Správcovia a odborníci na problematiku zhodnotili svoje skúsenosti s aplikáciou novej vyhlášky o rozpočítavaní nákladov na teplo.

V hoteli Partizán na Táloch sa v dňoch 17. a 18. septembra 2024 konala konferencia organizovaná Asociáciou rozpočítavateľov tepla a vody (ARTAV) Slovensko pod názvom Skúsenosti s aplikáciou novej vyhlášky a súvisiaca legislatíva. Počas dvoch dní sa zástupcovia správcovských organizácií, správcov, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry spolu s odborníkmi na oblasť rozpočítavania nákladov venovali kľúčovým témam týkajúcich sa novej legislatívy rozpočítavania nákladov za teplo a jej aplikácie v praxi.

Konferencie sa zúčastnilo 103 zástupcov správcov, vrátane správcovských organizácií združujúcich správcov ako Slovenský zväz bytových družstiev (SZBD), Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku (ZSVB), Asociácia vlastníkov bytov (AVB) a zástupcovia výrobcov tepla. Na konferencii sa tiež zúčastnili zástupcovia štátnych inštitúcií, vrátane zástupcov z Ministerstva hospodárstva SR, Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) a zástupcovia Technickej univerzity v Košiciach a odborníci z radov ARTAV Slovensko. Celkovo sa konferencie zúčastnilo 222 účastníkov.

Konferencia bola rozdelená do viacerých samostatných blokov, ktoré sa skladali z odborných prezentácií a panelovej diskusie, počas ktorej sa zodpovedali otázky účastníkov a realizovala sa anketa, aby sa zistil názor prítomných na kľúčové otázky.

Konferenciu otvoril predseda ARTAV Slovensko príhovorom, na ktorom zdôraznil dôležitosť legislatívy rozpočítavania tepla a jej výrazné dopady na financie vlastníkov bytov, zdôraznil komplexnosť a náročnosť problematiky, ktorá si vyžaduje odbornosť rôznych zameraní. Pre správne nastavenú a spravodlivú legislatívu je nevyhnutná spolupráca odborníkov z rôznych sfér s predstaviteľmi štátu, zdôraznil Ing. Slobodník.

Najdôležitejšími a najprínosnejšími témami konferencie podľa názoru účastníkov boli:
Tematický blok Metodika Pmax – odstránenie nereálnych rozdielov v platbách za teplo pre ÚK (ústredné kúrenie), ktorý otvoril a viedol predseda ARTAV Slovensko Ing. Dušan Slobodník (ARTAV Slovensko, ENBRA SLOVAKIA s.r.o.). V úvode do problematiky poukázal na nedostatky predchádzajúcej legislatívy, ktorá generovala nereálne, fyzikálne neodôvodniteľné rozdiely v platbách za teplo pre vykurovanie. Tento problém sa týkal viac ako 75% všetkých bytových domov na Slovensku. Východiskom a finálnym riešením sa stala metodika Pmax, pri ktorej bol definovaný ako maximálný fyzikálne odôvodniteľný rozdiel v nákladoch EUR/m2 medzi bytom s najvyššou spotrebou a najnižšou spotrebou v rámci bytového domu na hodnotu 2,5. Táto metodika, ktorá je obdobou toho, čo je za týmto účelom aplikované v českej legislatíve, vyriešila problém nereálnych rozdielov v platbách za teplo na ÚK, konštatoval Slobodník.

