Manažment dažďových vôd v intravilánoch miest a obcí je možné založiť na princípe zadržania dažďovej vody v prostredí kde padne. Doterajšia prax je orientovaná na čo najrýchlejšie odvedenie dažďovej vody z územia intravilánov. Inovatívne riešenia založené na umelom zadržaní dažďovej vody v štruktúrach mesta v období bez dažďov umožňujú túto vodu využívať na zlepšovanie mikroklímy mesta, závlahy parkov, resp. prostredníctvom recyklácie na iné potreby miest. Pre mestské prostredie ponúkame viacero technologických riešení, ktoré sú vo vyspelých krajinách na rozdiel od Slovenska často využívané. Vo svete sú tieto systémy často označené ako BMPs (Best Management Practices), t.j. technológie najlepšej praxe hospodárenia s dažďovou vodou. Viaceré systémy môžu mať alternatívne riešenia. V príspevku sa zaoberáme jednou oblasťou – návrhom dažďových záhrad. Na Slovensku nie je veľká skúsenosť s navrhovaním dažďových záhrad, hoci vo svete sa takého „mokraďové“ záhrady navrhujú v oveľa väčšom merítku. V článku popisujem návrh dažďovej záhrady pre školský objekt v Košiciach, ktorého časť zaoberajúcu sa dažďovými záhradami by som vám chcela sprostredkovať.
Projekt bol založený na vytvorení jazierka, alebo jazierok pre ropuchu zelenú v oblasti mesta Košice, konkrétne v Zuzkinom parku, Košice Západ – Terasa (Luník I), kde sa voda v telese fontány vyskytuje v závislosti od atmosférických zrážok. Obojživelníky sa vo fontáne zdržujú počas celého roka. Ako úkryty využívajú potrubia a praskliny v obrubníkoch. Plánovaná rekonštrukcia fontány bude mať významný dopad na populáciu ropuchy zelenej na lokalite, preto bolo potrebné vytvoriť náhradný biotop pre reprodukciu ropuchy zelenej. Náhradný biotop pozostáva z vodnej plochy a úkrytov pre obojživelníky. Priestor, ktorý bude vyhovovať je v neďalekom zatrávnenom priestore medzi budovami školy.
Návrh vodnej plochy plne rešpektuje pokyny Regionálneho centra Ochrany prírody uvedené pre návrh reprodukčnej plochy pre obojživelníkov, ktoré sú nasledovné:
- Vodná plocha by mala byť minimálne 10 m2.
- Hĺbka 0 – 60 cm.
- Tvar a rozmery podľa priestorových možností, ideálny je tzv. „obličkový“ tvar. Umiestnenie na polotienistom mieste, nie úplne pod stromami.
Navrhnuté parametre jazierok
- Navrhované sú 2 jazierka s plochou cca 21,4 m2. Predpokladaný objem jazierka je 11,65 m3.
- Okruh so svahovaním – Úroveň 1, výška 100,
- druhá znížená plošina- Úroveň 2, výška 200 mm
- tretia znížená plošina – Úroveň 3, výška 600
- Kolmé steny podľa výkresu detailov je vhodné zošikmiť na 45 % sklon, čím sa bude lepšie nanášať 10 cm vrstva piesku. A zároveň nedôjde ku zosunu.
- Objem jazierka po hornú hranu je cca 7 m3.
Návrh dažďových záhrad
Myšlienka priameho napojenia dažďovej vody do jazierok je nereálna v prípade, že v jazierku majú žiť živočíchy. Dochádzalo by ku vyplaveniu jazierka aj s obsahom na okolitý terén. Preto je navrhnutý systém technický zariadení v kombinácii s dažďovými záhradami tak, aby esteticky a účelne boli dažďové vody využívané a zároveň bezpečne likvidované.
Význam záhrady je nasledovný: zadrží dažďovú vodu na mieste, kde dopadla na zem, skrášľuje prostredie okolo školy, znižujú zaťaženie verejnej kanalizácie o dažďové vody, ktoré zostanú na pozemku. Zároveň v priestore školy bude tento priestor s jazierkom vynikajúci edukačný prostriedok a zároveň bude zlepšovať a budovať vzťah žiakov s prírodou. Vsakovanie po daždi prebieha pri 30 cm hĺbke asi 2 dni. Objem dažďovej záhrady navýšením o 50 % nám predĺži vsakovanie o 1 deň a zároveň zachytí prebytočnú vodu.
Vo svete sú tieto systémy často označené ako BMPs (Best Management Practices), t.j. technológie najlepšej praxe hospodárenia s dažďovou vodou. Viaceré systémy môžu mať alternatívne riešenia.
Do priestoru medzi budovy boli v pásme vhodnom pre umiestnenie dažďovej záhrady určené plochy na dažďové záhrady. Vyšrafovaná časť predstavuje 10 m pásmo, kde dažďovú záhradu nie je možné umiestniť, aby sa nepodmáčali budovy. Do voľného priestoru sú navrhnuté 3 dažďové záhrady s rôznymi tvarmi. Celková kompozícia zapojenia TZB je zrejmá z nasledovného obrázku.
Obr. 1 Základné údaje o dažďovej záhrade (zdroj Realizujem si vlastnú dažďovú záhradu, M. Kravčík, MVO Ľudia a voda)
Celková situácia zobrazuje umiestnenie jazierok, dažďových záhrad, zberných nádob a kanalizácie. Môžete si všimnúť, že hlavnú funkciu likvidácie dažďových vôd majú dažďové záhrady a časť preberajú zberné nádoby, s pomerne malým objemom. Tie budú slúžiť ako zásoba dažďovej vody pre jazierka pri nadmernom odparovaní alebo ako zálievka pre dažďové záhrady v čase extrémne dlhého sucha.
