V posledných rokoch dochádza u nás k zvyšovaniu cien energetických zdrojov, čo sa následne prejavuje v náraste ceny tepla a tým aj nákladov na bývanie. Platby slovenských domácností na služby súvisiace s bývaním predstavujú viac ako 30 % celkových výdavkov a spolu s potravinami, je to viac než 50 %. Zvýšenie základných cien energie a všetkých tovarov závislých od spotreby energie, teda aj potravín, sa preto výrazne prejaví na raste životných nákladov s nepriaznivými následkami na životnú úroveň obyvateľstva.
Aký je súčasný stav?
Skladba bytových a rodinných domov na Slovensku je veľmi rôznorodá, rovnako aj spôsob zásobovania teplom na vykurovanie a ohrev teplej vody. Zvyšovanie cien energie sa preto neprejavuje rovnako vo všetkých budovách využívaných na bývanie. Aktuálnu situáciu zvyšovania nákladov na bývanie a možnosti ich zníženia vysvetlím na príklade menšieho bytového domu s vlastnou kotolňou.
V uvedenom príklade nebudem uvádzať konkrétne údaje a charakteristiku domu, ale pre lepšiu názornosť prepočítam všetky náklady ako priemerné pre všetky byty. Zvolil som takýto spôsob hodnotenia z toho dôvodu, aby si mohol každý užívateľ, či vlastník bytu predstaviť, ako by sa zvyšovanie cien energie mohlo prejaviť v jeho byte. Základné informácie o priemernej spotrebe zemného plynu na vykurovanie a ohrev vody sú uvedené v tabuľke č. 1.
Tab. 1 Priemerná spotreba ZP v r. 2014 až 2022
V tabuľke sú údaje o spotrebe a platbách ZP prepočítané ako priemerná hodnota pripadajúca na jeden byt za obdobie od r. 2014 až do r. 2022. Spotreba ZP aj náklady za rok 2022 sú uvedené ako predpokladané, podľa aktuálnej zálohovej faktúry dodávateľa.
V prvom stĺpci tabuľky je uvedený rok, v druhom priemerná ročná platba bytu za ZP, v treťom stĺpci je priemerná spotreba energie bytu uvedená v MWh. V predposlednom stĺpci je porovnanie spotreby energie počas jednotlivých rokov, vztiahnuté k roku 2015 a vyjadrené v percentách. No a v poslednom stĺpci je prepočítaná cena plynu vyjadrená v € na dodanú megawathodinu. Prečo som za základ porovnania spotreby zvolil práve rok 2015?
Ako je možné vidieť z údajov v tabuľke, v roku 2014 boli náklady jedného bytu za plyn v priemere skoro tisíc €. Vlastníci sa preto rozhodli pre zateplenie domu, ktoré bolo realizované v r. 2015. Preto som tento rok zvolil ako základ porovnania. Náklady za dodanú energiu na vykurovanie a ohrev vody v tomto roku boli viac ako 1050 €.
Pre lepšiu názornosť sú niektoré údaje z tabuľky zobrazené graficky na obr. 1.
Ako je možné vidieť z grafického znázornenia, tak v r. 2015 bola priemerná spotreba energie na jeden byt najvyššia, dosahovala hodnotu 21,03 MWh na byt. Po zateplení domu spotreba energie postupne klesala až na hoonotu 13,99 MWh na byt. Celkový maximálny pokles spotreby energie v porovnaní s r. 2015 bol teda 33 %. Táto spotreba je veľmi blízko teoretickej potrebe tepla na vykurovanie domu po zateplení o ohrev vody, ktorá po prepočte predstavuje 13,65 MWh. Teoretická hodnota pre porovnanie bola ale počítaná bez využitia tepelných ziskov! Z uvedených skutočností vyplýva, že skutočná spotreba tepla na vykurovanie a ohrev vody v bytovom dome v r. 2018 zodpovedala teoretickej potrebe tepla, ale pri správnom používaní TRV mohla byť ešte nižšia.
Obr. 1 Graf priemernej spotreby a ceny ZP
Zlá správa je, že aj napriek znižovaniu spotreby energie od r. 2015 sa náklady postupne zvyšovali. Napríklad v r. 2018, teda pri spotrebe energie nižšej o 33 %, boli náklady skoro o 15 % vyššie. Dôvodom bola cena plynu. Kým v r. 2015 platili vlastníci 49,99 €/MWh, tak v r. 2018 to bolo až 86,26 €/MWh. Ani rast nákladov za energie nezabránil vlastníkom v zvyšovaní spotreby. Od r. 2018 sa spotreba plynu postupne zvyšovala a v r. 2021 bola spotreba energie len o necelých 13 % nižšia ako v r. 2015.