S prezentáciou “Dopady Pmax v praxi” v tomto bloku vystúpila Eliana Kostolány (ARTAV Slovensko, TECHEM spol. s r.o.), ktorá preukázala reálne dopady metodiky Pmax v praxi po prvom roku jej aplikácie. Zároveň údaje po prvom roku rozpočítavania tepla ukazujú, že odporúčaná základná zložka 60% na ÚK,  vedená v platnej legislatíve, je štatisticky najvhodnejšou základnou zložkou. Druhá prezentácia k tejto problematike bola od Ing. Slobodníka na tému “Oplatí sa meranie pri základnej zložke 80% a viac?”. Základná zložka aj nad 80%, ak je výsledkom metodiky Pmax, má zmysel a napriek relatívne vysokej základnej zložke sa meranie rozhodne pre vlastníkov bytov oplatí, tvrdí Slobodník. V prvom rade, samotný fakt, že sa meria, má výrazný pozitívny vplyv na správanie ľudí, a teda šetrenie energiami, a to už preukázala história v minulosti, a aj pri tejto základnej zložke metodika zabezpečí, že rozdiel v nákladoch medzi bytom s najvyššou spotrebou a najnižšou spotrebou EUR/m2 bude max 2,5 násobný. Bez ohľadu na výšku základnej zložky, tento rozdiel je dostatočne vysoký na to, aby váha merania mala podstatný vplyv na náklady za teplo, a teda meranie ako také dávalo zmysel. Z dostupných štatistík ale vyplýva, že časť bytových domov z rozhodnutia vlastníkov má odsúhlasené základné zložky v hodnotách 90%, 95%, 99%. Ak vlastníci bytov sami rozhodnú o takto vysokej základnej zložke, a teda táto základná zložka nie je výsledkom metodiky Pmax, tak v tomto prípade sa hodnota špecifického nákladu bytu s najvyššou spotrebou a najnižšou spotrebou blíži hodnote 1 (P=1) a v tomto prípade rozdiely v platbách sa stávajú zanedbateľné a meranie a rozpočítavanie tepla ekonomický neefektívne.

Závermi tohto témetického bloku bolo konštatovanie, že metodika Pmax odstránila problém s nereálnymi rozdielmi v platbách za teplo pre ÚK, že vlastníci bytov by nemali meniť základnú zložku, ktorú stanovuje platná legislatívy na 60% (výnimkou sú PRVN mimo normu STN EN 834) a nemali by si odsúhlasovať základnú zložku nad 80%. Ak je základná zložka aj nad 80% ako dôsledok metodiky Pmax, meranie dáva zmysel, pretože metodika Pmax garantuje stále výrazné rozdiely v platbách za teplo na základe merania.

Tematický blok Legislatíva súvisiaca s odpojenými bytmi od centrálneho zásobovania teplom bytového domu (CZT) viedol Ing. Michal Piterka (ARTAV Slovensko). Doc. Ing. František Vranay PhD (TUKE) vo svojej prezentácii objasnil fyzikálne závislosti prestupov tepla medzi odpojenými a neodpojenými bytmi od centrálneho zdroja tepla (CZT) a porovnal potrebu tepla týchto bytov v porovnaní so samostatne stojacimi bytmi mimo bytového domu. Z tejto prezentácie vyplynulo, že byty napojené na sústavu CZT bytového domu tvoria výraznú tepelnú ochranu bytom odpojeným od CZT, a preto by sa tieto odpojené byty mali podieľať aj na nákladoch za teplo z centrálneho zdroja tepla bytového domu. V minulosti jedným z hlavných dôvodov odpájania sa bytov od CZT bytového domu bolo nespravodlivé rozpočítavanie tepla, ktoré generovalo fyzikálne nereálne náklady na teplo niektorých bytov. Vyhláška č. 503/2022 Z. z. ale tento problém odstránila, uviedol predseda ARTAV Slovensko Ing. Dušan Slobodník. Z diskusie účastníkov vyplynula aj požiadavka jednoznačne legislatívne stanoviť, za akých podmienok je možné byt považovať za odpojený od sústavy CZT.

