Vyhlášku o rozpočítavaní tepla čakajú ďalšie zmeny. MH SR avizuje menšiu novelu ešte v tomto roku

27. októbra 2026|Legislatíva, Správa budov|

Na nález ústavného súdu chce ministerstvo reagovať aj novelou zákona o tepelnej energetike.

Ministerstvo hospodárstva pripravuje úpravy vyhlášky č. 503/2022 Z. z. Prvé zmeny by mohli prísť do konca roka 2026, rozsiahlejšia novelizácia má nasledovať v budúcom roku.

Podrobnosti o pripravovaných zmenách dnes (20. októbra) na konferencii Meranie a rozpočítanie tepla predstavil Miroslav Petrus z MH SR. Súbežne sa podľa jeho slov pripravujú aj nové pravidlá merania tepla, rozpočítavania nákladov a účinného centralizovaného zásobovania teplom.

Základným impulzom pripravovaných zmien je potreba zosúladiť vyhlášku s novou legislatívou. Do hry zároveň vstupuje májový nález Ústavného súdu SR, ktorým súd vyhlásil tri ustanovenia vyhlášky za protiústavné.

Podľa M. Petrusa sa však pripravovaná novelizácia nemá obmedziť iba na ustanovenia, ktorých sa dotkol ústavný súd. „Budú menené aj niektoré iné ustanovenia,“ povedal s tým, že rezort sa do menšej novely pokúsi zahrnúť aj ďalšie relevantné úpravy.

Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá stanovuje pravidlá rozpočítavania nákladov na vykurovanie a teplú vodu, sa bude meniť v dvoch krokoch. Rezort hospodárstva avizuje, že kým v prvom kroku príde na rad menšia novela, po nej budú nasledovať rozsiahlejšie zásahy do predpisu.

Ministerstvo podľa Petrusa predpokladá, že prvá novela bude pripravená ešte do konca roka 2026. Jej rozsah má byť relatívne obmedzený. Okrem nevyhnutných zásahov reagujúcich na zmeny zákona o tepelnej energetike by mala priniesť aj menšie spresnenia a úpravy vyplývajúce z doterajšej aplikačnej praxe.

Petrus však zároveň naznačil, že nepôjde o posledné zmeny. Pre správcov bytových domov to znamená, že aj po najbližšej zmene bude potrebné sledovať ďalší vývoj právnej úpravy.

V roku 2027 by sa malo pokračovať v príprave rozsiahlejšej novely. Tá má zohľadniť ďalšie legislatívne požiadavky a podľa predstaviteľa ministerstva by sa mala dotknúť aj oblasti chladenia. Ďalšie úpravy sa predpokladajú napríklad pri pravidlách týkajúcich sa teplej vody.

Zároveň zatiaľ nemožno vychádzať z toho, že všetky avizované zmeny začnú platiť súčasne. Rozhodujúce bude konečné znenie novelizovaných ustanovení vrátane ich účinnosti a prechodných pravidiel.

Ústavný súd zrušil tri ustanovenia. Problém bol v chýbajúcej opore v zákone

Osobitným dôvodom na novelizáciu vyhlášky je rozhodnutie Ústavného súdu SR. Ten svojím nálezom PL. ÚS 1/2026 zo 6. mája 2026 vyslovil nesúlad troch ustanovení vyhlášky s ústavou a zákonom o tepelnej energetike.

Konkrétne ide o § 7 ods. 5 a § 8 ods. 4 a 5. Tieto ustanovenia upravovali rozpočítavanie základnej zložky nákladov na vykurovanie aj na byty a nebytové priestory odpojené od vykurovacej sústavy objektu.

V praxi sa problém týka napríklad vlastníkov bytov, ktorí si zabezpečujú vykurovanie individuálne, ale nachádzajú sa v bytovom dome s centrálnym vykurovaním.

Podstatou rozhodnutia nebolo konštatovanie, že takéto byty nemôžu mať nijaký prospech z tepla dodávaného do ostatných častí budovy. Ústavný súd výslovne pripustil, že odpojené byty môžu profitovať z vykurovania susedných priestorov či spoločných častí domu.

Za rozhodujúci problém však označil skutočnosť, že povinnosť vlastníkov odpojených bytov podieľať sa na základnej zložke nákladov nemala dostatočne jasný zákonný základ. Ministerská vyhláška podľa súdu rozšírila okruh osôb povinných prispievať na vykurovanie nad rámec splnomocnenia obsiahnutého v zákone.

Nález bol v Zbierke zákonov vyhlásený 11. júna 2026. Týmto dňom dotknuté ustanovenia stratili účinnosť. Ak príslušný orgán právnu úpravu neuvedie do súladu s rozhodnutím súdu, po uplynutí šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu stratia aj platnosť.

