Dnes sa hovorí najmä o autách a vlakoch na vodíkový pohon. S týmto novým zeleným zdrojom energie sa však počíta aj v sektore vykurovania. Ako CO₂ neutrálny plyn môže vodík v budúcnosti výrazne prispieť k dekarbonizácii budov a klimaticky neutrálnej Európe.

Vodík sa považuje za druhý základný kameň na ceste ku klimaticky neutrálnej Európe, tým prvým sú tepelné čerpadlá. Práve vodík by sa mohol stať neoddeliteľnou súčasťou energetického mixu pre vykurovanie budov – ako „zelený“ plyn. „Naše vývojové centrá už teraz vyvíjajú vykurovacie zariadenia na báze 100 % vodíka, ako ďalšiu technológiu s potenciálom prispieť k nízkouhlíkovej budúcnosti,“ vysvetľuje Peter Havlík, vedúci vývojového centra Vaillant Group, ktoré sídli v spoločnosti Protherm Production v Skalici.

Ako vzniká zelený vodík

Vodík má potenciál stať sa základným kameňom európskej energetickej transformácie. Aby sa tak stalo, musí sa vyrábať bez CO₂, na báze obnoviteľných energií, ako takzvaný „zelený vodík“. Ten vzniká elektrolýzou, štiepením molekuly vody na dva prvky, kyslík a vodík. Na tento proces sa používa iba elektrina z obnoviteľných zdrojov energie, pričom nevznikajú žiadne emisie a získaný vodík je klimaticky neutrálny.

Zatiaľ však nemáme k dispozícii veľké množstvo zeleného vodíka. Preto ešte nejaký čas potrvá, kým vodík rozvinie svoj plný potenciál. Bude potrebné vytvoriť výrobné kapacity, potrubné distribučné siete, dopravné i skladovacie zariadenia a nadefinovať jednotné technické normy.

Inovatívne riešenia

Na trhu s vykurovacími technológiami sa v súvislosti s vodíkom hovorí o dvoch možnostiach: Prvou je prímes vodíka do existujúcej siete zemného plynu, pričom budúcnosť plynových kotlov je spätá s vodíkom už teraz. Kotly tohto typu sa testujú aj vo vývojovom centre v Skalici a v priebehu tohto roka už budú dostupné na našom trhu. „Na Slovensku v súčasnosti pripravujeme predaj dvoch typov kondenzačných kotlov, ktoré dokážu spaľovať zmes zemného plynu s maximálne 20 % prímesou vodíka,“ potvrdzuje Ján Petrák, technický špecialista Vaillant Group.

Druhou možnosťou je použitie vodíka v jeho čistej forme, ako bez-emisného paliva. Vývojári už testujú a optimalizujú inovatívne riešenia v podobe kotlov na 100 % zelený vodík. „V niekoľkých krajinách sa Vaillant zúčastňuje na reálnych testoch, spolupracuje s univerzitnými laboratóriami s cieľom obsiahnuť všetky výzvy spojené s vyhotovením a bezpečnosťou prevádzky nových kotlov tohto typu,“ dodáva Peter Havlík. Vodíkové kotly budú vyzerať rovnako ako dnešné závesné kondenzačné kotly na zemný plyn. Mali by eliminovať emisie CO₂, mať minimálnu uhlíkovú stopu, podobnú účinnosť, rozmery i inštaláciu a fungovať v kombinácii s radiátormi i podlahovým vykurovaním. To všetko by totiž výrazne uľahčilo výmenu starých plynových kondenzačných kotlov za nové technológie na báze vodíka.

Cesta k 100 % vodíku

„Od roku 2015 zažívame prechod z nekondenzačných na úspornejšie kondenzačné plynové kotly a na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne kolektory, fotovoltika a tepelné čerpadlá,“ pripomína Ján Petrák. Vývojári predpokladajú, že podobne by mohla prebehnúť výmena kondenzačných kotlov za inovatívne vodíkové kotly. Najprv v podobe výmeny za zariadenia čiastočne pripravené na vodík a postupne za 100 % H₂ kompatibilné technológie.

Nové technológie na báze vodíka budú prirodzenou voľbou tam, kde nebude technicky alebo ekonomicky možné použiť iné riešenia, napríklad tepelné čerpadlá. Uplatniť by sa mohli v mestskom prostredí, s využitím súčasných distribučných sietí zemného plynu s postupným prísunom vodíka. Tiež v existujúcich verejných budovách s decentralizovaným vykurovaním alebo v rámci hybridných systémov. Predpokladá sa dokonca vznik nových energeticky autonómnych obytných štvrtí naviazaných na lokálnu výrobu zeleného vodíka. Okolo roku 2030 by mohli vzniknúť ekologicky neutrálne a udržateľné “hydrogen valleys“, akési regionálne vodíkové ekosystémy. V nich majú byť obytné a komerčné budovy zásobované teplom z lokálne vyrobeného vodíka, ktorý sa prepraví na krátke vzdialenosti.

www.vaillant.sk