Placemaking – nástroj na transformáciu verejných priestorov sídlisk

Príspevok sa zaoberá fenoménom tzv. „Petržalských terás“ v kontexte urbanistického a spoločenského vývoja bratislavského sídliska Petržalka. Prezentuje čiastkové výsledky z výskumnej práce doktorandského štúdia, ktorá mapovala históriu, aktuálny stav a perspektívy rozvoja týchto štruktúr v kontexte mestskej časti. Cieľom práce bolo objasniť úlohu terás v plánovacom procese, ich technické a sociálne parametre, ako aj možnosti ich obnovy a rozvoja v súlade s modernými trendmi participatívneho plánovania. Sekundárne sa venuje aj majetkovo-právnej situácii, kvality verejných priestorov a ich významu v živote miestnej komunity. Výskum tak predstavuje východiskový podklad pre ďalšie bádanie ale aj koncepčné zásahy, ktoré môžu prispieť k udržateľnému rozvoju a humanizácii sídliskových priestorov v Petržalke a podobných urbanistických štruktúrach.

Vstupné východiská

Petržalka bola plánovaná ako komplexný mestský sektor Bratislavy, rozširujúci urbanizované územie hlavného mesta na pravý breh Dunaja. Pri plánovaní bola výkladnou skriňou aplikujúcou dobové trendy v urbanizme, disciplíne, ktorá zažívala na území socialistického Česko-Slovenska svoj zlatý vek, v stelesnení prof. Emanuela Hrušku a jeho novej urbanistickej školy.

Komplexné úvahy z medzinárodnej súťaže sa pretavovali do urbanistických situácii a plánov. Základné princípy mestského sektoru s vertikálne segregovanou dopravou boli v priebehu spracovania projektovej dokumentácie jednotlivých objektov, hlavne však v procese výstavby zásadne redukované. Výsledkom bolo monofunkčné a bariérové sídlisko izolované od srdca Bratislavy mohutnou riekou, inundačným územím, dodnes nevybudovaným centrom mestského sektoru, vnútromestskou diaľnicou a železničnou traťou.

Súčasné terasy predstavujú fragmenty plánovanej pristavanej technickej vybavenosti, tzv. „vyvýšené chodníky“. Tie mali prepájať a sprístupňovať partery občianskej vybavenosti v bytových domoch, zastávky nosného systému MHD (petržalské metro) a plánované objekty vyššej občianskej vybavenosti.

Práca mapuje vývoj konceptu terás skrz jednotlivé obdobia plánovania Petržalky, cez jej realizáciu až po súčasný stav a výhľadové rozvojové dokumenty. Skúma rolu obyvateľa sídliska v jeho transformácii a vhodný spôsob jeho zapojenia, od získavania východiskových dát až po testovanie vhodných foriem participácie. Ambíciou práce je definovať možnú metodiku pre návrh komplexného riešenia rozvoja týchto štruktúr. Novým príspevkom do témy je čistopis urbanistickej štúdie.

Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky (spracovateľ prof. Kováč a kolektív, 2022), ktorý sa zaoberal témou urbanistických možností rozvoja terás v centrálnej osi Petržalky a rovnako projekt s názvom Revitalizácia terasy na Jasosvskej 1-3 (Doc. Ing. Július Šoltész a kol., CSc., 2022).

Samotný problém petržalských terás nie je verejne diskutovaný v rovine architektonickej resp. urbanistickej. Dodnes neboli preskúmané technické možnosti prestavby a rekonštrukcie týchto objektov. Príklady zahraničných oceňovaných realizácii (Laureáti ceny Mies van der Rohe 20171 a 20192) však ukazujú skutočné možnosti obnovy objektov “panelového dedičstva“.

Za súčasný stav terás sú zodpovedné najmä pochybenia pri majetkovo-právnom vysporiadaní v rámci nových spoločenských pomerov so vznikom Slovenskej republiky, komplikovanou právnou situáciou, apatiou obyvateľov a obmedzenými kompetenciami samosprávy. Až štyridsať percent bytového fondu na Slovensku tvoria práve byty v panelových domoch (na sídliskách). V Petržalke pomer stúpa až na úroveň šesťdesiattri percent.