Ústavný súd pritom nezrušil celú vyhlášku ani samotný princíp rozpočítavania nákladov na základnú a spotrebnú zložku.

Napríklad § 8 ods. 1 pri rozpočítavaní podľa určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov naďalej ustanovuje štandardný podiel základnej zložky na úrovni 60 %. Vlastníci môžu rozhodnúť o jeho zmene, nie však pod hranicu 30 %.

Pre správcov je preto zásadné rozlišovať medzi ustanoveniami, ktoré stratili účinnosť, a ostatnými pravidlami, ktoré zostali zachované. Aktuálne znenie vyhlášky účinné od 11. júna 2026 je dostupné v Slov-Lexe. O dôsledkoch rozhodnutia Ústavného súdu pre rozpočítavanie nákladov Energie-portal.sk podrobnejšie informoval už v máji.

Novela zákona má výslovne riešiť aj odpojené byty

Kľúčová zmena sa pritom pripravuje nielen vo vyhláške, ale aj na úrovni zákona.

Miroslav Petrus dnes na konferencii upozornil na pripravované zmeny zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Tie sú súčasťou rozsiahlejšieho vládneho návrhu zákona o energetickej efektívnosti.

V parlamente ide o tlač č. 1475. Návrh už prešiel prvým čítaním a poslanci ho posunuli na prerokovanie do parlamentných výborov.

Z pohľadu správcov bytových domov je mimoriadne podstatné, že návrh počíta s výslovným doplnením povinnosti vlastníkov odpojených bytov podieľať sa na nákladoch vykurovania.

Nový § 18 ods. 13 zákona o tepelnej energetike má podľa predloženého návrhu znieť nasledovne: „Vlastník bytu alebo nebytového priestoru odpojeného od centralizovaného zásobovania teplom alebo decentralizovaného zdroja tepla je povinný podieľať sa na úhrade nákladov na vykurovanie objektu rozpočítavania v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 11.“

Súčasne sa navrhuje upraviť splnomocňovacie ustanovenie v § 18 ods. 11, aby ministerstvo mohlo vo vyhláške určovať pravidlá rozpočítavania aj pre vlastníkov odpojených bytov a nebytových priestorov.

Inými slovami, zákon by mal po novom výslovne stanoviť povinnosť, ktorej nedostatočnú zákonnú oporu vytkol Ústavný súd. Konkrétne pravidlá rozpočítavania by následne upravovala vyhláška.

Zatiaľ však nejde o schválenú legislatívu. Návrh sa môže v parlamente zmeniť a až jeho konečná podoba spolu s novelizovanou vyhláškou ukáže, aké povinnosti budú mať vlastníci odpojených bytov.

Pre správcov bude dôležité najmä to, ako sa nové ustanovenia premietnu do rozpočítavania za rok 2026 a aké prechodné pravidlá zákonodarca a ministerstvo prijmú.

Pripravujú sa aj nové povinnosti pri meraní a teplej vode

Ako ďalej pripomenul M. Petrus, zmeny zákona o tepelnej energetike sa neobmedzujú na pravidlá rozpočítavania nákladov odpojeným bytom. Pozornosť odporučil venovať aj ďalším ustanoveniam zákona č. 657/2004, pretože z nich vyplynú povinnosti súvisiace s meraním tepla na vykurovanie a s meraním tepla a spotreby teplej vody.

Tieto zmeny následne bude potrebné zohľadniť vo vyhláške č. 503/2022, aby jednotlivé predpisy tvorili vzájomne súladný systém. Z predloženého návrhu zákona vyplýva viacero konkrétnych opatrení.

Jedným z nich je nové ustanovenie § 17 ods. 1 písm. g). Dodávateľ tepla by podľa návrhu mal poskytovať koncovému odberateľovi, ktorý rozpočítava náklady na teplú vodu konečným spotrebiteľom, údaje o celkovom množstve tepla spotrebovaného na ohrev vody a o objeme spotrebovanej vody v príslušnom zásobovacom okruhu.

Pre správcov môže ísť o významnú zmenu z hľadiska dostupnosti údajov, s ktorými pracujú pri vyúčtovaní. Zákon by im mal poskytnúť jasnejší právny základ na získavanie informácií potrebných na rozpočítanie nákladov na teplú vodu.

Ďalšie navrhované ustanovenie, § 18 ods. 4 písm. f), rieši diaľkový odpočet meradiel a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov. Počíta s povinnosťou zabezpečiť túto funkciu, pričom návrh pripúšťa výnimku, ak vlastník budovy preukáže, že inštalácia nie je nákladovo efektívna alebo technicky možná.

Ide o súčasť širšieho zavádzania požiadaviek vyplývajúcich z európskej legislatívy. Smernica EÚ 2023/1791 o energetickej efektívnosti v článku 16 stanovuje, že už nainštalované meradlá a pomerové rozdeľovače bez diaľkového odpočtu sa majú do 1. januára 2027 vybaviť príslušnou funkciou alebo vymeniť, s výnimkou nákladovo neefektívnych prípadov.

