Pasívne chladenie je pojem, s ktorým sa v posledných rokoch možno stretnúť predovšetkým pri úsporných druhoch stavieb. Zahŕňa rôzne riešenia, ktoré teplotu v interiéri znižujú alebo ju dokážu držať na nižších hodnotách aj počas letných mesiacov. Používateľ však nemusí investovať do technológií umožňujúcich aktívne prúdenie studeného vzduchu, najčastejšie klimatizácií.

Orientácia domu

Na prvky pasívneho chladenia sa oplatí myslieť už pri projektovej príprave stavby. Keď dom stojí, niektoré aspekty je už veľmi ťažké ovplyvniť. Takým príkladom je najmä orientácia stavby. Ak používateľ preferuje intenzívny a dlhý slnečný svit, volí orientáciu okien na južnú stranu. Z hľadiska pasívneho chladenia sa preto odporúča orientácia obytných priestorov na sever. Ak sa dom nachádza napríklad na kopci, na ktorý z južnej strany svieti slnko a na severe sa nachádza les, môže byť teplotný rozdiel na oboch stranách budovy markantný.

Dôležitú úlohu hrá aj takzvaná pohltivosť tepla jednotlivých častí plášťa budovy. Môže ísť o pomerne jednoduché riešenie, ako sú svetlé nátery a fasády ideálne bielej farby, ktorá veľkú časť tepla zo slnka odrazí. Z hľadiska pasívneho chladenia však existujú aj sofistikovanejšie varianty, napríklad zatrávnené strechy.

Zeleň a voda

Jedným z aspektov pasívneho tienenia, ktoré možno ovplyvniť len čiastočne, je zeleň v bezprostrednom okolí stavby, najmä stromy. Tie listnaté majú podľa odborných štúdií v lete priepustnosť 15 – 30 percent slnečného žiarenia. Pohltená slnečná energia sa pritom z časti využíva na fotosyntézu. Ešte významnejšie je však odparovanie vody z listov, práve pri tomto procese sa totiž zároveň ochladzuje aj okolitý vzduch.

„Ak sa v blízkosti stavby nachádza väčšie množstvo listnatých stromov, môžu vďaka tomuto procesu aj počas najteplejších dní v roku zabezpečiť používateľom stavby veľmi príjemnú klímu. Rolu tak nehrá  iba ich fyzické zatienenie. Takéto prostredie okolo domu však nie je možné vždy zaručiť, relatívne účinným variantom môžu byť aj fasády porastené rastlinami,“ povedal Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax, ktorá sa zaoberá produkciou tieniacej techniky.

Pozitívny vplyv stromov na chladenie domu a okolia potvrdzujú aj odborné štúdie. V kalifornskom Sacramente takto porovnávali v 90. rokoch dve budovy. V blízkosti jednej z budov sa nachádzalo množstvo listnatých stromov, spotreba energie na jej chladenie sa znížila o 30 percent. Stromy totiž slúžia aj ako prekážka pri prúdení teplého vetra. Pozitívny vplyv majú aj v zime, pretože po opadaní lístia sa zvyšuje ich priepustnosť, a tak v chladnom období nie sú veľkou prekážkou pre priechod slnečného žiarenia.

Z hľadiska pasívneho chladenia je vhodná aj kombinácia stromov a vodných plôch či fontán, keď dochádza k ešte výraznejšiemu odparovaniu vody. Vďaka tomu sa citeľné teplo premieňa na viazané a teplota okolitého vzduchu klesá. Problém však predstavuje sucho posledných rokov, ktoré sa podľa odborníkov premietne aj do tohto roku.

Tieniaca technika

K pasívnemu chladeniu môže prispieť aj samotné vybavenie domácnosti. Jedným z najúčinnejších riešení je v tomto smere exteriérová tieniaca technika. „Najmä vonkajšie žalúzie, ktoré do interiéru pustia svetlo, zároveň zadržia až 94 percent tepelnej energie. Sklá v oknách a následne interiér sa tak neprehrievajú, naopak v ňom možno zaistiť tepelnú pohodu aj v horúcich letných mesiacoch,“ uviedol Petr Přichystal.

Podľa neho pritom práve vonkajšia tieniaca technika umožňuje pasívne chladiť domácnosti aj v takzvaných tepelných ostrovoch – oblastiach s hustým osídlením a veľkou koncentráciou budov. Najčastejšie ide o centrá miest, priemyselné zóny či sídliská, v ktorých veľkú časť slnečného žiarenia pohltia strechy a stavebné konštrukcie. To sa premieta aj do vyššej teploty okolia stavieb. „Napríklad na sídliskách nebýva optimálne množstvo stromov, teplotu najmä na vyšších poschodiach potom môže ovplyvňovať aj rozpálená strecha či fasáda. Pri orientácii na južnú stranu tak môžu byť vonkajšie žalúzie jedinou záchranou,“ doplnil Přichystal.

Chladenie vetrom

Jedným z variantov chladenia budovy a jej interiéru predstavuje aj vietor. Výhody tohto beznákladového riešenia sa snažia využívať najmä v ázijských krajinách blízko rovníka, kde stavajú prakticky otvorené budovy v takom smere, aby nimi mohol vietor prefukovať a prúdiaci vzduch ich ochladzovať. Na podobnom princípe fungujú aj stavby v prímorských letoviskách, ktoré využívajú chladnejší vietor vanúci od mora. Naše vnútrozemské prostredie je však v tomto smere špecifické – oblastí, v ktorých by sa dalo spoľahnúť na pravidelný smer prúdenia vzduchu, je minimum. Zároveň platí, že ak sa chcú architekti  budov pustiť do takéhoto prirodzeného vetrania, keď vzduch vďaka stavebnej konštrukcii prúdi do interiéru neustále, musia sa v zime vyrovnať s rizikom prievanu a veľmi nízkych teplôt.

Ak má mať budova taký systém zabudovaný, treba na to myslieť už pri návrhu stavby. V tuzemských podmienkach na tieto účely možno využiť nielen okná, pri ktorých je najmä v prípade, že sú vetracie otvory veľké, väčšie aj riziko vniknutia do objektu, ale aj špeciálne vetracie štrbiny, pri ktorých je možné prietok vzduchu nastaviť podľa potreby. Platí pritom, že vetracie otvory by mali byť prepojené a mali by sa nachádzať na oboch koncoch budovy, aby bolo možné prevetrávať ju priečne. Ďalším variantom z hľadiska pasívneho chladenia môžu byť aj solárne komíny na strechách budov, ktoré sú na konci odvetrávacích šácht a ohrievajú odvádzaný vzduch. Ten tak vďaka vyššej teplote stúpa nahor a postupne sa z budovy dostáva preč.