Stavebníctvo môže čeliť tlakom na vyššie náklady, ZVMM vyzýva na čo najobozretnejšiu transpozíciu smernice EÚ

Stavebníctvo sa novými pravidlami ako sú emisné povolenky ETS2 a Smernica o energetickej náročnosti budov (EPBD IV – Energy Performance of Buildings Directive) priblíži k cieľom EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality a zároveň bude čeliť novým požiadavkám a zvýšeným nákladom. Združenie výrobcov murovacích materiálov (ZVMM) upozorňuje na riziká a žiada o obozretnosť pri transpozícii smernice.

ZVMM upozorňuje na zvýšené požiadavky na bezemisnosť budov, ktoré so sebou prinesú nové kritériá a povinnosti vyplývajúce zo smernice EPBD IV a zároveň cenový tlak spôsobený emisnými povolenkami (ETS2). Pre ďalší vývoj slovenského stavebníctva je veľmi dôležité uvážené nastavenie kritérií EPBD IV a zabezpečenie predvídateľnosti požiadaviek i primeraného časového rámca zohľadňujúceho reálne možnosti stavebnej výroby a projekčnej prípravy stavieb.

​Európska únia sa novou Smernicou o energetickej hospodárnosti budov (EPBD IV), platnou od mája 2024, zaviazala k dekarbonizácii stavebného sektora. Všetky budovy v EÚ majú byť do roku 2050 bez emisií skleníkových plynov. Združenie výrobcov murovacích materiálov (ZVMM) vníma tieto zmeny ako nevyhnutnú, no nákladnú výzvu, ktorá prichádza v čase mimoriadneho cenového tlaku na stavebný sektor.

„Smernica EPBD IV, spolu so systémom emisných povoleniek ETS2, vytvára na majiteľov nehnuteľností a stavebné firmy enormný ekonomický tlak. Ak neobnovíme, budeme platiť čoraz drahšiu prevádzku. Ak obnovíme nesprávne, zaplatíme vysoké náklady bez dlhodobého efektu. Preto je kľúčové, aby transpozícia smernice na Slovensku prebiehala s maximálnou opatrnosťou a dialógom,“ hovorí Martin Mihál, predseda ZVMM.

Kvalitná výstavba a obnova ako obrana pred ETS2: Otázka správnej investície

Systém ETS2 pre vykurovanie a dopravu v najbližších rokoch zaťaží fosílne palivá poplatkami, čo môže pre domácnosti znamenať zdraženie nákladov na kúrenie o stovky eur ročne. ZVMM zdôrazňuje, že jediná trvalá ochrana pred týmto finančným tlakom spočíva vo výstavbe nových – a komplexnej obnove jestvujúcich budov, ktoré spĺňajú štandard Bezemisnej budovy (ZEB). Tieto budovy dosahujú maximálne možné úspory.

​Budovy s veľmi nízkou spotrebou energie (napríklad pasívne budovy) sú príkladom správneho smerovania, hoci predstavujú vyššiu počiatočnú investíciu oproti bežnej výstavbe. ZVMM však upozorňuje, že z pohľadu celkovej životnosti budovy sa táto investícia vďaka minimálnym prevádzkovým nákladom vracia. Je však kľúčové, aby sa investovalo do efektívnych, robustných a dlhodobých riešení, ktoré garantujú úsporu po desaťročia.

Smernica EPBD IV tiež zavádza povinnosť vyčísliť pre budovy ich celkový potenciál globálneho otepľovania počas ich životného cyklu (GWP) – od 1.1. 2028 pre nové budovy > 1000 m², od 1.1. 2030 pre všetky nové budovy. Tento údaj zahŕňa nielen prevádzkové, ale aj zabudované emisie a podľa smernice EPBD IV bude vyjadrený pre každú fázu životného cyklu ako kgCO2eq/(m2) a vypočítaný za referenčné obdobie štúdie v trvaní 50 rokov.

Európska smernica poskytuje členským štátom pomerne veľkú samostatnosť v tvorbe metodík a kritérií. Transpozícia smernice do slovenskej legislatívy (novela zákona a vyhlášky) má prebehnúť do mája 2026. Presná metodika na výpočet GWP na Slovensku sa ešte len bude tvoriť. ZVMM vyzýva Ministerstvo dopravy a výstavby SR o čo najobozretnejšiu transpozíciu, aby nezaťažili stavebný sektor zbytočne prísnymi požiadavkami.

Pozor na kritériá, ktoré môžu vážne ovplyvniť cenu výstavby

ZVMM má obavy z nedostatku objektívnych a overiteľných dát o výrobkoch potrebných pre výpočet GWP. Pre výrobcov materiálov navrhujeme zaviesť jednotnú metodiku výpočtu a vyjadrenia EPD (environmental product declaration – environmentálneho vyhlásenia o výrobkoch) a jeho následnú kontrolu, aby sa predišlo narušeniu férovej súťaže. Paralelne by mala byť spracovaná databáza všetkých stavebných výrobkov s generickými hodnotami pre GWP, z ktorej by mohli spracovatelia čerpať údaje pre výpočty. Obidva zdroje by mali byť použité rovnocenne.

Cieľový termín pre zavedenie povinnosti stanovovať GWP považujeme za problematický z dôvodu absencie jednotnej metodiky, personálnych kapacít a nákladov. Prikláňame sa k rozdeleniu metodiky výpočtu podľa veľkosti stavieb – menej zložitý výpočet pre jednoduché stavby, aby časová a finančná náročnosť neúmerne nezaťažovala a nebrzdila výstavbu rodinných domov. Na druhej strane zo skúseností vieme, že priveľké zníženie komplexnosti výpočtu vedie k deformácii výsledkov, lebo sa môžu zanedbať dôležité, ale výpočtovo zložité vlastnosti konštrukcií. Nakoľko sa predpokladá, že výpočet bude zložitejší ako Energetická certifikácia budov, máme obavy o dostatočný počet kvalifikovaných odborníkov a aj zabezpečenie kontroly výpočtov GWP k v smernici stanovenému termínu – rok 2030 pre všetky novostavby.

Prahové hodnoty GWP by sa mali stanoviť na úrovni súčasnej bežnej výstavby. Ak by boli prísnejšie, mohlo by to ohroziť samotnú výstavbu. Pri plánovaní postupného sprísňovania požiadaviek je potrebné zohľadniť reálnu zložitosť procesu dekarbonizácie výroby stavebných materiálov. Sprísnenie by preto nemalo prísť skôr ako po roku 2040.

​„S referenčným obdobím výpočtu 50 rokov zásadne nesúhlasíme. Kvalitne postavené budovy, najmä murované, na Slovensku preukázateľne slúžia 100 alebo aj viac rokov. Ak sa GWP vypočítava len na 50 rokov, umelo sa znevýhodňujú trvanlivé riešenia oproti konštrukciám s kratšou životnosťou, či vyžadujúcim častejšiu rekonštrukciu alebo výmenu. Žiadame, aby sa v slovenskej legislatíve zohľadnila reálna a dlhšia životnosť stavebných konštrukcií,“ uzatvára Martin Mihál.