Vysoký tlak vzduchu, teploty presahujúce tridsiatku či intenzívne slnečné žiarenie. To sú len niektoré prekážky, ktoré sa v lete stavajú do cesty optimálnym podmienkam pre ľudské telo. Hoci sa všetky rizikové faktory v prirodzenom prostredí navzájom stretávajú zriedka, oplatí sa ich v horúcich mesiacoch nepodceniť. Často môžu pomôcť aj zdanlivé maličkosti.
Teplotu v miestnosti dokážu ochladiť predokenné žalúzie
Priemerná telesná teplota zdravého človeka sa pohybuje okolo 36 až 37 °C. Iba v tomto rozmedzí správne fungujú všetky orgány a funkcie organizmu. Pri nižšej teplote dochádza k podchladeniu, pri vyššej naopak k prehriatiu. Oba prípady pritom majú negatívny vplyv na životne dôležité procesy, ktoré sa v tele odohrávajú. Na optimálnu telesnú teplotu má vplyv nielen samotná produkcia vnútorného tepla, ale aj prostredie, v ktorom sa pohybujeme. Ideálom je pocit takzvanej tepelnej pohody, keď človeku nie je ani zima, ani príliš teplo.
Práve v lete často dochádza k intenzívnemu slnečnému žiareniu, to otepľuje vzduch, ktorý potom prúdi do miestností, kde sa nachádzame. Dusným prostredím, nadmerným teplom a prehriatím organizmu si potom môžeme ľahko privodiť úpal, ktorý sprevádza horúčka, bolesť hlavy, sťažené dýchanie a nevoľnosť. Optimálne teploty interiéru možno docieliť vhodnou tieniacou technikou. „Napríklad vonkajšie žalúzie fungujú ako tepelný izolant, ktorý reguluje ideálnu teplotu v miestnosti. Zavreté vonkajšie žalúzie zadržia až 94 % tepelnej energie a sú takmer desaťkrát účinnejšie ako vnútorné. Predokenné žalúzie bývajú tiež vybavené senzormi, ktoré reagujú na slnko, a interiér podľa potreby chladia alebo ohrievajú,“ hovorí Petr Přichystal, marketingový manažér firmy Lomax, ktorá patrí k tuzemským výrobcom vonkajšej tieniacej techniky.
Vysokej vlhkosti sa zbavíte vetraním, pri nízkej pomôžu zvlhčovače
Prečo nás aj v sparnom lete bolí hrdlo, kašleme a máme zápaly dýchacích ciest? Na vine je nízka vlhkosť vzduchu. Za optimálnu sa považuje relatívna vzdušná vlhkosť medzi 45 a 60 %. Ani nadmerná vlhkosť však telu neprospieva a často k tomu prispievame sami – bežná rodina totiž pri varení, sušení bielizne či sprchovaní denne vypustí do vzduchu priemerne 12 litrov vody.
Znížená aj zvýšená vlhkosť spôsobujú nepresné vnímanie teploty vzduchu, čo sa môže odraziť na nálade či schopnosti koncentrovať sa, v dlhodobom horizonte je zdraviu škodlivá. Spôsobuje alergie, astmu, reumatické a kožné ochorenia a podporuje aj hromadenie baktérií a roztočov v domácnosti. V lete je riešením pravidelné a dostatočné vetranie, ktoré miestnosť zbaví nadbytočnej vodnej pary a vymení vzduch. Použiť možno okná, ventilátory alebo vetracie systémy. V sparných dňoch, keď vlhkosť vzduchu presahuje únosnú mieru, si možno vziať na pomoc aj odvlhčovače či vysúšače vzduchu, prípadne čističky vzduchu. Pri nízkej vlhkosti naopak poslúžia zvlhčovače vzduchu.
Zmenám tlaku vzduchu treba prispôsobiť denné aktivity
V lete často počúvame aj o kolísavom tlaku vzduchu. Kým jeden deň je normálny, druhý deň už predstavuje zvýšené riziko, najmä pre osoby so zdravotným obmedzením. Týmto výkyvom je preto potrebné sa prispôsobiť. Práve atmosférický tlak a jeho zmeny pôsobia na organizmus v lete najmarkantnejšie.
Za optimálny tlak vzduchu sa považuje rozmedzie 1000 až 1030 hPa, ktorý sprevádza premenlivé počasie. Počas slnečných dní tlak stúpa, daždivé počasie zas spôsobuje jeho výrazný pokles. Tieto zmeny sa potom môžu prejaviť bolesťami hlavy či tlakom v dutinách. Nízky tlak vzduchu zvyšuje hustotu krvi a mení hladinu krvného cukru, nepríjemne sa podpisuje aj na ochoreniach dýchacích ciest a na psychickom stave ľudí. Rastúci tlak zase zvyšuje tep, zaťažuje srdce a prináša riziko infarktov a ďalších kardiovaskulárnych chorôb. Pri zmenách tlaku je preto ideálne dodržiavať odporúčania meteorológov, prispôsobiť denné aktivity a výkonnosť stavu počasia, prípadne vôbec nevychádzať von.
Slnečné žiarenie je občas nutné regulovať
Ľudský organizmus ovplyvňuje aj prirodzené svetlo. Jeho dostatok sa totiž podpisuje na psychickom i fyzickom zdraví, výkonnosti a celkovej kvalite života. Prirodzené slnečné svetlo má intenzitu medzi 100 a 10 000 luxmi, intenzita interiérového osvetlenia by sa mala ideálne pohybovať v spektre 100 až 500 luxov. Intenzita svetla počas letných dní však môže byť až dvestonásobne vyššia oproti norme a zanechať na ľudskom zdraví stopy v podobe stresu, bolesti hlavy či nespavosti.
Ľudský organizmus navyše funguje na základe vrodeného biorytmu, ktorý sa riadi podľa intenzity svetla. Preto je najmä pri spánku nevyhnutné miestnosť dobre zatemniť a zabrániť svetelnému toku. V tme sa totiž tvorí dôležitý hormón melatonín, ktorý správne reguluje telesnú teplotu a organizmus tak dostatočne regeneruje. „Ochranu pred nežiaducim osvetlením z vonkajšieho prostredia predstavujú vonkajšie rolety, ktoré reagujú za pomoci slnečného senzora a regulujú intenzitu osvetlenia miestnosti. Niektoré rolety majú aj elektronické spínacie hodiny. Dokážu znížiť aj hladinu okolitého hluku až o 16 decibelov, čo tiež prispieva ku kvalitnému spánku,“ uzatvára Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax.