Dažďové záhrady sa navrhujú tak, aby plocha záhrady zvládla odviesť do mokrade všetku vodu zo striech. V prípade prívalovej vody sa navrhujú výpostné miesta, kde sa voda vyleje na okolitý pozemok, kde vsiakne. Záhrada udrží vodu 2 – 3 dni, podľa hĺbky výkopu, potom pomaly vysychá. Preto je dôležité správne navrhnúť vhodné rastlinstvo, ktoré tenco cyklus znesie. Ak je veľmi dlho sucho, je vhodné záhradku poliať. Vďaka krátkej dobe zadržania vody sa nestihnú v záhradke vyliahnuť komáre, pretože na to potrebujú omnoho dlhší čas.
Obr. 2 Určenie okrajových zón budovy – 10 m
Obr. 3 Kompozícia TZB zariadení s dažďovými záhradami a s jazierkami
Na nasledujúcom obrázku vidíme kompletne spracovanú situáciu.
Návrh pre budovu p.č. 1720 – plocha strechy 150 m2, dažďová by mala byť 50 m2
Dažďová záhrada 1 – 30 m2
Dažďová záhrada 2 – 28 m2
Spolu: 58 m2 – plocha vyhovuje s rezervou.
Návrh pre budovu p.č. 1721 – plocha cca 300 m2
Dažďová záhrada 3 – 27 m2
Zberná nádrž 5 m3
Zberná nádrž 2 m3
Zberná nádrž bude osadená do zeme s čerpadlom, na využitie dopĺňania do jazierka, alebo na polievanie v čase sucha aj dažďovej záhrady.
Potrubie medzi zbernou nádržou a odpadmi bude PVC s určením do zeme, dimenzia 110 alebo 150 podľa PD. Hlbka potrubia od lapača strešných splavenín cca 0,7 m, spádovať smerom ku zbernej nádrži. Na trase budú osadené filtračné šachty s vyberacím košom.
Obr. 4 Zakomponovanie dažďových záhrad, kamenných chodníkov a jazierok do priestoru medzi budovy
Privádzanie vody do dažďovej záhrady
Existuje niekoľko možností privádzania dažďovej vody zo strechy a spevnených plôch do dažďovej záhrady. Môžete jednoducho odpojiť dažďové odkvapové rúry od dažďovej kanalizácie a presmerovať vodu do dažďovej záhrady povrchom vyspádovanou priekopou. Alternatívne sa môže osadiť podzemná PVC rúra pod povrchom s privedením dažďovej vody zo strechy do dažďovej záhrady. Na ochranu pred silným prúdom vody a erózie z potrubia do dažďovej záhrady je vhodné osadiť vyústenie potrubia geotextíliou a kameňmi (zdroj Realizujem si vlastnú dažďovú záhradu, M. Kravčík, MVO Ľudia a voda).
Hĺbka a sklony svahov dažďovej záhrady
Veľkosť dažďovej záhrady bude ovplyvňovať hĺbku i sklon svahov. Ideálna hĺbka dažďovej záhrady je medzi 15 – 30 cm. Pri hĺbke 15 cm bude musieť dažďová záhrada byť pomerne veľká, aby bol dostatok kapacity na akumulovanie zozbieraného objemu dažďa. Na druhej strane dažďová záhrada hlbšia ako 30 cm môže zadržiavať dažďovú vodu príliš dlho v závislosti od pôdného substrátu. Vo všeobecnosti platí, že sklony svahov dažďovej záhrady viac 12 % nie sú vhodné. Inštaláciu dažďovej záhrady odporúčame v najnižších priestoroch rovinatej časti vášho pozemku.
Prívod dažďovej vody do dažďovej záhrady je gravitačný priamo z odkvapovej rúry povrchovo, alebo podpovrchovo. Vyustenie prítoku do záhrady je potrebné zabezpečiť proti prívalom prítoku dažďovej vody, aby nedochádzalo k erózii dna i deformácii flóry v záhrade (zdroj Realizujem si vlastnú dažďovú záhradu, M. Kravčík, MVO Ľudia a voda).
Rastliny vhodné pre dažďovú záhradu (podľa botanika M. Pizňaka):
Záver
Záverom môžem len dúfať, že sa dažďové záhrady, ich aplikácia na bytové budovy rozšíri aj v meste Košice, hlavne pri bytových stavbách, ktoré majú dostatočný trávnatý priestor, kde by sa krásne mohla dažďová záhrada zakomponovať do prostredia. Kvitnúce kvetenstvo a zušľachtenie okolia bytových domov je už iba tzv. čerešnička, keďže primárnym cieľom je udržať dažďovú vodu v mieste kde dopadne, znížiť prietok v kanalizácii a ušetriť za odvod dažďových vôd.
Najkrajšia správa pre správcov a majiteľov BD je cena takého diela. Jednoduchým prepočtom – odhadom – na bytový dom s plochou strechy cca 200 m2 je návratnosť cca do 3 rokov, ak rátame nákup materiálu (vrstva štrku, humusu), kvetenstva a svojpomocný výkop plytkej oblasti záhradky.
V príspevku boli použité cudzie zdroje, za ktoré ďakujem, citované priamo v texte.
