Možnosti bývania na Slovensku sú nedostatočné. Málo cenovo dostupných bytov sa nielen stavia, ale aj renovuje. Aktuálne štatistiky ukazujú, že až 90 % ľudí u nás žije vo vlastnej nehnuteľnosti, v podnájme v rámci súkromného sektora je to len sedem až osem percent Slovákov, dotované a regulované nájomné bývanie využíva žalostne málo ľudí – len 1,5 %. Nové byty pribúdajú veľmi pomaly, preto je cena bývania vysoká a z dlhodobého hľadiska neúnosná.

Podľa Martina Mihála predsedu Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM), by riešením mohla byť výstavba nájomných foriem bývania, obnova, ale aj vyššia angažovanosť samospráv a lepšia komunikácia existujúcich podporných mechanizmov zo strany štátu. “Spôsobov, ako vyriešiť problém s nedostatkom dostupného bývania je viac, ale prioritou by mala byť výstavba nových bytov, hĺbková obnova či úplná zmena účelu existujúcich budov. Nielenže by to riešilo stále problematickejšiu otázku bývania, ale zároveň pomohlo naštartovať stavebníctvo, ktoré aj vďaka kríze zaznamenalo až 24 % medziročný prepad.” “Podpora výstavby nájomných bytov zo strany súčasnej vlády bola doteraz skoro nulová, ostala len vo volebných programoch strán. A to aj napriek tomu, že práve štát by mal podporovať investície do kvalitných a udržateľných stavieb,” dodáva podpredseda ZVMM Gabriel Szőllősi.

Podľa Jána Palenčára, prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií (NARKS), na Slovensku chýba až 400-tisíc bytov. „To je ohromné číslo. Máme veľký dopyt, ktorý je násobne vyšší ako ponuka, čo spôsobuje enormný nárast cien nehnuteľností,“ zdôraznil počas diskusie Ako zvýšiť počet a dostupnosť bytov na Slovensku, ktorý 29. apríla organizovalo Združenie výrobcov murovacích materiálov.

Treba zatraktívniť nájomné bývanie

Za problém Ján Palenčár považuje aj pomer vlastníctva bytov k forme nájomného bývania na Slovensku. „Nie je zdravý. Západná Európa má pomer podstatne iný. Na nájomné byty tam pripadá 30 až 40 percent.“  To podľa odborníka spôsobuje aj sťaženú situáciu na trhu práce. „Ľudia by boli flexibilnejší. Práve kvôli vzťahu k nehnuteľnosti sú menej ochotní cestovať za prácou.“ Je presvedčený, že u nás preto treba zvýšiť počet nájomných bytov a znížiť ceny nehnuteľností. Zo strany viacerých odborníkov počas diskusie zaznelo aj to, že nájomné bývanie treba ľuďom zatraktívniť, aby si nemysleli, že ide len o sociálne formy bývania. Práve naopak. Zmena uvažovania a výstavba nájomných bytov by mohli zlepšiť kvalitu života Slovákov a otvoriť im nové možnosti.

Štát má nástroje, ale veľa sa o nich nevie

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, Veronika Reháková z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zdôraznila, že štát má veľa podporných nástrojov na rozvoj bývania. „Nedá sa povedať, že štát je neaktívny, dostupnosť bytov a obnova bytového fondu je dlhodobo prioritou. Už viac ako 20 rokov máme fungujúci nástroj, ktorý podporuje rozvoj verejného nájomného bývania, ktorý sa týka bytov vo vlastníctve samospráv. Ide o kombináciu dotácie (40 %) a zvýhodneného úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (60 %).“

Ako pozitívny príklad uviedla Nové mesto nad Váhom, kde 10 % bytov patrí pod mestský bytový fond. No aj napriek tomu, že tieto byty sú dostupné a ľudia v nich bývať chcú, nie všade na Slovensku to takto funguje. Gabriel Szőllősi zo ZVMM uznáva, že samospráva aj štát má rôzne koncepcie aj viaceré programy, no málo sa o nich vie a hovorí. „Bolo by treba klásť väčší dôraz na komunikáciu smerom navonok, vysvetľovať, ako štát vie a môže pomôcť.“

