Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) poskytuje bezplatné odborné energetické poradenstvo o možných úsporách energie, energeticky efektívnych opatreniach a využívaní obnoviteľných zdrojov v rámci národných projektov od roku 2010.

Cieľom aktuálneho národného projektu ŽIT ENERGIOU, ktorý je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia, je poskytovaním informácií prispieť k rozvoju nízkouhlíkového hospodárstva a znižovaniu emisií CO2. Poradenstvo je určené pre verejnosť, zástupcov ústrednej správy a samosprávy, verejné inštitúcie, školy, ale aj podnikateľov.

Súčasťou projektu je príprava publikácií s užitočnými informáciami o znižovaní spotreby energie a efektívnom využívaní obnoviteľných zdrojov. Všetky publikácie sú v elektronickej forme k dispozícii na stránke https://www.siea.sk/bezplatne-poradenstvo/publikacie-a-prezentacie/, v tlačenej forme ich SIEA poskytuje bezplatne na vyžiadanie. Materiály o úsporných opatreniach sú v praktických formátoch, je ich možné jednoducho zverejniť na nástenkách bytových domov alebo vložiť do poštových schránok. V prípade záujmu o tlačené verzie stačí, ak správca alebo zástupca vlastníkov vyplní jednoduchý elektronický formulár a zvolí požadované množstvo.

Špeciálne pre bytové domy sú v rámci bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU k dispozícii tieto materiály:

  1. Brožúra Rozpočítavanie tepla a teplej vody v bytových domoch
  2. Leták Ako správne hospodáriť s teplom pomocou termoregulačných ventilov
  3. Leták Vyregulovaná vykurovacia sústava môže znížiť plytvanie teplom
  4. Leták Izolácia rozvodov tepla a teplej vody v bytovom dome zabráni stratám – v príprave

Rozpočítavanie tepla a teplej vody v bytových domoch

Platby za teplo na vykurovanie a prípravu teplej vody tvoria v bytových domoch zvyčajne viac ako tretinu, niekedy až polovicu z mesačných zálohových platieb. Väčšine obyvateľov bytov samozrejme záleží na tom, aby platili len za množstvo, ktoré odoberú členovia konkrétnej domácnosti. Mnohí však netušia, že spotreba tepla na vykurovanie v jednotlivých bytoch nie je jednoducho merateľná. Hoci sa v oblasti rozpočítavania nákladov už dlhšie pripravuje systémová zmena, o ktorej budú konzultačné centrá včas podrobnejšie informovať, je dôležité aj priebežne majiteľom bytov vysvetľovať, že výsledkom rozpočítavania v bytových domoch je vždy len priblíženie sa k spravodlivému rozdeleniu nákladov na teplo podľa skutočnej spotreby.

Účelom publikácie je objasniť vlastníkom bytov, že bytový dom je vykurovaný ako celok a vzhľadom  na to, že teplo prestupuje stenami, stropom a podlahou miestnosti, nedá sa vylúčiť vzájomné tepelné ovplyvňovanie medzi susediacimi bytmi. Len menšia časť majiteľov domov vie, že výrazné prestupy tepla medzi bytmi nie je možné presne zaznamenať ani vyčísliť a nezohľadňujú ich ani pomerové rozdeľovače tepla, ktoré slúžia pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie. Pozitívne je, že zaznamenané výsledky na rozdeľovačoch motivujú obyvateľov k väčším úsporám, no často mnohí v snahe ušetriť, vypínajú vykurovacie telesá a „berú teplo“ od susedov. Dôsledkom sú výrazné rozdiely v platbách za teplo aj v bytoch s porovnateľnou rozlohou a orientáciou.

S cieľom zohľadniť pri rozdeľovaní nákladov fyzikálne zákonitosti platné pri prestupe tepla, tvorcovia legislatívy už v minulosti stanovili, že pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie sa má pomerovým rozdeľovačom tepla prikladať menšia váha. Pri stanovovaní podielov tepla spotrebovaného jednotlivými bytmi sa má väčšina nákladov (60 % a viac) prislúchajúcich k základnej zložke ceny tepla rozdeliť medzi byty pomerne podľa podlahovej plochy a zvyšok podľa údajov pomerových rozdeľovačov tepla.

No keďže aktuálna vyhláška pripúšťa, že stanovený pomer rozdelenia nákladov si vlastníci bytov môžu dohodnúť aj inak, v praxi sa často stáva, že v bytových domoch je pomer rozpočítavania nákladov opačný a väčšina nákladov sa aj naďalej rozpočítava podľa pomerových meračov. A to aj napriek tomu, že odborníci sa zhodujú v tom, že v prípade, ak je dom zateplený, malo by byť percento prislúchajúce základnej zložke ešte vyššie, pretože po zateplení sa zvýši prestup tepla medzi jednotlivými bytmi a teplom od susedov sa dosiahne vyššia teplota v menej vykurovanom byte. Pri takomto nevhodne zvolenom pomere sú v zateplených bytových domoch rozdiely v platbách za vykurovanie ešte väčšie ako pred zateplením. Iniciatívu pri vhodnej voľbe pomerov nákladov na rozpočítavanie by mal mať správca, spoločenstvo vlastníkov bytov alebo vlastník domu, ktorí by navrhovanú zmenu mali konečným spotrebiteľom aj odborne vysvetliť a zdôvodniť. Konzultanti z poradenských centier ŽIŤ ENERGIOU pritom ochotne pomôžu.

