinku v zliatine. Nesmieme však zabúdať na to, že modifikácia zliatin je nákladná metóda. Vhodný výber zložiek zliatiny je dôležitý nielen z hľadiska jej použitia, ale má vplyv aj na spracovanie prvkov.

„Olovo zvyšuje obrobiteľnosť a tvárnosť, ale zároveň aj riziko, že sa do vody dostanú ióny olova. Použitie tohto prvku v sanitárnych zariadeniach je preto veľmi obmedzené,” vysvetľuje technický expert. „Podobné je to aj pri použití arzénu. Na druhej strane kremík a fosfor majú negatívny vplyv na obrobiteľnosť materiálu. Z hľadiska ­hygieny a tvárnosti sa ako najlepšia možnosť javí použitie niklu, hliníka, striebra, antimónu, mangánu a chrómu. Tieto prvky ale priamo ovplyvňujú cenu zliatiny a v konečnom dôsledku aj sumu za výsledný produkt. Vďaka využiteľnosti a vzhľadu riešení na báze mosadze zahŕňa naše produktové portfólio široké spektrum vý­robkov z tohto materiálu, napr. v podobe vodoinštalačných zariadení. Aby sme sa prispôsobili požiadavkám trhu, pridali sme k nim aj inovatívne moderné riešenia na báze plastov, takzvané PPSU.”

PPSU prichádza na scénu

PPSU (polyfenylsulfón) je výsledkom hľadania všeobecnej náhrady za zliatiny mosadze. Koncom 20. storočia sa vďaka pokrokom v organickej chémii a zavedeniu pokročilých technologických postupov podarilo objaviť „recept“ na takmer dokonalý materiál. V súčasnosti ho používajú všetci poprední výrobcovia inštalačných zariadení. Čo vlastne je PPSU?

„Zjednodušene povedané, PPSU je vysoko spracovaný prie­myselný plast, ktorý sa vyznačuje mimoriadnou mechanickou odol­nosťou, odolnosťou voči vysokým teplotám a úplnou odolnosťou voči korózii,” hovorí Mariusz Choroszucha, KAN-therm Kft. „Čo sa týka ­inštalácie, používa sa pri výrobe rôznych typov spojok, napr. kolien či T-kusov. Naša spoločnosť je prvou v Poľsku, ktorá ovládla technológiu výroby tohto druhu riešení a spustila ich produkciu v našej krajine.”

PPSU tvarovky je možné používať v systémoch pre studenú vodu o teplote 20 °C a tlaku 10 bar, horúcu vodu o teplote 70 °C a tlaku 10 bar, ako aj v systémoch ústredného vykurovania pri teplote 95 °C a tlaku 10 bar. Aké sú ďalšie výhody PPSU?

„PPSU je možné jednoducho kombinovať s mosadznými prvkami,” pokračuje Mariusz Choroszucha. „Dobrým príkladom je využitie tohto materiálu v T-spojkách a kolenách, zatiaľ čo na viditeľných miestach (napr. vodovodných batériách) sa použijú mosadzné ­prvky. Použitie PPSU taktiež minimalizuje tepelné straty a poskytuje vysokú chemickú odolnosť, akustickú izoláciu, elasticitu a stálosť tvaru. Materiál nereaguje s pitnou vodou a netvorí sa na ňom ­vodný kameň. Odolnosť a kvalitu tvaroviek KAN-therm potvrdili testy ­vykonané renomovaným holandským inštitútom KIWA,” uzatvára.

Polyfenylsulfón sa používa aj v zdravotníckom priemysle, napr. pri výrobe chirurgických nástrojov či sterilizačných boxov. Široké využitie nachádza aj v elektrotechnike, potravinárskom priemysle a zariadeniach používaných v chemickom priemysle. PPSU je nepochybne jedinečný materiál.

Viac informácií nájdete na stránkach

www.kan-therm.com.