Healthy Homes Barometer poukazuje na naliehavú potrebu zvýšenia tempa obnovy bytového fondu. Pandémia koronavírusu prekvapivo priniesla nečakanú šancu spojiť rýchle oživenie hospodárstva so zlepšenými štandardmi bývania a kvalitou života pre milióny ľudí.

Healthy Homes Barometer 2020 upozorňuje na tieto kľúčové zistenia:

• Európska únia nedokáže splniť vyšší cieľ zníženia emisií do roku 2030 bez toho, aby sa radikálne nezvýšilo tempo obnovy budov, keďže ešte aj v roku 2050 budeme využívať 9 z 10 súčasných budov.
• Renovácie majú potenciál pre naštartovanie lokálnych ekonomík.
• Až 80 miliónov Európanov žije v nezdravých budovách. Renovácia starnúceho bytového fondu v Európe je veľkou príležitosťou pre zlepšenie zdravia obyvateľstva.
• Rýchlejšie tempo renovácií bude mať priamy vplyv na to, aby sa znížil počet Európanov, trpiacich respiračnými ochoreniami, spôsobenými práve vlhkým prostredím v domácnosti, až o 25 %.

Budovy zohrávajú dôležitú úlohu na ceste k uhlíkovej neutralite i trvalej udržateľnosti. Svojou prevádzkou, materiálmi a výstavbou sú dnes zodpovedné za 39 % emisií celosvetových CO₂ a za jednu tretinu globálnej konečnej spotreby energie.

Prieskum Healthy Homes Barometer 2020 preto bližšie skúmal, akú úlohu zohrávajú domácnosti, školy i kancelárske budovy smerom ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu v rámci Zelenej dohody[1].

[1] Európska komisia 2019, Európska zelená dohoda

Renovácie prispejú k naštartovaniu lokálnych ekonomík

Závery zo správy Healthy Homes Barometer 2020 poukazujú na to, že renovácie majú potenciál pre naštartovanie lokálnych ekonomík. Len máloktorý sektor dokáže rýchlejšie vytvárať pracovné miesta ako stavebný priemysel. Na renováciách sa v súčasnosti podieľa priemerne 6,5 milióna zamestnancov v európskom stavebnom sektore na plný úväzok.[1] Investície do obnovy budov budú preto kľúčovým nástrojom na dosiahnutie klimatických cieľov a súčasne podporia ekonomické oživenie.

[1] European Commission (2019): “Comprehensive study of building energy renovation activities and the uptake of nearly zero-energy buildings in the EU”.

Treba zrýchliť tempo renovácií

Sektor obnovy skrýva obrovský potenciál. Európska únia totiž nedokáže splniť stanovený cieľ zníženia emisií do roku 2030 bez toho, aby sa radikálne nezvýšilo tempo obnovy budov. Súčasná miera renovácie existujúcich budov v Európe je naďalej veľmi nízka. V priemere sa každý rok renovuje menej ako 2 % národného fondu budov.

Dosiahnuť ambiciózny cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050 stanovený v Európskej Zelenej dohode bude možné len, ak sa tempo obnovy minimálne zdvoj až strojnásobí. Toto zvýšené úsilie v oblasti renovácií (bez započítania iných odvetví, ktoré môžu byť ovplyvnené) súčasne znamená potenciál pre zamestnanie ďalších 2 až 4 miliónov ľudí.

Okrem toho, že sa vytvoria príležitosti pre vznik nových pracovných miest v lokálnych ekonomikách, prináša obnova starých budov aj ďalšie pozitívum. Rýchlejšie tempo renovácií pomôže do roku 2050 znížiť počet domácností s nadmernou vlhkosťou až o polovicu. Čo spôsobí zníženie počtu Európanov trpiacich respiračnými ochoreniami, ktoré sú spôsobené práve vlhkým prostredím v domácnostiach, až o 25 %.[1]

Motivovať k naštartovaniu renovačných procesov majú moderné princípy obnovy, ktoré svojím užívateľom musia ponúknuť viac, ako len úspory energie. „Naliehavá potreba renovovať musí ísť ruka v ruke s tým, že budeme vytvárať zdravé, energeticky úsporné a dostupné domy, ktoré svojím užívateľom prinášajú zdravé vnútorné prostredie. To je trvalo udržateľné riešenie, ktorému väčšina spoločností nemôže povedať nie,“ povedal Peter Bang, výkonný riaditeľ skupiny VELUX.

[1] Fraunhofer IBP (2016)

RenovActive Slovensko ide príkladom

Projekt RenovActive Slovensko v Šali ukazuje konkrétny príklad, ako pristupovať k celosvetovo naliehavej téme uhlíkovej neutrality budov. Cieľom tohto projektu bolo vytvoriť jednoducho replikovateľný koncept, ktorý sa po dokončení stane šablónou a inšpiráciou pre podobný typ renovácií.

Ukážková rekonštrukcia typického štvorcového rodinného domu na moderné, zdravé a cenovo dostupné udržateľné bývanie vychádza zo siedmich jednoduchých princípov, pri dodržaní ktorých možno dosiahnuť rovnaké kvalitatívne parametre na úrovni novopostavených domov.

Princípy RenovActive sú replikovateľné aj pri renovácii iných typov domov. Ak má byť tento koncept príspevkom k naštartovaniu procesu obnovy starnúceho bytového fondu v Európe, je dôležité, aby bol nielen aplikovateľný aj v okolitých krajinách, ale aby bývanie v zdravých, dostupných a trvalo udržateľných domoch dávalo ekonomický zmysel.

Koronakríza prinesie zmeny do domácností

Pandémia zdôraznila dôležitosť zdravého vnútorného prostredia. Stimuly, ktoré členské krajiny môžu čerpať v rámci Zelenej dohody, poskytujú jedinečnú príležitosť, ako premeniť vlhké, tmavé, studené alebo príliš prehriate domácnosti na zdravé bývanie. A to aj na Slovensku, kde vlhké, tmavé a chladné prostredie v domácnosti reportovalo viac ako 36 % detí vo veku do 15 rokov[1].

„Už pred pandémiou strávili Európania 90 % času vo vnútri budov, z toho dve tretiny doma. Pandémia ešte viac zdôraznila význam zdravých domovov ako priestorov pre prácu, hranie, učenie a život. Navyše, je pravdepodobnejšie, že práve rodiny s nízkym príjmom žijú v nezdravých domoch. To ich vystavuje väčšiemu riziku zlého zdravotného stavu. Aj preto by sme sa v plánoch obnovy mali zamerať na energetickú chudobu,“ hovorí Zsolt Szabó, Market Director VELUX Slovenská republika.

Zistenia z Healthy Homes Barometra 2020 potvrdzujú, že renovácia budov naprieč celou Európou má potenciál nielen splniť záväzky smerujúce k uhlíkovej neutralite, ale zlepšuje tiež zdravie ľudí, stimuluje hospodárske oživenie a vytvára udržateľnejšie komunity.

[1] Healthy Homes Barometer 2019