Oveľa horšie vychádza porovnanie nákladov. Z grafu je zrejmé, že náklady za dodanú energiu sa vlastníkom nepodarilo znížiť od r. 2015, napriek zatepleniu domu a znížení spotreby. Za postupné zvyšovanie spotreby prišiel trest v podobe výrazného zvýšenia nákladov. Kým v r. 2020 boli ešte náklady relatívne nízke, v prepočte na jeden byt „len“ 1157 €, tak v r. 2021 sa zvýšili až na 1768 €, teda skoro o 53 %. Aby to nebolo málo, tak pre rok 2022 boli pri rovnakej spotrebe energie, teda za opakované dodávky ZP, vyčíslené priemerné náklady viac ako 3130 € na jeden byt. Kým v r. 2021 vychádzali priemerné mesačné platby za jeden byt asi 280 € (po započítaní všetkých prevádzkových nákladov) tak v r. 2022 by to bolo viac ako 400 €. Pri väčších bytoch s vyššou spotrebou tepla alebo vody, sa môžu mesačné náklady zvýšiť až na 500 €.
Po uvedených prepočtoch, sme sa dostali k podstate problému. Mesačné náklady na bývanie v sume 400 až 500 € sú pre mnohé domácnosti likvidačné. Väčšina domácnosti s jedným príjmom, napríklad dôchodcovia, domácnosti s jedným rodičom samoživiteľom, či iné sociálne slabšie domácnosti sa budú musieť rozhodnúť, či zomrieť od hladu, alebo od chladu.
Kde sa stala chyba?
Pri hľadaní vinníka takéhoto nepriaznivého stavu to býva vždy tak, že každý ukazuje prstom na niekoho iného. Pritom tých vinníkov, bude pravdepodobne viac.
Ako prvých by som spomenul samotných vlastníkov. Je chvályhodné, že sa rozhodli pre zateplenie domu. Ale hodnotenie samotnej realizácie už nie je až také pozitívne. Dom bol totiž zateplený po slovensky, teda vďaka ľudovej tvorivosti. Návrh zateplenia nerobil ani neposudzoval projektant, ani iný odborník na danú problematiku. Jednalo sa vlastne o dohodu vlastníkov so stavebnou firmou. Aký je výsledok?
Jedna stena, severná bola zateplená izoláciou EPS o hrúbke 10 cm. Pri posudzovaní podľa v tom čase platných kritérií sa k požadovanej hodnote tepelného odporu vonkajšej steny priblížila na krásnych 96 %. Horšie dopadli ostatné steny s hrúbkou izolácie 8 cm. Tie dosahujú len 72 % požadovanej hodnoty tepelného odporu konštrukcie. A najhoršie je na tom „zateplená“ stena s balkónovým oknom a dverami, ktorá pri 3 cm izolácie (aby sa nezmenšoval balkón) dosahuje len 37,5 % požadovanej hodnoty tepelného odporu konštrukcie. Aby toho nebolo málo, tak plochú strechu nezateplili vôbec. Nebolo treba, lebo nezatekala. Problém ale nastal, keď v r. 2019 zatekať začala. Dohodli teda rýchlu opravu v prepočte za 700 € na jeden byt, ale bez zateplenia!
Nedostatočné zateplenie pritom nepredstavuje jediný problém pre dosiahnutie lepšej energetickej efektívnosti domu. Medzi ďalšie problémy možno, podobne ako v mnohých iných domoch zaradiť:
- rôznu kvalitu okien,
- neuváženú výmenu radiátorov,
- chýbajúce hydraulické vyregulovanie,
- nesprávne používanie TRV;
- znižovanie nákladov cez rôzne koeficienty…
O každom z týchto problémov by bolo možné napísať niekoľko stranový článok. Výsledok hodnotenia by bol vždy rovnaký – nevyhovujúce podmienky pre efektívnu prevádzku vykurovacieho systému a zníženie spotreby tepla.
Po takomto hodnotení sa dostávame k ďalším potenciálnym vinníkom. Skutočnosť, že je na Slovensku bytový dom, a určite nie je jediný, ktorý nedodržiava normy, predpisy, vyhlášky a iné nariadenia je na zmyslenie. Ako fungujú štátne inštitúcie, ktoré by to všetko mali riadiť a kontrolovať. Ako môže stavebná firma zrealizovať v r. 2015 zateplenie, ktoré nezodpovedá platným normám a zákonom? Kto je za to všetko vinný?
Ukazovať prstom na nejakú firmu či inštitúciu nám, ani vlastníkom bytov nepomôže. Treba ale upozorniť na obrovský nedostatok systému, ktorý vôbec neriadi, nesleduje ani nekontroluje tieto činnosti. Nikto sa nezaujíma o to, akú skutočnú spotrebu energie dosahujú jednotlivé BD, aký je rozdiel v skutočnej spotrebe a teoretickej potrebe tepla. Kompletne obnovené bytové domy, ktoré majú aktuálnu spotrebu o 50 až 100 % vyššiu ako je predpokladaná spotreba o tom často ani nevedia. Preto ani nehľadajú príčiny a riešenia pre zlepšenie nepriaznivého stavu. V skutočnosti ani nevedia, koho by mali o takú službu požiadať. Nadmerná spotreba aj vysoké platby za energie sú všeobecne tolerované a akceptované ako bežný štandard. Systematické sledovanie a vyhodnotenie výsledkov chýba.
