Teší nás, keď sa naše snahy o riešenie rôznych problémov stretávajú s reakciami a poznatkami našich čitateľov. Sme radi, ak dostávame od čitateľov podnety, ktoré sa dotýkajú aktívne vecí a problémov, ktoré je treba riešiť. Kanalizačné prípojky sme riešili v ZSaUN spolu so ZSVB na Slovensku. Potešil nás preto príspevok Jozefa Ďurčíka, ktorý uverejňujeme v pôvodnej interpretácii autora.

V časopise VLASTNÍK • BYT • BYTOVÝ DOM č. 4/2018 sa píše o návrhu zmien zákonov, ktoré boli zaslané predsedovi vlády. Chcel by som ako predseda spoločenstva pripomenúť, že problémy spojené s vodovodnými a kanalizačnými prípojkami sa riešili na základe výzvy o verejnú diskusiu, ktoré vyhlásilo ZSaUN. Do tejto verejnej diskusii boli zo strany spoločenstva zaslané príspevky.

V článku na strane 18, ktorý bol adresovaný predsedovi vlády sa píše, citujem: „Hranica určenia kanalizačnej prípojky je miesto vyústenia kanalizačných rozvodov objektu až po zaústenie do verejnej kanalizácie, čo je nutné vhodným spôsobom vyznačiť a uviesť v jednoduchom náčrte, ktorý vyhotoví spoločnosť prevádzkujúca kanalizáciu a písomne prevezme správca nehnuteľnosti, ktorej sa to týka.“ Koniec citátu.

Ako predseda spoločenstva riešim otázky kanalizácie ako takej od roku 2001. Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že s prevádzkovateľmi verejných vodovodov a kanalizácii nie je možná v tejto problematike žiadna dohoda. Pretože nevidím ďalšie potrebné znenia návrhov zmien ustanovení zákona, napíšem svoj pohľad na danú vec.

Nie je správne ak prevádzkovateľ verejnej kanalizácie stanoví tieto hranice. Prečo? Prevádzkovatelia verejných kanalizácii sa v roku 2002 zbavili zodpovednosti za úseky kanalizácií, ktoré im odčerpávali finančné prostriedky a nebudú postupovať v prospech vlastníkov bytov. Tieto úseky sa nazývajú kanalizačné prípojky. Kanalizačná prípojka do roku 2002 bol len úsek od bytového domu maximálne po revíznu šachtu, cca 2 m od domu.

Problematiku kanalizácie spoločenstvo riešilo žiadosťami, sťažnosťami cez tvorcu zákona, orgánov mesta a s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Nikde spoločenstvo neuspelo, všetci dávajú od tejto problematiky ruky preč. Ministerstvo hospodárstva našu žiadosť riešilo tak, že nás odkázalo na prevádzkovateľa verejnej kanalizácie. Hranice, čo patrí bytovému domu a čo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie, musí stanoviť zákon a nie prevádzkovateľ verejnej kanalizácie.

Problematiku odvádzania a zneškodňovania odpadových a zrážkových vôd s účinnosťou od 1. 4. 1979 riešila vyhláška č. 154/1978 Zb. Z §2 vyplýva, že naše kanalizačné prípojky boli súčasťou verejnej kanalizácie. V § 2a ods. (3) sa píše, že kanalizačnou prípojkou je potrubie, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie, až po zaústenie do stokovej siete verejnej kanalizácie. Vyhláška 154/1978 Zb. bola zrušená a nahradená zákonom č. 442/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2002 v neprospech vlastníkov nehnuteľností, v našom prípade vlastníkov bytov.

V § 3 ods. (4) pís. b) zákona č. 442/2002 Z. z. sa uvádza, že za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení. Táto veta zbavuje zodpovednosti prevádzkovateľa verejnej kanalizácie za kanalizačné prípojky.

Podľa už zrušenej vyhlášky § 3, citujem: „Organizácie, ktoré vykonávajú právo hospodárenia s verejnými vodovodmi, verejnými kanalizáciami a ich sústavami (ďalej len správca), sú povinné sústavne zabezpečovať potrebné kapacity verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ako aj vytvárať predpoklady a podmienky (napr. včasnou údržbou) na ich hospodárnu a bezporuchovú prevádzku v súlade s technickými normami; ak dôjde k porušeniu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je správca povinný neodkladne zabezpečiť vykonanie ich opráv.” Z uvedeného znenia jednoznačne vyplýva kde sa akumulovali finančné prostriedky vo forme stočného a platieb za zrážkovú vodu, ktoré boli určené i na údržbu, opravy a výmenu kanalizačných prípojok.

Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie, toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis (Zák. č. 442/2002 Z. z., § 4, ods. 2).

