Slovensko deklaruje v Pláne obnovy ambíciu spolufinancovať obnovu 30 tisíc rodinných domov, pričom dôraz sa má klásť na 4 hlavné piliere obnovy – zateplenie plášťa, zateplenie strechy, výmena okien a výmena vykurovacieho zariadenia. Ak sa však má táto ambícia naplniť, je nevyhnutné, aby boli v čo najvyššej miere využité obnoviteľné zdroje energie.
Slovensko si v Pláne obnovy stanovilo cieľ zrenovovať 30 tisíc rodinných domov za viac než pol miliardy EUR (528 mil. Eur). Štát poskytne podporu maximálne do 50% celkových nákladov, pričom druhú polovicu si zaplatia majitelia rodinných domov. Pri celkovom počte 969 360 rodinných domov tak hovorí Plán obnovy o 3% všetkých rodinných domov. Vzhľadom na relatívne nízke percento je potrebný maximálny úžitok, čo znamená cieliť na domy, ktoré rekonštrukciu potrebujú najviac a maximalizovať energetickú úspornosť. Plán obnovy však určil minimálnu výšku úspor primárnej energie na 30%, čo v praxi znamená, že majiteľovi stačí dom zatepliť.
„Európska únia dlhodobo avizuje odklon od fosílnych palív, ktorý sa má prejaviť aj v sektore bývania. Využitie najnovších inovácií a technológií, predovšetkým výmena vykurovacieho zariadenia za obnoviteľný zdroj by tak mala byť prioritou. Ostatne, dekarbonizácia a zvýšenie podielu OZE patria aj medzi hlavné ciele Plánu obnovy,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Zemný plyn nie je riešenie pre dlhodobé problémy s kvalitou ovzdušia
Na Slovensku máme dlhodobý problém s kvalitou ovzdušia, a to najmä v Banskobystrickom a Košickom kraji, kde ľudia kúria tuhými palivami, často v nekvalitných spaľovacích zariadeniach. Za neustále prekračovanie limitov tuhých PM častíc čelíme dokonca žalobe zo strany Európskej komisie. Problém sa snaží Slovensko riešiť aj v Pláne obnovy, kde plánuje umožniť dotácie na výmenu kotla na pevné palivo za zemný plyn. Toto riešenie však nie je úplnom súlade s plánmi Európskej komisie, pričom aj viacerí poslanci Európskeho parlamentu nedávno upozornili na potrebu masívnejšej podpory obnoviteľných zdrojov.
„Slovensko je nadpriemerne plynofikovaná krajina a využívanie zemného plynu má u nás silné korene. Do budúcna však treba hľadať nové spôsoby kúrenia a chladenia, založené na bezemisných zdrojoch. Peniaze z Plánu obnovy sú skvelou šancou na nastavenie skutočne zeleného trendu aj na Slovensku. Nemusíme pritom vymýšľať nič nové. Využívaním OZE v teplárenstve sa môžeme inšpirovať príkladmi zo zahraničia,“ Lucia Palmanová, koordinátorka SAPI pre politiku OZE.
Podľa Palmanovej môžeme OZE využívať na kúrenie a chladenie hneď dvoma spôsobmi. Priamou premenou obnoviteľného zdroja na teplo prostredníctvom solárnych panelov alebo využívaním elektriny z OZE na produkciu tepla prostredníctvom tepelných čerpadiel, či elektrického ohrievača. „Tepelné čerpadlá budú hrať v teplárenstve kľúčovú úlohu. Do roku 2050 by totiž mal ich podiel na celkovom dopyte predstavovať 27% , pričom len v rámci EÚ sa počíta s inštaláciou cez 80 miliónov tepelných čerpadiel,“ uzatvára Lucia Palmanová.
Ľudia majú záujem, pomohli by pozitívne príklady
Z výsledkov nedávneho prieskumu agentúry Focus pre Slovenskú klimatickú iniciatívu (SKI) vyplýva, že ľudia na Slovensku majú záujem využívať obnoviteľné zdroje (tepelné čerpadlo, solárne panely) vo svojich domácnostiach. Mnohým dokonca nevadí vziať si na tento účel od banky zelenú hypotéku, keďže si uvedomujú návratnosť a efektivitu zelených riešení. Väčšina obyvateľstva však napriek tomu nemá dostatok informácií, aby sa vedela zodpovedne rozhodnúť a neuchýlila sa k riešeniam, ktoré sú možno lacné dnes, no v budúcnosti ich násobne preplatia. Pozornosť a financie z Plánu obnovy by tak podľa SAPI mali byť nasmerované aj na zvyšovanie informovanosti a záujmu obyvateľov.
