Chátrajúca Královka postupne získava novú tvár. Majitelia pristúpili k dôkladnej rekonštrukcii tohto areálu, aby mu prinavrátili jeho pôvodnú krásu. Revitalizáciou s použitím moderných stavebných technológií by sa chceli čo najviac priblížiť pôvodnej Královke, ktorá bola postavená začiatkom minulého storočia.
História Královky
Už v roku 1888 postavil Spolok nemeckých turistov na tomto mieste prvú drevenú rozhľadňu, ktorú ale ani nie po dvadsiatich rokoch prevádzky zničila víchrica. V roku 1907 bola pôvodná stavba nahradená dnešnou kamennou rozhľadňou. Unikátna je v tom, že na jej vrchole je vlastne domček so sedlovou strechou. V roku 1934 tu bola postavená budova občerstvenia pre turistov a ubytovňa, ktorá mala kapacitu cez 200 lôžok. Tie by sa sem mali podľa plánu majiteľov časom vrátiť. V ďalších rokoch, predovšetkým počas socializmu, začal areál chátrať a v roku 2013 prešiel do rúk nového majiteľa. Vtedy už bola rozhľadňa i priľahlé budovy vo veľmi zlom stave. Vďaka šetrnej rekonštrukcii sa dnes už opäť možno pokochať výhľadom na Ještědský hrebeň, Lužické a Jizerské hory, Kozákov alebo Trosky. Keď je dobrá viditeľnosť, dá sa dovidieť dokonca až na Žižkovskú vežu v Prahe.
Areál pre rodinnú dovolenku i firemnú akciu
Investícia v hodnote niekoľkých miliónov eur už získava jasné obrysy. „Vybaviť stavebné povolenie nám trvalo 3 roky, pretože sme museli komunikovať so všetkými dotknutými orgánmi – od Správy CHKO, Lesov ČR alebo Povodia Labe až po Riadenie letovej prevádzky kvôli rozhľadni. Všetko bolo riadne schválené a my sa teraz snažíme čo najrýchlejšie uviesť areál do prevádzky, aby slúžil rodinnej rekreácii, ale aj firemným akciám,“ hovorí Tomáš Fotul, spolumajiteľ areálu. Aktuálne je v prevádzke apartmánový dom s 11 apartmánmi, rozhľadňa i reštaurácia pre turistov, rovnako ako veľké detské ihrisko. Do konca roka by mali byť otvorené ešte ďalšie dva apartmánové domy a reštaurácie pre ubytovaných hostí. V dlhodobom pláne je tiež výstavba hotela s kongresovou sálou. Všetky budovy rastú na pôdorysoch pôvodných stavieb, pričom výškou nesmú presahovať pôvodnú budovu starej Královky.
Súčasnosť patrí moderným materiálom a dizajnu
Apartmánový dom navrhol architekt Richard Černý. Najprv navštívil dotknuté orgány, najmä správu CHKO Jizerské hory a až potom – podľa ich odporúčaní a preferencií – začal kresliť. Antracitové strechy, drevené obklady zo severského modrínu, sokle z miestnej libereckej žuly, ktorá je rovnaká ako tá, ktorá sa nachádza priamo na Královke. Dom na prvý pohľad upúta tiež veľkým množstvom okien s plastovými profilmi Eforte od spoločnosti Deceuninck v antracitovom dekore. „Plast bol pre nás jasná voľba, chceli sme niečo odolné, čo vydrží tunajšie náročné klimatické podmienky a navyše s minimálnou údržbou. Hliník je pre mňa studený a je cenovo tiež niekde celkom inde,“ komentuje výber Tomáš Fotul a dodáva: „Hoci je apartmánový dom postavený z energeticky úsporných materiálov, prišlo nám jednoducho ľúto rekuperovať ten krásny horský vzduch. Nech si radšej hostia vyvetrajú podľa vlastnej ľubovôle.“ Zatiaľ sa na 3 apartmánové domy osadilo viac ako 150 okien s celkovou plochou 284 m2. Sú zasklené izolačnými trojsklami s Ug = 0,6 W/m2.K. Martin Jodas z firmy Okna Tanvald, ktorá zákazku realizovala, k oknám dodáva: „Životnosť takýchto okien odhadujeme na 40 až 60 rokov v závislosti od starostlivosti o ich údržbu. Okná sme montovali v novembri a decembri, takže výzvou bola pre nás tu na horách už len doprava okien na stavbu. Samotná inštalácia bola vďaka perfektnej pripravenosti stavby už iba čerešničkou na torte.“
![Královka_2 (Deceuninck)](https://tzbportal.sk/wp-content/uploads/2019/11/Královka_2-Deceuninck.jpg)
Dizajn interiéru navrhla Martina Krtičková. Dominantou sú drevené obklady zo starého dreva s kartáčovaným povrchom. Z pôvodných stavieb sa snažili majitelia vyhodiť minimum, takže všetko pôvodné drevo sa spracováva v ich vlastnej kartáčovačke a ďalej im ho upravujú stolári z okolia.