Problém petržalských terás je komplexný, preto aj riešenie rozvoja týchto štruktúr nie je možné dosiahnuť jednostranným pohľadom ale výlučne spojením viacerých expertíz a aktérov, ktorí sformulujú komplexnú víziu. Dôsledkom pasívneho prístupu kompetentných strán k riešeniu problému je dnešný stav, keď sú viaceré terasy v Petržalke v stave ohrozujúcom život a majetok obyvateľov. Zároveň terasy nespĺňajú základné spoločensko-sociálne požiadavky, nakoľko sú väčšinou prázdne, cez deň pôsobia odpudzujúco a v noci nebezpečne. No a napokon nie je jasné, kto je kompetentný v tejto veci jednať a prebrať zodpovednosť po majetkovo-právnej stránke.

1) roku 2017 sa laureátmi ocenenia stali ateliéri NL Architects a XVW architectuur, ktoré spolupracovali na projekte DeFlat Kleiburg – revitalizácii obytného bloku Kleiburg, na amsterdamskom sídlisku Bijlmermeer.
2) V roku 2019 sa laureátmi ocenenia stali ateliéri Lacaton & Vassal architectes; Frédéric Druot Architecture; Christophe Hutin Architecture, ktoré spolupracovali na projekte revitalizácie komplexu panelových bytových domov vo francúzskom meste Bordeaux

Pokiaľ má byť riešenie rozvoja terás udržateľné a majú sa stať kvalitnými verejnými priestormi, musia byť vyriešené všetky uvedené problémy. Priestory a objekty
by mali mať jasného majiteľa/majiteľov a správcu, resp. správcov, zodpovedných za stavebno-technický stav, čistotu, vhodnú funkčnú náplň a víziu do budúcnosti.
Predpokladom úspechu je funkčný parter občianskej vybavenosti a vhodný ekonomický model rozvojovej stratégie.

Parter objektu tvorí iba 10% stavby, sprostredkuje však až 90% zážitku z objektu (Karsenberg, H., Laven, J., Glaser, M., van ´t Hoff, M., 2016). Parter v mestských uliciach tvorí z pravidla súvislá línia prevádzok občianskej vybavenosti.

Obr. 2: Južná terasa na Vavilovovej ulici pred revitalizáciou, foto: Viktor Kasala

Aktívny parter pomáha udržiavať sociálnu kontrolu územia v zmysle konceptu Jane Jacobs – „Oči na ulici“ – „Eyes on the street“ (Jacobs, J., 1961). V centrálnej osi mala uličnú sieť tvoriť sústava terás simulujúca mestský charakter. Rovnako ako v centre mesta, tak aj v Petržalke sú na úrovni terás výklady priestorov občianskej vybavenosti. Vo všeobecnosti sa to týka objektov konštrukčnej sústavy BA-NKS, ktoré sú spravidla sprístupnené cez objekty pristavanej technickej vybavenosti – terasy.

Parter terás bol často svojvoľne dobudovávaný prípadne rozširovaný do priestoru pred terasu. Ľudia si pod nimi zvykli, často svojvoľne, vymurovať garáž alebo obchodné prevádzky. Na Nobelovom námestí bol obchodný priestor skolaudovaný dokonca aj pod nástupnou rampou. Fasády obchodných priestorov sú  až na niekoľko výnimiek, nespojité, odlišné jedna od druhej (podobne ako susedné bytové domy). Zásobovacie tunely sú často neosvetlené, opustené a väčšinou zamknuté, miestami znečistené skládkami odpadu. Verejné priestory pod terasami sú často neosvetlené a v noci vzbudzujú pocit nebezpečenstva. Sociálnej kontrole nepomáha ani skutočnosť, že obchodné priestory na terasách sú často prázdne, nakoľko prevádzky bojujú s nízkym počtom zákazníkov spôsobených ťažkou dostupnosťou a stále rastúcou konkurenciu obchodných centier, nielen, v Petržalke.

Aj pri terasách dnes nájdeme pozitívne príklady kvalitne spracovaného riešenia parteru a tiež individuálne zásahy komunitného charakteru, ktoré sa snažia humanizovať prostredie formou drobných jednoduchých intervencii. Takéto zásahy sú nemenej dôležité a prispievajú k zvyšovaniu vizuálnej kvality verejného  priestoru sídliska.

