Rušivý hluk z okolia, v zime potom aj prenikanie studeného vzduchu do obytných priestorov. To sú niektoré z hlavných rizík, na ktoré treba pamätať pri zariaďovaní bývania. Špeciálnu pozornosť si v tomto smere zaslúžia niektoré miestnosti a priestory domu či bytu. Ktoré to sú? A aké zmeny smerom k lepšej tepelnej a zvukovej izolácii je možné realizovať dodatočne aj po dokončení stavby? Odpovede ponúka nasledujúci článok.

Garáž nie je nutné vykurovať

Ak je súčasťou domu garáž, mal by človek dbať na dostatočnú tepelnú izoláciu celého jej priestoru. Týka sa to predovšetkým zimného obdobia, keď sa studený vzduch môže cez nekvalitné garážové vráta dostávať dovnútra. Otvorenými vrátami zároveň okamžite prúdi studený vzduch do garáže. Ľudia ju preto v mnohých prípadoch vykurujú, podľa odborníkov to však nie je pri použití kvalitných materiálov nevyhnutné.

„V chladnejších obdobiach roku býva garáž v prevažnej väčšine prípadov zavretá a využíva sa iba na vjazd či výjazd vozidiel. Kľúčové sú v tomto smere predovšetkým kvalitné garážové vráta s prerušenými tepelnými mostmi, ktoré priestor dostatočne tepelne izolujú,“ uviedol Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax. Na izoláciu je podľa neho dobré myslieť aj v prípadoch, keď garáž slúži ako hlavný vstup do domu. V takých prípadoch je dobré do vrát inštalovať aj klasické dvere, aby pri pohybe iba osôb nebolo nutné otvárať celé vráta a teplotu v priestoroch garáže tak výrazne ovplyvňovať tou vonkajšou.

Izolácia stropu spodných miestností

Na tepelnú izoláciu by sa malo myslieť aj v miestnostiach, ktoré sa v rodinných domoch nachádzajú priamo nad garážou alebo aj pivnicou. Ak totiž nie sú spodné priestory dostatočne odizolované a v prípade pivnice sú aj logicky nevykurované, môže človek v miestnostiach nad nimi cítiť výrazný chlad od podlahy. V lete to môže byť príjemné, v zimnom období je to však presne naopak. Jedným z variantov, avšak pomerne nákladným, je inštalácia podlahového kúrenia. Toto riešenie zároveň vyžaduje aj dosť priestoru, čo v mnohých prípadoch jeho realizácii bráni. Druhú možnosť potom predstavuje dodatočné zateplenie stropov spodných miestností napríklad pomocou polyuretánovej peny.

Predovšetkým priestorom garáže sa potom vyplatí venovať pozornosť aj z hľadiska izolácie zvukovej. Dostatočné odhlučnenie príde vhod predovšetkým v prípadoch, keď sa vozidlá pohybujú v garáži v čase, keď niektorí obyvatelia domu spia – typicky skoro ráno. Problém môže byť o to väčší, ak sa nad garážou nachádza priamo spálňa. V takých prípadoch je možné využiť napríklad špeciálne akustické panely či opäť polyuretánovú penu, ktorá je nepriezvučná.

Minimum decibelov v spálni

Ak existuje jedna miestnosť v dome, v ktorej sa obzvlášť vyplatí dbať na zvukovú izoláciu, je to práve zmienená spálňa. Spája sa s tým najmä kvalita spánku, ktorú môže prílišný hluk z okolia pomerne ľahko znížiť. Nedostatočná zvuková izolácia spálne môže viesť k prerušovaniu spánku či jeho nekvalitnému priebehu. V následku toho potom človek trpí únavou, podráždenosťou či poruchami koncentrácie, v horšom prípade sa potom tento problém podpíše na dlhodobom zdravotnom stave.

K izolácii spálne tak pomôžu nielen správne zhotovené steny či kvalitné okná. „Výrazne ju môže zvýšiť taktiež tieniaca technika, najmä potom predokenné rolety. Tie pri zatiahnutí znižujú hladinu hluku až o 16 decibelov, čo je z hľadiska platných noriem nezanedbateľná hodnota. V spálni potom vďaka maximálnemu zatieneniu pomáhajú zároveň znižovať teplotu. Tá by mala byť v porovnaní s inými miestnosťami nižšia, aby človek mohol dosiahnuť optimálnu kvalitu spánku,“ uviedol Petr Přichystal. Práve zmienené normy, presnejšie hygienické limity pre hluk, ktorý preniká do vnútorných priestorov, udávajú, že jeho maximálna hodnota môže dosiahnuť 40 decibelov. Napríklad prechádzajúce osobné auto pritom vydáva hluk okolo 80 decibelov, vlak potom ešte o 10 decibelov viac. Okrem toho existuje taktiež norma pre takzvanú vzduchovú nepriezvučnosť v byte, ktorá udáva minimálnu hodnotu hluku, ktorú deliaca konštrukcia – teda stena, strop či podlaha – nesmie prepustiť. Minimálna hodnota je pritom stanovená na 53 decibelov.

Zlému utesneniu nepomôžu ani tie najlepšie dvere

Predsieň je podobne ako garáž priestorom, kde je dobré dbať na materiály s dobrou tepelnou izoláciou. Absolútnym základom sú v tomto smere vchodové dvere, pri ktorých výrobcovia uvádzajú z hľadiska izolačných vlastností dve veličiny. Prvá je tepelný odpor, ktorý sa určuje písmenom R – platí pritom, že čím je jeho hodnota vyššia, tým sú izolačné vlastnosti dverí lepšie. Stretnúť sa je možné aj s veličinou súčiniteľa prestupu tepla, ktorá sa označuje U. V tomto prípade platí presný opak, teda čím nižšia hodnota, tým lepšie vlastnosti. Veľa používateľov si pritom aj dnes myslí, že ak bude súčasťou dverí presklenie, bude ich celková tepelná izolácia nižšia. Napríklad pri použití trojskiel sa však je možné aj v prípade zmieneného súčiniteľa stretnúť s veľmi nízkymi hodnotami.

Okrem dverí je však nutné dbať aj na prah a jeho maximálne utesnenie v prípade vstupu. Ak nie je dokonalé, môžu mať dvere aj tie najlepšie izolačné vlastnosti, do predsiene však aj tak bude prenikať vzduch z okolia. Problém to pritom nemusí byť len v zimnom období, keď sa predsieň ochladzuje, ale aj v lete, keď sa do interiéru môže dostávať horúci vzduch či zápach. Táto nepríjemnosť sa potom týka nielen rodinných domov, ale aj bytov a nepríjemného prievanu zo spoločných priestorov. Problémy sa potom v prípade netesného prahu prejavujú aj z hľadiska zlého odhlučnenia. Hoci sú ruchy z okolia vzdialené od vchodu aj niekoľko desiatok metrov, v takom prípade má užívateľ pocit, ako by sa všetko odohrávalo hneď za dvermi.