Vyúčtovanie má byť zrozumiteľnejšie pre spotrebiteľov

Ďalšou témou Petrusovho vystúpenia bola zrozumiteľnosť rozpočítavania nákladov. Ministerstvo sa podľa neho pri pripravovaných zmenách usiluje zohľadňovať aj to, aby koneční spotrebitelia rozumeli vyúčtovaniu a vedeli sa v ňom orientovať.

Aj táto oblasť súvisí s pripravovanou novelizáciou zákona o tepelnej energetike.

Vládny návrh obsahuje nový § 19a s názvom Informácie a vyúčtovanie tepla. Upravuje poskytovanie informácií o fakturácii, spotrebe a vyúčtovaní nielen na úrovni dodávateľov tepla, ale aj pri jeho rozpočítavaní konečným spotrebiteľom.

Návrh výslovne počíta s tým, že osoba vykonávajúca správu bytového domu bude poskytovať jasné a zrozumiteľné informácie o spôsobe rozpočítania nákladov. Ďalšie povinnosti sa týkajú napríklad priebežných informácií, elektronického poskytovania vyúčtovania a dostupnosti údajov z meradiel, za podmienok ustanovených zákonom.

Pre správcov tak nejde iba o technickú otázku rozpočítavania spotreby. Pripravovaná legislatíva zasahuje aj do toho, aké informácie budú povinní odovzdávať vlastníkom a ako im budú vysvetľovať výsledné náklady. Tieto ustanovenia sú však zatiaľ len súčasťou legislatívneho návrhu.

Nové pravidlá dostane aj účinné centralizované zásobovanie teplom

Samostatnú časť prednášky venoval Petrus pripravovaným zmenám pravidiel pre centralizované zásobovanie teplom (CZT).

Nová európska smernica o energetickej efektívnosti zavádza postupne prísnejšie podmienky, za ktorých možno určitý systém považovať za účinné centralizované zásobovanie teplom. Podľa Petrusa sa pritom budú uplatňovať dva spôsoby posudzovania.

Prvý vychádza zo štruktúry zdrojov využívaných na výrobu tepla, teda najmä z podielu obnoviteľných zdrojov, odpadového tepla a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Druhý je založený na emisnom hodnotení systému.

Tieto prístupy sa premietajú do návrhu nového § 18b zákona o tepelnej energetike, ktorý má určiť podmienky účinného CZT.

Na praktické posudzovanie sústav sa zároveň pripravuje samostatná vykonávacia vyhláška. Jej pracovné znenie je už súčasťou dokumentácie k vládnemu návrhu zákona o energetickej efektívnosti.

Petrus však upozornil, že ide iba o informatívny návrh. „Nie je to finálne znenie,“ zdôraznil s tým, že predpis bude predmetom ďalších pripomienok a odbornej diskusie.

Práve v tejto súvislosti predstaviteľ ministerstva opakovane vyzýval odbornú verejnosť, aby sa do prípravy pravidiel zapojila. Podľa jeho slov má ešte existovať priestor na vecné pripomienky pred dokončením legislatívneho procesu.

Rozhodujúce budú aj prechodné ustanovenia

Jednou z posledných tém Petrusovho vystúpenia boli prechodné ustanovenia novelizovanej vyhlášky. Tie podľa neho ešte bude potrebné dopracovať. Nie všetky zmeny si pritom nevyhnutne vyžiadajú osobitné prechodné ustanovenia; pri vybraných pravidlách však budú potrebné.

Pre správcov bytových domov pôjde o mimoriadne dôležitú časť pripravovanej legislatívy. Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu sa vykonáva za kalendárny rok. Podľa § 12 aktuálnej vyhlášky č. 503/2022 sa má vyúčtovanie doručiť konečnému spotrebiteľovi do 31. mája nasledujúceho roka.

Najbližšie ročné vyúčtovanie za rok 2026 tak pripadá na obdobie, v ktorom sa môžu stretnúť viaceré legislatívne okolnosti: neúčinnosť ustanovení vyhlášky po náleze Ústavného súdu, prípadná zmena zákona o tepelnej energetike a pripravovaná novela vyhlášky č. 503/2022.

Bez poznania konečného znenia nových ustanovení a ich časovej pôsobnosti však zatiaľ nemožno spoľahlivo určiť, ako sa premietnu do konkrétnych vyúčtovaní. Pre správcov bude preto podstatné sledovať dva súbežné procesy: schvaľovanie zmien zákona o tepelnej energetike a následnú úpravu vyhlášky č. 503/2022.

Článok bol prevzatý z www.energie-portal.sk 

Zdieľajte obsah na sociálnych sieťach!

PARTNERI