Nespravodlivé rozpočítanie nákladov teplej vody bolo podľa účastníkov treťou najdiskutovanejšou témou konferencie. Náklady na ohrev teplej vody dnes tvoria priemerne polovicu nákladov na teplo, uviedol Ing. Piterka. Problém so spravodlivosťou aj v tomto prípade je v základnej zložke pre rozpočítavanie tepla na ohrev teplej vody. Náklady na ohrev teplej vody, ktoré sú spoločné pre všetkých v bytovom dome, bez ohľadu na to, kto koľko vody spotrebuje, by mali tvoriť základnú zložku pri rozpočítavaní nákladov. Tieto náklady tvoria cirkulačné straty tepla, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie pripravenosti k odberu teplej vody. Ostatné náklady by sa mali rozpočítať podľa údajov z vodomerov teplej vody. Aktuálna legislatíva na jednej strane síce zaviedla požiadavku na výpočet základnej zložky z cirkulačných strát, ale zároveň zafixovala základnú zložku na hodnote 20%. Táto hodnota je v úplnom rozpore s praxou. Podľa údajov z rozpočítavania nákladov tepla teplej vody, len pri 1,21% bytových domov vyšla výpočtovo základná zložka do 20% vrátane. Priemerná základná zložka (ZZ) predstavuje hodnotu 51% a najčastejšia sa hodnota ZZ nachádza v rozsahu 40 až 60%. Výsledkom zafixovania základnej zložky na 20% je fakt, že vlastníci bytov, ktorí spotrebúvajú viac tepej vody, platia základnú zložku aj svojim susedom z nižšou spotrebou. Tým pádom títo vlastníci reálne platia desiatky až stovky EUR za rok viac ako by za teplú vodu platiť mali. S prezentáciami na túto tému vystúpili pán Ing. Piterka (ARTAV Slovensko, SBD Komárno) a pán Kantner (AVB). Obaja poukázali na nespravodlivosť súčasnej legislatívy, nezmyselnosť fixácie ZZ na hodnote 20% ako aj skutočnosť, že vysoká základná zložka je indikátorom neefektívnej dodávky teplej vody a má priamu súvislosť s výškou nákladov na spotrebovaný 1m3 vody. Pán Kantner poukázal na skutočnosť, že pri objektoch s decentralizovaným zdrojom tepla (zdroj teplej vody je priamo v objekte spotreby) vychádza nižšia základná zložka, a zároveň pri týchto objektoch je aj nižší náklad na 1m3 spotrebovanej teplej vody. Zároveň upozornil, že hodnota 45 prezentujúca mernú spotrebu tepla na 1 meter kubický vody na výtoku, vo vzorci pre výpočet cirkulačných strát, nemusí vždy reprezentovať optimálnu hodnotu, a preto by bolo potrebné sa zamyslieť nad tým, ako túto hodnotu zobjektívniť pre jednotlivé špecifické prípady.

Ďalšími témami konferencie boli:
EED (Smernica energetickej efektívnosti) a GDPR (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) – výzvy, dopady a stav aktuálnej legislatívy.
Zastupca Ministerstva hospodárstva SR a Mgr. Jana Machková z ARTAV Slovensko a Ing. Marian Tatarka (Anasoft) sa venovali požiadavkám novej EU legislatívy a praktickým riešeniam implementácie EED a GDPR na Slovensku a v Českej republike.

Celkovo je možné konštatovať, že účastníci konferencie nemajú jednoznačné názory na legislatívu GDPR a EED, pričom je evidentný záujem o zapojenie odborníkov do zlepšovania informovanosti a jasnosti týchto otázok.

Správcovia by privítali aktívnu účasť zástupcu ÚOOÚ SR na odborných fórach, nakoľko legislatíva GDPR pre polovicu respondentov nie je jasná, zrozumiteľná a jednoznačná.