Ako správne hospodáriť s teplom pomocou termoregulačných ventilov

Ekonomicky najmenej náročné energeticky úsporné opatrenia sú spojené so zmenou správania v domácnosti. Každý môže začať napríklad tým, že si správne nastaví izbovú teplotu a využíva možnosti, ktoré dáva hlavica termoregulačného ventila. Na teplotu v miestnosti reaguje hlavica, ktorá ovláda termoregulačný ventil, a tým ovplyvňuje prietok vykurovacej vody.

Cieľom letáku je vlastníkom ozrejmiť, že jeden z najjednoduchších spôsobov, ako znížiť spotrebu tepla a udržať si tepelnú pohodu, je správne používať regulačné hlavice s funkčnými termoregulačnými ventilmi. Každý stupeň teploty v miestnosti navyše znamená zvýšenie spotreby tepla o 6 %.

Maximálna dosiahnuteľná teplota je závislá od teploty vykurovacej vody. Rozpätie nastaviteľných teplôt sa líši podľa typu termoregulačného ventila s hlavicou. Škála nastavenia zodpovedá spravidla rozsahu vnútorných teplôt od 12 °C do 26 °C. Ako dosiahnuť tepelnú pohodu a nemrhať energiou? Najcitlivejšie radiátory reagujú na teplotu v miestnosti, ak sú hlavice nastavené okolo stupňa 3. To zabezpečí tepelnú pohodu aj v miestnostiach, kde sa zdržujete najviac.

Zdroj: SIEA, www.zitenergiou.sk

Ak do miestnosti svieti slnko alebo teplo v nej produkujú zariadenia (napríklad počítač, žehlička či rúra na pečenie), stúpa vnútorná teplota vzduchu. Pri nastavení medzi stupňami 2 až 4 reaguje hlavica citlivejšie a okamžite mení prietok teplej vody cez radiátor. Spodná časť radiátora môže byť potom chladnejšia alebo dokonca studená, prípadne môže byť chladný aj celý radiátor. Znamená to, že hlavica správne reguluje množstvo dodávaného tepla. Keď skončí vplyv oslnenia a sálania z vnútorných stien alebo rôznych zariadení v miestnosti, opäť je teplá celá plocha radiátora.

Konzultanti z poradenských centier ŽIŤ ENERGIOU sa často stretávajú s otázkou, či je možné uzatvárať ventily pri odchode z domu úplne. To v žiadnom prípade neodporúčame. Po úplnom uzavretí regulačného ventilu sa podchladzujú steny, podlahy a stropy, čo môže viesť k ich poškodzovaniu alebo k tvorbe plesní. Potom trvá dlhší čas, kým sa dosiahne tepelná pohoda v miestnosti. Samozrejme, tým sa zvyšuje aj spotreba tepla potrebného na vyrovnanie vplyvu ochladených stien.

Vyregulovaná vykurovacia sústava môže znížiť plytvanie teplom

Máte zateplený bytový dom? Inštalovali vám domovú kotolňu či odovzdávaciu stanicu tepla? Vymenili  ste v bytoch okná alebo vykurovacie telesá s termoregulačnými ventilmi? Aj to sú dôvody, aby ste si nechali skontrolovať, či je vykurovacia sústava vo vašom bytovom dome správne hydraulicky vyregulovaná. Vyregulovaním zabezpečíte efektívnu prevádzku vykurovania a znížite poruchovosť.

Cieľom tohto letáku je upozorniť vlastníkov na to, že nastavenie vykurovacej sústavy je potrebné kontrolovať aj napriek tomu, že už bola vyregulovaná v minulosti, pretože v dome sa mohlo vykonať niekoľko zmien a mnohé z dovtedy používaných technických riešení sú už prekonané. Materiál obsahuje aj prehľad najčastejších signálov, že vykurovacia sústava nepracuje správne.

Ak už raz v bytovom dome majú vlastníci bytov sústavu vyregulovanú, mali by sa zaujímať aj o to, do akej miery sa pri pôvodnom vyregulovaní zohľadnilo, že sa môže radikálne znížiť potreba tepla po zateplení, prípadne, že sa zmení zdroj tepla. Vo väčšine starších prípadov neboli sústavy z hľadiska dnešných technických možností vyregulované optimálne. Zvyčajne v nich chýbajú vhodné ventily umožňujúce úpravu nastavenia prietokov a stabilizáciu tlakov. Ak sa so zmenami rátalo, aj tak treba sústavu skontrolovať a prestaviť na nové podmienky.

Vyregulovanie vykurovacej sústavy bytových domov v neposlednom rade vyžaduje aj legislatíva (§ 8 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov; § 11 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti).

Do akej miery sa vo vykurovacích sústavách bytových domov plytvá energiou a čo sú skutočné príčiny porúch, zistia len špecialisti. Aj obyvateľ bytu však môže spozorovať, že sústava nepracuje správne. Môže sa to prejaviť hlukom, nedokurovaním alebo zbytočným prekurovaním. No v mnohých prípadoch o tom ani nemusíte vedieť. Dôsledné vyregulovanie odstráni aj väčšinu skrytých porúch. Často dokáže významne znížiť faktúry domu za teplo. Platí to predovšetkým po zateplení, keď podstatne klesne potreba tepla.

Záver

Záujemcovia o poradenstvo sa môžu bezplatne obrátiť na konzultantov SIEA v poradenských centrách ŽIŤ ENERGIOU v Bratislave, Trenčíne, Banskej Bystrici, Žiline a v Košiciach. Konzultantov je možné kontaktovať telefonicky na bezplatnej linke 0800 199 399 alebo elektronicky e-mailom. Osobné konzultácie pre vlastníkov bytov a zástupcov spoločenstiev je vhodné dohodnúť vopred.

Ing. Slávka Kočanová, PhD., Slovenská inovačná a energetická agentúra