![](https://tzbportal.sk/wp-content/uploads/2019/11/Královka_1-Deceuninck.jpg)
![](https://tzbportal.sk/wp-content/uploads/2019/11/Královka_6-Deceuninck.jpg)
S citom pre prírodu
Nový areál je vybavený modernými technológiami a s výnimkou elektriny a plynu na varenie je úplne sebestačný. Má vysokoúčinnú čistiareň odpadových vôd i vlastný zdroj tepla (z tepelných čerpadiel, ktoré berú energiu zo 46 geotermálnych vrtov do hĺbky 130 m) a pitnú vodu, ktorá sa dokonca nemusí upravovať pomocou chémie. Na plánovanú stavbu hotela bolo potrebné vyhĺbiť do skaly v podloží jamu hlbokú 6 m, čo bolo možné uskutočniť len detonačnými prácami malého rozsahu za účasti seizmológa z banského úradu. Než bude budova hotela hotová, využíva sa jama ako nádrž, kam sa odvádza dažďová voda zo všetkých striech. Slúži na zalievanie a ako zásoba vody v prípade požiaru.
Ak vznikne nadbytok vody, odvádza sa do zasakovacích jám v lese, takže voda nikam neodteká a zostáva na kopci. Majitelia sa snažia správať ku krajine citlivo, dbajú na likvidáciu odpadu vrátane starých miestnych záťaží a prispievajú i na opravy príjazdových ciest alebo obnovu rozvodnej siete. Zároveň chcú výrazne upokojiť dopravu tým, že budú turistov motivovať, aby auto nechali na centrálnom parkovisku a prešli cez náučný chodník (tzv. Mravenčí stezku) z Bedřichova až na Královku. V zimnej sezóne je v pláne skibus.
Za výhľadmi, čerstvým vzduchom, športom a dobrým jedlom
V zime vedú na Královku udržiavané bežecké trate Jizerskej magistrály, v neďalekom Bedřichove či na Tanvaldskom špičáku je dostupné i zjazdové lyžovanie. Nasledujúcu sezónu tu bude mať Jizerská päťdesiatka dokonca svoj hlavný stan. „Už tento rok sme tu mali ľadový bar a sprievodný program. V lete je Královka ideálnym cieľom výletov. Cez víkendy, v prípade pekného počasia, tu pre turistov niekedy i sám grilujem a veľmi ma to baví. Varíme dobrú českú kuchyňu, ale na naše pho alebo kari sem už návštevníci jazdia pravidelne aj z väčšej diaľky. Ľudia už konečne precestovali, čo sa dalo a vracajú sa k českým horám. Svoju rolu v tom hrá tiež klíma, zvlášť ľudia z Prahy k nám utekajú v lete pred teplom,“ uzatvára ponuku využitia areálu Tomáš Fotul.