V technických dokumentáciách sa píše, že kanalizačná prípojka končí revíznou šachtou vo verejnej kanalizácii alebo blízko nej. Čo znamená blízko nej? Je v poriadku, keď revízna šachta je vzdialená 20 metrov od verejnej kanalizácie, a z verejnej kanalizácie nie je do kanalizačnej prípojky žiadny prístup? Tzn. že kanalizačná prípojka sa nedá vyčistiť cez verejnú kanalizáciu, nedá sa žiadnym spôsobom dostať do nej z verejnej kanalizácie.

Na Slovensku sú bytové domy, ktoré majú niekoľko vývodov odpadovej vody (niekoľko kanalizačných prípojok), ktoré sú napojené na kanalizačné potrubie X a toto potrubie X je vedené ako kanalizačná prípojka a nie verejná kanalizácia.

Údržba a opravy tzv. kanalizačných prípojok sú sťažované, v niektorých prípadoch dokonca nemožné. Kanalizačné prípojky idú popod frekventované cesty, niektoré majú značnú dĺžku, niektoré sú na hranici funkčnosti, sú vyústené nesprávne – dno kanalizačnej prípojky je na úrovni dna verejnej kanalizácie, … V zákone č. 442/2002 Z. z., § 4, ods. 2 sa ale jasne píše, že zaústenie kanalizačnej prípojky je súčasťou verejnej kanalizácie. Z toho mi jednoznačne vyplýva, že v minulosti nesprávne vyústenie kanalizačnej prípojky je v réžii prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a nie vlastníka nehnuteľnosti.

Kanalizačná prípojka je samostatná vodná stavba, ktorá evidentne nie je súčasťou bytového domu. Keby to tak bolo, tak by táto vodná stavba bola súčasťou ceny bytu. V dobe tvorby ceny bytu boli kanalizačné prípojky pod správcom verejnej kanalizácie. Zákonom č. 442/2002 Z. z. bola nepriamo prevedená zodpovednosť za kanalizačnú prípojku na vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník, vlastníci nehnuteľnosti majú nepísanú povinnosť (zatiaľ nemajú inú možnosť) starať sa o kanalizačné prípojky ak nechcú žiť v suterénoch zaplavených výkalmi.

„Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti“ (Zák. č. 442/2002 Z. z., § 4, ods. 6).

Ako môže v právnom štáte pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti prechádzať vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti automaticky? Ide o dve stavby a každá musí byť prevzatá a nie prevedená. Kanalizačná prípojka je vodná stavba, a stavba ako taká nemôže byť len tak zákonom prevedená na nejakého vlastníka. Vlastník kanalizačnej prípojky môže byť vodárenská alebo kanalizačná spoločnosť, mesto alebo štát, ale nie bytový dom. Vlastník kanalizačnej prípojky sa nemusí nájsť. Od nášho bytového domu neexistuje žiadna projektová dokumentácia. Nemôžeme sa stotožniť ani s tým, že kanalizačné prípojky, ich údržba, opravy sú nevyhnutné pre život v bytovom dome, že sú v záujme vlastníkov bytov a preto sa musia nejakou právnou úpravou pripojiť k bytovému domu a musí sa písomne prevziať. I keď sa na prvý pohľad zdá, že kanalizačná prípojka je súčasťou bytového domu nie je to tak. Ide o vodnú stavbu ako je to uvedené v § 4, ods. 2, Zák. č. 442/2002 Z. z. Každá stavba sa odovzdáva a preberá samostatne. Nemôže sa stavba previesť zákonom na vlastníkov bytov.

Bolo by vhodné vrátiť sa späť k Vyhláške 154/1978 Z. z., Pre kanalizačné prípojky, ktoré boli vybudované pred účinnosťou Zák. č. 442/2002 Z. z. zapracovať do tohto zákona: časti kanalizačnej prípojky, ktoré sú na verejnom priestranstve, sú súčasťou verejnej kanalizácie. Dôvody sú jasné:

a)    kanalizačné prípojky nie sú na pozemkoch vlastníkov bytov, bytového domu,

b)    prípojka je pre vlastníkov bytov na verejnom priestranstve,

c)    ide o vodnú stavbu, ktorú vlastníci bytov nemajú vo vlastníctve,

d)    zdroje na ich opravu sa akumulovali a akumulujú u prevádzkovateľa (správcu) verejnej kanalizácie,

e)    podľa Zákona 182/1993 Z. z. nemôže SVB spravovať cudzí majetok.

Hore uvedené skutočnosti môžeme aplikovať aj na vodovodné prípojky. Nemôžeme v právnom štáte paragrafovým znením zákona previesť vlastnícke práva k nehnuteľnosti na inú fyzickú alebo právnickú osobu a to na vlastníkov bytov, na užívateľov alebo správcov nehnuteľností.

Spoločenstvo ČSA 54, 56, 58, 60, 62

Predseda Ing. Jozef Ďurčík