V minulom storočí sa garáže spočiatku stavali ako samostatné budovy, neskôr sa stávali súčasťou domov. Dnes sa trend opäť obracia. Podľa odborníkov sa dá čoraz častejšie stretnúť so samostatne stojacou garážou, ktorá zároveň plní aj funkciu plotu pozemku. Rozhodnutie, ako garáž situovať, však závisí nielen od priania jej majiteľa, rozhoduje aj veľkosť a tvar pozemku či špecifiká terénu.

Návrat samostatne stojacich garáží

V posledných rokoch sa najčastejšie stretávame s garážou oddelenou od obytného domu. Má totiž niekoľko výhod, a to ekonomických aj praktických. Keďže priestor na zaparkovanie vozidla nie je súčasťou domu a na jeho výstavbu možno použiť aj lacnejšie materiály, celkové náklady tak budú nižšie. Vo väčšine prípadov garáž netreba ani zatepľovať či vykurovať, takže majiteľ ušetrí aj na prevádzkových nákladoch.

Od veľkosti garáže sa neodvíja len investícia do materiálu, ale aj to, či je potrebné stavebné povolenie. Kým drobnú stavbu stačí podľa stavebného zákona ohlásiť na stavebnom úrade, pri garážach nad 25 metrov štvorcových je už podmienkou výstavby aj stavebné povolenie. Garáž možno k domu pristavať aj dodatočne. „Stále častejšie sa stretávame so samostatne stojacimi garážami, ktoré sú postavené tak, aby fungovali ako plot pozemku,“ hovorí Petr Přichystal, marketingový manažér spoločnosti Lomax, ktorá sa zaoberá produkciou garážových brán.

Tento typ garáže sa však dá postaviť iba na pozemku, ktorý je dostatočne veľký. Rozmer garáže upravuje právna norma, podľa ktorej sa najmenšie povolené rozmery garáží odvádzajú od veľkosti vozidla. Pre bežné autá ide v prípade dĺžky o rozmer auta plus 1,1 metra, pri šírke o šírku vozidla plus 0,95 metra. Napriek tomu sa odporúča koncipovať tento priestor vždy veľkorysejšie. Najmä dnes, keď v garáži parkujeme aj priestrannejších SUV či ukladáme športové vybavenie, sa väčší priestor hodí.

Z garáže pohodlne priamo do bytu

Na menšom pozemku je naopak vhodné garáž spojiť s domom a obytné priestory presunúť na vyššie poschodie/poschodia. Takto vyriešené parkovanie má veľa benefitov. Je príjemnejšie, keď za nepriaznivého počasia možno vkročiť do interiéru suchou nohou alebo sa počas zimných rán vyhnúť mrazu.

Garáž, ktorá je súčasťou domu, ponúka vykurovaný priestor vhodný aj pre malú dielňu, čo ocenia najmä domáci majstri. „Dôležité je, aby taká garáž mala bránu s kvalitnými tepelnoizolačnými vlastnosťami – v chladnejších dňoch sa tak ušetria náklady za kúrenie. Odporúčame sústrediť  sa najmä na takzvaný súčiniteľ prestupu tepla, ktorý by sa mal ideálne pohybovať okolo hodnoty 1,2 W/m2K,“ zdôrazňuje Přichystal.

Pri stavbe takto koncipovaného miesta na parkovanie treba rešpektovať aj technické predpisy. Medzi garážou a obytnou zónou musia byť protipožiarne dvere a kvalitné odvetrávanie, ktoré odvedie výfukové plyny. Preto je v prípade vykurovanej či temperovanej garáže nutná ventilácia. V garážach, ktoré nie sú vykurované, musia byť nainštalované aspoň prieduchy. Tie pomáhajú odvádzať aj vlhkosť, ktorá by mohla spôsobiť nepríjemnú pleseň.

Zaparkovať auto vonku je riskantné

Najlacnejším variantom stále zostáva parkovanie na parkovacom mieste vonku, s ktorým nie sú na prvý pohľad spojené žiadne starosti. Auto či motorku však spoľahlivo neochráni. „V poslednom čase registrujeme väčší záujem o prístrešky. Dôvodom je najmä zdražovanie materiálov a celkovo nehnuteľností. Namiesto stavby samostatnej garáže, ktorá je pomerne finančne náročná, je kompromisom jednoduchší prístrešok,“ vysvetľuje Přichystal.

Prístrešok auto chráni pred padajúcim lístím aj nástrahami počasia, vrstve prachu či snehu na aute však nezabráni. Asi najväčšie riziko pre auto stojace v nezabezpečenom prístrešku predstavujú nevítaní návštevníci – zlodeji môžu napáchať naozaj veľké škody. Vo finále vás to môže vyjsť drahšie, ako vstupná investícia do bezpečnejšieho a kvalitnejšieho riešenia.