Rozpočítavanie bytových domov s bytovými odovzdávacími stanicami tepla (BOST)

Rozpočítavanie nákladov tepla pri bytových domoch s BOST sa v roku 2024 pre rok 2023 realizovalo prvýkrát. V predchádzajúcej legislatíve táto možnosť úplne chýbala. Tematický blok k BOST viedol Ing. Slobodník a zameral sa hlavne na získanie názorov od prítomných účastníkov na vhodnosť spôsobu riešenia pre BOST v novej legislatíve. Pri tvorbe legislatívy sa predpokladalo, že základná zložka pri BOST bude predstavovať hodnotu 30% až 60%. Prax ukázala, že sú prípady, keď základná zložka výpočtom predstavuje aj hodnotu pod 20%, a toto by mohlo preukázať určitú indikáciu problému so spravodlivosťou v rozpočítavaní tepla. Preto jedným zo záverov tohto tematického bloku bola aj vyslovená potreba analýzy týchto prípadov, aby sa preukázalo, či základná zložka pod 20% je objektívna a spravodlivá.

Náhradné výpočty spotrieb

Blok o náhradných výpočtoch spotrieb viedla Eliana Kostolány (ARTAV Slovensko, TECHEM spol. s r.o.). Táto časť bola zameraná na rozdiel v prístupe určovania náhradných spotrieb pri poruche merača alebo poškodení či neumožnení montáže atp. medzi starou a novou legislatívou.

Predchádzajúca legislatíva umožňovala špekulatívne správanie vlastníkov, keď sa často oplatilo nesprístupniť meranie k odpočtu, nenechať si merač nainštalovať alebo ho poškodiť.

Nové pravidlá už takémuto špekulatívnemu správaniu nenahrávajú.

Na základe výsledkov ankety týkajúcej sa novej legislatívy pre náhradné výpočty spotrieb ÚK možno konštatovať, že väčšina dotazovaných účastníkov konferencie si myslí, že legislatíva zamedzí špekulatívnemu správaniu, ako je poškodzovanie meračov alebo neumožnenie odpočtu.

Praktická aplikácia vyhlášky č. 503/2022 Z. z.

Tento tematický blok viedol Michal Ilovič zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). Účastníkom predstavil publikáciu Praktická aplikácia vyhlášky  . 503/2022 Z. z., jej štruktúra a obsah. SIEA túto publikáciu vydala ako pomocný materiál k novej legislatíve pre správcov a rozpočítavateľov nákladov za teplo. Anketou sa zistilo, že pre 100% tých, ktorí s príručkou pracovali, bola príručka užitočná a poskytla upresňujúce informácie, ktoré v legislatíve nenašli. Účastníci konferencie ocenili prácu SIEA a vyslovili požiadavku, aby sa naďalej pokračovalo na aktualizácii tohto dokumentu v prípade legislatívnych zmien.

Možné návrhy zmien vyhlášky č. 503/2022 Z.z.

V tejto časti účastníci diskutovali nad možnými zmenami aktuálnej vyhlášky. Diskutovalo sa o rôznych možnostiach zmien legislatívy pre odpojené byty formou koeficientovania základnej zložky alebo formou aplikácie pravidiel uplatnených v českej legislatíve. Z diskusií vyplynula požiadavka účastníkov zakomponovať chýbajúce pravidlá pre rozpočítavanie nákladov na chlad do legislatívy. Ďalej vyplynula požiadavka na odstránenie fixácie základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov na teplú vodu a povinnosť merania cirkulačných strát pre výpočet základnej zložky.

Záver

Účastníci konferencie ocenili možnosť aktívne sa zapojiť do diskusií a poskytovať spätnú väzbu na aktuálnu legislatívu, čo vedie k zlepšeniu jej praktickej aplikácie. Zástupcovia ARTAV Slovensko vyjadrili spokojnosť s vysokou účasťou a aktívnym prístupom účastníkov, pričom podujatie bolo označené za dôležitý krok k ďalšiemu rozvoju legislatívy na Slovensku.

Konferencia ARTAV Slovensko tak prispela k posilneniu spolupráce medzi štátnymi inštitúciami a odbornou komunitou a položila základy pre budúce zlepšenia v oblasti legislatívy, ktoré budú mať pozitívny dopad na vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytových domov.