V júni tohto roku uskutočnilo Združenie výrobcov murovacích materiálov odbornú anketu medzi skúsenými slovenskými architektmi na tému budúcnosti bývania. Podľa jej výsledkov budú mať aktuálne spoločenské, klimatické a ekonomické zmeny významný dopad na dizajn aj samotnú realizáciu stavieb. Mnohí odborníci sa však zároveň obávajú stagnácie v stavebníctve z dôvodu zhoršujúcej sa ekonomickej situácie.
Cieľom odbornej ankety Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM) bolo zmapovať, ako vnímajú slovenskí architekti vplyv aktuálnych zmien na budúcnosť bývania. „Je dôležité poznať súčasné trendy a dokázať sa na ne pripraviť. Okolo nás sa všetko dramaticky mení a preto sme sa chceli pozrieť na budúcnosť bývania očami tých najfundovanejších, teda architektov,“ vysvetľuje pozadie projektu Martin Mihál, predseda ZVMM.
Pandémia mení funkcie bývania
Pandémia so sebou priniesla mnoho spoločenských zmien, a tie sa nevyhli ani oblasti bývania. Domy a byty za posledné dva roky začali plniť viacero funkcií, vrátane priestoru pre výkon povolania. Ing. arch. Branislav Hnát z Architektonického štúdia H+R, s.r.o. hovorí: „Náš domov sa stal naším útočiskom pre prácu, oddych, bývanie. Dispozičné riešenia k takejto veľkej využiteľnosti v súčasnosti nie sú prispôsobené, a to sa bude musieť zmeniť.“ Podľa Ing. arch. Pavla Paňáka budú musieť projekty ponúknuť vyššiu flexibilitu – segregáciu alebo spolčovanie podľa aktuálnej potreby obyvateľov. Pri hromadnom bývaní sa zvyšuje potreba komunitných priestorov a mení sa aj vzťah obydlia k exteriéru. „Potreba balkóna, loggie alebo terasy je a bude čoraz nástojčivejšia,“ hovorí P. Paňák.
Zmena klímy ako kľúčový faktor
Najvýznamnejším faktorom, ktorý v budúcnosti ovplyvní oblasť bývania, sú klimatické zmeny, a to z viacerých pohľadov. Riešenia smerom k znižovaniu spotreby energií majú byť už pri samotnom návrhu projektu samozrejmosťou. „Sú to napríklad zelené strechy pre oddych a chladenie domu s použitím materiálov pre zachytávanie vody s využitím recyklácie. Do popredia pôjdu aj vodné čerpadlá a fotovoltické články,“ hovorí B. Hnát. Tieto zariadenia zároveň zväčšujú nároky na technické zázemie domu. Takisto môžeme očakávať, že stavby budú kompaktnejšie a tvarovo jednoduchšie. „Domy sa budú „zmenšovať“, ale budú technologicky sofistikovanejšie s cieľom dosiahnuť nižšiu spotrebu primárnych energií,“ hovorí Ing. Arch. Marek Šandrik, CREO Arch s.r.o..
Koncept kompaktných tvarov predpokladá aj Ing. arch. Tomáš Jávorka, .team ABJ, ktorý zároveň dodáva: „Bude sa musieť posilniť funkcia termickej ochrany a funkcia pevnosti a odolnosti voči extrémnym poveternostným javom.“ „Od 1.1.2021 je povinnosťou navrhovanie domov v energetickej triede A0. To so sebou prináša zmeny konceptu navrhovania, najmä smerom k spomínaným kompaktnejším tvarom domov a k moderným technickým zariadeniam na pokrytie energetických potrieb domu,“ dodáva k téme Gabriel Szöllösi, podpredseda ZVMM.
Budúcnosťou je efektivita výstavby
Z enviromentálneho pohľadu je podľa P. Paňáka kľúčová téma trvácnosti a na druhej strane recyklovateľnosti použitých materiálov. Materiály už dnes dosahujú dobré výsledky z hľadiska tepelného odporu aj zvukoizolačných vlastností, ale tieto nároky budú ďalej narastať. Podľa Ing. arch. Štefana Polakoviča, ateliér Gutgut je však nutné rozšíriť ponuku tak, aby nebola nutná ich kombinácia s inými materiálmi. „Až na výnimky sa stavia z jednoduchých blokov, ktoré sú následne zatepľované a omietané.“ Tepelný odpor aj nepriezvučnosť by mali byť dosahované bez dodatočného zatepľovania.
Dôležitým faktorom je aj tlak na zjednodušovanie výstavby.
„Technológia by sa mala zamerať viac na veľkoformátové rozmery, a to z hľadiska ekonomického, ale aj časového,“ tvrdí B. Hnát. Ing. arch. Martin Paško takisto tvrdí, že budúcnosťou je maximálna efektivita výstavby: „Ide napríklad o hotové celé bloky kúpeľní a sanity, fasádne komplet predpripravené moduly alebo bezkáblovú elektroinštaláciu s pohyblivými koncovými ovládacími modulmi.“
Konzervatívnosť a hroziaca stagnácia
Spomínané inovácie však podľa vyjadrení viacerých odborníkov môže zabrzdiť konzervatívny prístup väčšiny Slovákov k bývaniu, ako aj nepriaznivá ekonomická situácia. „Súčasná situácia na slovenskom trhu s kritickým nedostatkom bytov žiaľ inovatívnym, reformným či progresívnym riešeniam nepraje,“ tvrdí P. Paňák. „Bolo by logické upustiť od bungalovov a robiť skôr poschodové stavby, ktoré majú lepší pomer stavebného objemu k ploche povrchu domu a tak aj nižšie tepelné straty, menší záber pôdy, a lepšiu tepelnú zotrvačnosť,“ hovorí M. Šandrik a pokračuje: „Bohužiaľ základným kritériom u nás bola vždy cena a v súčasnosti sa tento trend ešte zvýrazní.“
Martin Mihál tieto protichodné trendy hodnotí nasledovne: „V blízkej budúcnosti predpokladáme príklon k novým technológiám stavania a k zlepšovaniu ekologických vlastností materiálov. Žiaľ zhoršujúca sa ekonomická situácia obyvateľstva a vysoké ceny stavebných materiálov môžu skutočne viesť k veľkým ťažkostiam. Najhorším scenárom môže byť stagnácia stavebníctva, keď nebude komu a za čo stavať.
Anketa pokračuje
Odborná anketa medzi slovenskými architektmi o budúcnosti bývania, ktorú organizuje Združenie výrobcov murovacích materiálov, pokračuje aj ďalej. „Našim cieľom je spoznať aj vzdialenejšiu budúcnosť a na základe futuristických vízií bývania prispôsobovať smerovanie našich vývojových oddelení,“ dodáva M. Mihál. Architekti ako aj študenti architektúry sa do ankety môžu zapojiť online prostredníctvom tohto formulára: Budúcnosť bývania – anketa