Obr. 3: Nedostatok sociálnej kontroly vedie k úpadku verejného priestoru, foto: Viktor Kasala

Vlastný výskum

Na základe vlastnej analýzy podnetov na portáli www.odkazprestarostu.sk je zrejmé, že na nevyhovujúci technický stav terás aj ich častí (schodiská, rampy, zábradlia a lávky) poukazujú aktívni obyvatelia už dlhodobo. Medzi rokmi 2010 až 2020 bolo k téme terás zaevidovaných celkom 203 priamych podnetov, ktoré sa zaoberali rôznymi typmi problémov jednotlivých častí terás alebo terás ako celkov. Podnety k potrebe rekonštrukcie terás boli uvádzané aj v prieskume lokálnych médií a pokračujú aj v dnešnej dobe. Vo verejnej diskusii ale absentuje vízia jednotlivých aktérov v území, čo s terasami ďalej.

Zo zrealizovaného dotazníkového prieskumu vyplýva, že verejnosť citlivo vníma tému petržalských terás. Zásadným výstupom prieskumu, je potvrdenie vnímania terás, ako významných verejných priestorov, aj zo strany respondentiek a respondentov. Zároveň sa jasne preukázala potreba hľadať nielen technické ale najmä koncepčné riešenia tohto problému a to nielen na architektonickej ale aj urbanistickej úrovni. Ako zásadná sa ukázala potreba prehodnotiť urbanistickú koncepciu
Petržalky, cez možnosti rozvoja terás, zohľadňujúc pri tom individuálny kontext konkrétnej terasy v štruktúre sídla. V otvorených otázkach tiež respondentky a respondenti pomenovali kľúčové problémy pre budúcu transformáciu terás.

obr. 4.: Konzultácia návhru revitalizácie terasy so susedmi,, foto: krasy terasy, o. z.

Práca sa vo svojej podstatnej časti venuje skúmaniu rôznych foriem spoluprác s lokálnou komunitou, ktorej cieľom bolo zdieľanie informácii alebo aj priame zapájanie, do aktívnej premeny prostredia. Išlo najmä o komunitné aktivity a workshopy zamerané na cielenú podporu vzniku zárodku lokálnej komunity pri pretváraní a skrášľovaní okolia svojho bytového domu, či pracoviska, spoločensko-osvetové aktivity slúžiace na informovanie obyvateliek a obyvateľov o skutočnom probléme s cieľom rozšírenia verejného povedomia a hľadaní možného riešenia a zároveň o projekčnú činnosť, ktorá spočívala v odbornom návrhu riešenia rekonštrukcie konkrétnej terasy alebo jej časti s cieľom návrhu dlhodobého, udržateľného riešenia technických vád stavby a so zreteľom na zvýšenie kvality verejného priestranstva.

Druhým podstatný výstup práce je definovanie koncepčných prístupov k revitalizácii urbanistických štruktúr zahŕňajúcich petržalské terasy. Aplikácia týchto prístupov bola spracovaná do formy prípadovej štúdie zásadnej prestavby terasy na Jungmannovej ulici. Tá čiastočne preberá a prehlbuje riešenie z koncepcie Urbanistickej štúdie Centrálnej rozvojovej osi (prof. Kováč a kol, 2022) a rozvíja jednotlivé možnosti prístupu k rozvoju tejto štruktúry.

Kým v určitom kontexte navrhuje terasu zbúrať a funkčne preskupiť priestory dvojpodlažného parteru bytového domu, v inom navrhuje jej “znovuvybudovanie“ ako nového objektu prístavby, ako aj rozšírenie o novú reprezentatívnu štruktúru občianskej vybavenosti, ktorá nepopiera ale nadväzuje na existujúci objekt. Pomáha meniť vizuálny charakter a mierku verejného priestoru sídliska dvojpodlažnou prístavbou 14-podlažného bytového domu.
Toto riešenie prezentuje urbanistický zásah citlivý k obytnému prostrediu, humanizuje mierku a „pomešťuje“ charakter územia. Štúdia stavala na skutočnosti, že obytné časti bytových domov sú postavené na dvoch nadzemných podlažiach občianskej vybavenosti konštrukčnej sústavy BA-NKS, potenciálne umožňujúcej ich kompletné prebudovanie.