Pritom ak by sme porovnali reálnu spotrebu energie s tým, čo sa prezentuje oficiálne v posudkoch či energetických certifikátoch, mal by si každý všimnúť, že tam niečo nesedí. Mnohé opatrenia robíme len fiktívne. Pri znižovaní spotreby energie a nákladov na bývanie pritom nestačí niečo napísať na papier, treba hlavne ukázať výsledky.
Neúmerné zvýšenie ceny energie by nám všetkým malo konečne otvoriť oči, aby sme našli odvahu povedať, že je niečo zle. Keď je niečo zle, je to zle, nie je to trochu dobre, ani trochu zle, je to zle! Dobre to bude len vtedy, ak budú dobré výsledky. Zvykli sme si, že na Slovensku neriešime podstatné problémy, ktoré riešiť treba. Ale radi sa púšťame do debát o riešení problémov, ktoré sú zbytočné, lebo nevedú k ničomu užitočnému. Pritom treba poznať skutočnú pravdu. Je to určite lepšie, ako považovať za pravdu rôzne výmysly, ktoré pravdou nie sú, nikdy neboli, ani nebudú.
Ako sa pripraviť na budúcnosť?
To je dosť ťažká otázka ak je myslená takto všeobecne. Ak by sme otázku zúžili na budúcnosť bývania a nákladov na energie, odporúčanie možno nájsť aj v tomto článku. Teda presnejšie, treba sa poučiť z chýb, spomenutých v tomto článku.
V prvom rade si teba priznať, že nás z pohľadu nákladov na energie nečaká ľahká budúcnosť. Ak chceme predísť podobným scenárom ako je uvedený v úvode tohto článku, treba rýchlo konať. Štátny tajomník pre energetiku na MH SR napríklad povedal. Slovenskí odberatelia sa musia pripraviť na energetickú krízu. „Cenová kríza energií sa dotkne každého z nás, je najväčšia za posledných niekoľko desiatok rokov a nikto by sa na nej nemal populisticky priživovať. Opozícia sa síce viackrát už pokúsila túto tému zneužiť, tu však musíme všetci ťahať za jeden povraz, inak na to naša ekonomika bude doplácať ešte dlhé roky.“ A to bolo prosím ešte pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine. U nás prakticky nikto nesleduje čo sa vlastne deje, ako sa mení spotreba tepla v domoch a ceny energie. Nikto vlastníkom nevysvetlí, aký je očakávaný vývoj a ako sa naň pripraviť.
Na Slovensku to zatiaľ vyzerá tak, že sme posledné dve desaťročia strávili rozhodovaním medzi dvoma rôznymi riešeniami. Obnova domov, znižovanie spotreby a budovanie obnoviteľných zdrojov, alebo udržiavanie neefektívnych systémov CZT a veľkej energetiky. Podľa výsledkov sa zdá, že sme ani jedno riešenie nerobili poriadne. Obnova domov, hlavne ak jej výsledkom má byť zníženie spotreby energie, sa musí robiť podľa vopred premyslenej koncepcie, vo všetkých oblastiach vysoko odborne a profesionálne.
Aj na uvedenom príklade z tohto článku je možné vidieť, že nedostatkov pri obnove bytových ale aj rodinných domov máme stále dosť. Hlavným problémom je nefungujúci systém organizácie, financovania, kontroly realizovaných opatrení a vyhodnotenia výsledkov. Zdá sa, že v energetickej koncepcii našej republiky sú mnohé nedostatky. Podľa výsledkov možno dokonca tvrdiť, že niektoré logické a fungujúce súvislosti tam dokonca celkom chýbajú.
Pritom je najvyšší čas na riešenie uvedených problémov. Príklad bytového domu s výrazným navýšením nákladov na energie sa možno týka len menšej časti domov. Ale určite bude mnoho vlastníkov nepríjemne prekvapených po doručení vyúčtovania nákladov za minulý rok. A celkom určite čakajú podobné problémy väčšinu BD od roku 2025, kedy sa má prejsť na voľný trh s energiami a budú sa rušiť rôzne dotácie pre výrobcov tepla určeného na bývanie. Čo z toho vyplýva? Z toho vyplýva, že na odstránenie nedostatkov a zjednanie náplavy ostávajú našim BD maximálne tri roky. Pritom zatiaľ, namiesto enormného zvýšenia aktivity počuť len ohlušujúce ticho.
Na záver by som ešte rád pripomenul, že v súčasnosti rokuje MH SR s podobnými objektmi, ktorým hrozí vysoký nárast nákladov na energie. Zatiaľ nie je nič isté. Ale navrhované riešenie „zastropovania“ predajnej ceny plynu pre bytové domy s vlastnou kotolňu je len dočasným riešením. Aj keď to nemožno považovať za koncepčné riešenie v danej chvíli je určite lepšie ako žiadne. Aj keď len dočasne!