V Bratislave je to ešte komplikovanejšie

Lucia Štasselová, bratislavská mestská poslankyňa aktívna v problematike rozvoja nájomného bývania uvádza, že realita je komplikovanejšia, pokiaľ hovoríme o samotnom hlavnom meste. Nájomné bývanie je podľa nej zanedbaná problematika. „Mestské nájomné byty tvoria jedno percento, čo je zúfalo málo, priemer vo vyspelých ekonomikách je 10 až 30 percent.“

Je presvedčená, že nájomné bývanie mesto potrebuje aj z dôvodu skvalitnenia mobility, treba uľahčiť dochádzanie za prácou či zaistiť dostupnosť sociálnych služieb a vzdelávania. „V Bratislave úplne chýbajú nájomné byty ako jeden zo spôsobov zabezpečenia cenovo dostupného bývania. Záleží nám na tom, aby Bratislava bola mestom pre všetkých a aj ľudia s priemerným a nižším príjmom, alebo tí, ktorí si nemôžu dovoliť vlastniť nehnuteľnosť, mali možnosť dôstojne bývať.“ Poslankyňa zdôraznila, že nositeľom rozvoja nájomného bývania by mali byť samosprávy. Mesto preto vydalo koncepciu mestskej bytovej politiky do roku 2030, ktorá počíta s územnými predpokladmi rozvoja bývania a definuje, ako bude vyzerať mestská bytová politika v najbližšom období.

Nadštandardné nájomné bývanie a kontrola verejných financií

Ľubica Selcová, z Ústavu architektúry obytných budov na Fakulte architektúry a designu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave zdôrazňuje, že aj nájomné bývanie musí spĺňať stanovené štandardy, zhodné s tými, aké sa dosahujú v súkromnom sektore. „Nájomné bývanie musí byť dôstojné, prístupné a musí podporovať mobilitu pracovnej sily. V zahraničí existujú projekty, ktoré dokazujú, že aj nájomné bývanie môže pôsobiť nadštandardne. Krásnym príkladom je najväčší mestský európsky projekt Aspern Seestadt, ktorý ponúka rôzne formy bývania – vrátane nájomných, miesto pre prácu, oddych, no stále by mohol konkurovať najinovatívnejším bytovým projektom.”

Keďže nájomné bývanie je financované z verejných peňazí, treba dbať na dôslednú kontrolu ich použitia od projektovania stavby až po finalizáciu a jej odovzdanie do užívania. V tomto smere vie pomôcť digitalizácia, ktorá sa čoraz viac udomácňuje aj v stavebníctve. „Digitalizácia pomáha zefektívniť riadenie výstavby, prispieva k skráteniu času aj prevencii škôd. Zároveň môže pomôcť štátu a investorom aj v rámci problematiky nájomných bytov, keďže dokáže nielen zrýchliť proces výstavby, ale aj strážiť náklady,“ dodáva Ivan Petráš za spoločnosť PlanRadar.

Dôležitá je aj renovácia

V rámci snahy o rozšírenie bytového fondu a skvalitnenie bývania hrá okrem samotnej výstavby bytových komplexov dôležitú rolu aj obnova už existujúcich budov. Treba myslieť na fakt, že 80 percent bytov bude na užívanie aj v roku 2050, takže ich skôr či neskôr bude treba obnoviť. Martin Mihál zdôraznil, že obnova musí byť hĺbková, nestačí len zatepliť alebo vymeniť okná. „My to vidíme tak, že je potrebné zabudovať kvalitné a moderné materiály a zvýšiť tak štandard samotných budov. Jednou z ciest okrem hĺbkovej obnovy je aj zmena účelu budovy, keďže existuje veľa starých budov, ktoré by sa dali stavebným zásahom zmeniť a funkčne pretvoriť napríklad aj na nájomné byty.“