Obr. 5: porovnanie súčasného stavu s vizualizáciou návrhu prístavby bytového domu namiesto terasy na Jungmannovej ulici v Petržalke, autori: Kristína Kasalová, Viktor Kasala

Zhrnutie

S ohľadom na intenzívny výskyt terás v Petržalke je prekvapivá absencia strategickej vízie samosprávy na rozvoj terasových štruktúr ako chrbtice siete verejných priestorov. Namiesto komplexného strategického dokumentu, samospráva bez hlbšieho výskumu poskytuje dotácie za účelom sanácie a rekonštrukcie terasových štruktúr, bez ohľadu na to, že takéto rekonštrukcie predĺžia ich životnosť a teda oddialia možnosť komplexného riešenia o ďalších 50 rokov. Takéto riešenie sa zameriava na sekundárny dôsledok – kritický stav pristavanej technickej vybavenosti a nerieši samotný primárny problém – prežitý urbanistický princíp vertikálnej segregácie dopravy a barierovosť územia. Kým však nie je známy majiteľ, samospráva nemôže udeliť ani dotácie na obnovu takejto terasy. Vysporiadanie mnohých terás sa očakáva až formou súdneho rozhodnutia, ktorého vyhlásenie môže trvať roky. Motorom rozvoja je v súčasnosti súkromný investičný sektor. V Petržalke sa pripravujú nové investičné zámery, po ktorých realizácii pribudnú v Petržalke tisícky nových obyvateliek a obyvateľov, čo opäť zvyšuje tlak na centrálnu os. Potrebu budovania občianskej vybavenosti vznikne nie len v rozvíjaných lokalitách ale aj v rámci centrálnej osi, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj obytné domy s terasami.

Mesto Bratislava reaguje obstaraním Urbanistickej štúdie s cieľom nastaviť nové pravidlá pre jej rozvoj a výstavbou novej vetvy nosného systému dopravy, čím pripojilo centrálnu os na systém mestských radiál a zvýši tak atraktivitu investícii v území.

Petržalské terasy nie sú ojedinelým úkazom v Bratislave, na Slovensku ani v Európe. Vertikálne segregovaný urbanizmus bol nielen v dobe vzniku Petržalky legitímny prístup v tvorbe nových urbanistických štruktúr, ale aj dlho po nej sa (v odlišnej miere) často využíva pri rozvoji v súčasných sídlach. Zároveň však pribúdajú príklady ako sa s mimoúrovňovou infraštruktúrou urbanisticky aj architektonicky vysporiadavajú iné mestá vo svete – High Line (New York), Seoullo 7017 (Soul), Øresund College (Kodaň), Kleiburg (Amsterdam) a pod. Každý z týchto príkladov ukazuje odlišný kontext a tomu prispôsobený odlišný prístup k riešeniu problému vertikálnej segregácie.

Bytové domy budované v rámci KBV sú všetky stavané v jednom období. Aj keď sú v súkromnom, rozdrobenom vlastníctve, je vysoko nepravdepodobné, že po dobe ich dožitia bude možné pristúpiť k ich zbúraniu s cieľom výstavby nových bytov. Dnes sme v bode, kedy treba aktívne hľadať strategické a architektonické zásahy, ktoré pomôžu predĺženiu ich životnosti. Príklady zo zahraničia ukazujú, že takéto zásahy so sebou môžu priniesť aj zvýšenie obytného komfortu bytov. Zároveň to otvára priestor k týmto investíciám pridružiť aj súkromné investície do zvýšenia efektivity a kvality dvojpodlažných parterov občianskej vybavenosti.

Realizovaný výskum poukazuje na nevyhnutnosť zapojenia verejnosti pri transformácii verejných priestorov. Len angažovaním verejnosti je možné vytvoriť priestor ku ktorému si obyvatelia vedia vytvoriť vzťah. Udržateľná zmena je postupná zmena. Príklady zapájania komunity a jej aktivácie ukazujú cestu ako angažovať obyvateľov pomocou malých lokálnych zásahov, tým ich vzdelávať a viesť ich k náročnejším, komplexnejším ale zároveň dlhodobým a udržateľným riešeniam. Realita rozdrobeného vlastníctva limituje naše možnosti. Aby bola transformácia sídlisk a ich štruktúr udržateľná, integrálnou súčasťou jej procesu musí byť priame zapojenie obyvateľov, ktorí sa tým stávajú investorom.

Ing. arch. Viktor Kasala, PhD.,  architekt, krasy terasy, o.z.