Povinnosť zabezpečiť inštaláciu určených meračov na meranie dodaného tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody je stanovená zákonom o tepelnej energii. Účinnosti niektorých jeho častí boli posunuté až na začiatok kalendárneho roku 2025, napriek tomu je dobré si pripomenúť, ktoré povinnosti sa týkajú dodávateľov, používateľov aj koncových spotrebiteľov tepla a teplej vody. Certifikácia, overenie, a taktiež správna inštalácia týchto zariadení predchádza chybám merania, ktoré môžu ovplyvniť celoročné platby za energie, a tým pádom aj finančnú situáciu desiatok tisíc ľudí.

Dodávateľ alebo distribútor povinne meria množstvo spotrebovaného tepla určeným meradlom, teda meračom tepla. To sa týka ohrevu teplej vody priamo v mieste jej prípravy. Na odbernom mieste má povinnosť od 1. januára 2025 merať dodanú teplú vodu vodomerom, ak o to požiadajú všetci odberatelia, ktorým dodávateľ sprostredkováva teplú vodu do jedného roku od doručenia žiadosti. Vyplýva to zo zákona o tepelnej energii.

„Merače tepla v nových budovách alebo v budovách po zásadnej rekonštrukcii by už mali byť vybavené funkciou zaznamenávania časového priebehu spotreby tepla,“ hovorí Ivan Ďurica, produktový manažér spoločnosti Enbra, ktorá sa na Slovensku venuje riešeniam v oblasti technického zabezpečenia budov. Koneční spotrebitelia teplej vody, ak nepoužívajú na jej prípravu bytovú odovzdávaciu stanicu, majú mať inštalované určené meradlo s funkciou diaľkového odpočtu od 1. januára 2027. Budú tak čerpať z výhod diaľkového zberu dát z meračov, ako sú odpočty bez nutnosti vstupu do bytu, eliminácia chýb odpočtára, prípadne kontrola spotreby s archívom a upozornením na neželané či poruchové  stavy.

Zato pre vykurovanie platia trochu iné kritériá a podmienky merania. Povinnosťou koncových odberateľov je zabezpečenie merania tepla pre vykurovanie, zapojenie, udržiavanie a zabezpečenie overovania určených meradiel – to všetko na náklady vlastníka budovy, teda vlastníkov bytov, pokiaľ ide o bytový dom. Ak nie je možné osadiť určené meradlá z technických alebo nákladovo nevýhodných dôvodov, je odberateľ povinný zabezpečiť inštaláciu pomerových meračov vykurovacích nákladov. Táto povinnosť nevzniká, ak je celková podlahová plocha budovy menšia než 500 m².

„V prípade decentralizovaného zdroja tepla v podobe kotolne, je povinnosťou merať množstvo vyrobeného tepla meračom a vykonávať pravidelné mesačné odpočty. Overenie merača tepla a jeho ochranu pred neoprávneným zásahom zabezpečuje správca domu na náklady vlastníka budovy, čiže vlastníkov bytov, pokiaľ ide o bytový dom“ približuje Ďurica. Povinnosť mať taký merač inštalovaný platí od začiatku tohto kalendárneho roku.

Kritériá výberu? Umiestnenie inštalácie, napájanie, aj spôsob montáže

Pri určovaní správneho merača tepla je vhodné postupovať podľa technických noriem, zvlášť čo sa týka voľby optimálnej veľkosti merača v novej budove. V tejto súvislosti treba podľa odborníkov zohľadniť energetickú náročnosť stavby, rovnako ako medzné hodnoty meradla. Len v takom prípade je zabezpečené, že odchýlka merania neprekročí medze normou dovolenej chyby merania.

„Moderná jednotka by mala byť zároveň vybavená komunikačným rozhraním na diaľkový odpočet. Pre správny výpočet tepla podľa kalorimetrickej rovnice je nutné poznať nielen typ média, ale aj jeho hmotnosť. V každom prípade nesmie projektant alebo montážna firma vychádzať iba z dimenzie potrubia, na ktorom je alebo bude merač inštalovaný,“ tvrdí Ďurica s tým, že je mnoho parametrov, ktoré by mali projektanti pri návrhu novej budovy zvážiť.

Pri výbere typu meradla majú vlastníci budov v zásade tri možnosti – s mechanickým, fluidným alebo ultrazvukovým prietokomerom. Každý z variantov má svoje špecifiká, ktoré sa týkajú technických vlastností, spôsobu inštalácie a v neposlednom rade aj obstarávacej ceny. „Mechanické prietokomery používajú časti, ako sú vrtule a turbíny, preto je pri nich vyššia tlaková strata meraného média a sú náchylnejšie na znečistenie a mechanické poruchy,“ vysvetľuje Ďurica a dodáva, že v prevažnej väčšine prípadov je vhodnejšie použiť ultrazvukový typ merača. „Ich výhodou je možnosť byť nezávislý od napájania z elektrickej siete, meranie malých aj veľkých prietokov a viackanálové vyhotovenie umožňujúce veľmi presné meranie,“ vysvetľuje a dodáva, že pri inštalácii je dôležité umiestniť zariadenie tak, aby boli dodržané požadované rovné úseky pred, aj za meradlom.

Fluidné meradlá disponujú podobnými výhodami ako ultrazvukový prietokomer, sú však citlivejšie na vibrácie potrubia, ktorým sa treba vyhnúť, aby meradlo správne fungovalo. Ďalším, ale drahším variantom, sú elektromagnetické prietokomery. „Používajú sa skôr v priemysle alebo ako etalóny prietoku pri využití princípu elektromagnetickej indukcie,“ dopĺňa Ďurica.

Nesprávna inštalácia sa môže premietnuť do platieb za energie

Pre správne meranie je dôležité použiť vhodný typ konštrukcie prietokomera, vzhľadom na tlakové a prietokové podmienky v mieste inštalácie. V opačnom prípade zariadenie neposkytuje relevantné informácie, čo sa môže negatívne prejaviť vo faktúrach a vyúčtovaní za energie a teplú vodu. „Merač tepla musí mať určitý teplotný rozdiel medzi prívodným a vratným potrubím. V prípade malého okruhu s výmenníkom sa často nemusí podariť tento rozdiel dosiahnuť a merač nemusí merať správne,“ hovorí Ďurica. Takisto nesprávne pripojený merač k prívodnému potrubiu podľa neho zvyšuje chybu merania nad povolené hodnoty, ak je určený na inštaláciu do potrubia vratného.

Významný vplyv na presnosť merania a následné rozpočítanie má viacero faktorov. Radia sa medzi ne napríklad nesprávna inštalácia prietokomera a teplomerov, ich úprava predĺžením vodičov, nevhodné prostredie a nedodržanie inštalačných pokynov. „Najvyšší podiel na chybe merania má hlavne použitie nesprávne dimenzovaného merača tepla. Preto odporúčame, aby sa výmena a inštalácia merača konzultovala s kvalitnými projektantmi a odborníkmi, ktorí podobným komplikáciám vedia predchádzať,“ uzatvára Ďurica.