Vo štvrtom pokračovaní článkov o úsporách tepla sa pokúsim vysvetliť, ako môže spôsob rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytov ovplyvniť správanie užívateľov, ktoré má zásadný vplyv na celkovú spotrebu tepla a teda aj na náklady na vykurovanie celého objektu a jednotlivých bytov.

Pomerne často sa na mňa obracajú vlastníci a užívatelia bytov s požiadavkou na určenie správneho pomeru základnej a spotrebnej zložky (ZZ a SZ) pri rozpočítaní nákladov na vykurovanie. Problematika sa týka BD, ktoré majú meranú spotrebu tepla na vykurovanie dodaného do objektu (CZT, vlastná kotolňa) a pomerové merače tepla v bytoch. Skôr ako vysvetlím základné princípy určenia „správneho pomeru“ ZZ a SZ, uvediem niektoré všeobecné informácie.

Rozpočítavanie nákladov za vykurovanie

V článku Úspory tepla – mýty a fakty 3. časť, ktorý bol uverejnený v časopise Správca bytových domov č. 3/2020 som spomenul, že existujú dva základné spôsoby rozúčtovania nákladov

1. Sociálny model – paušálna platba za službu.
2. Obchodný model – platba za meranú spotrebu.

Prvý spôsob určenia platby sa používa všade tam, kde by presné meranie bolo komplikované a neefektívne. Preto sa paušálna platba používa napríklad pri poplatkoch za odvoz a likvidáciu odpadu, používanie výťahu, spotrebu elektriny v spoločných priestoroch. Ale aj pri poplatkoch za použitie diaľnic, havarijnom poistení motorových vozidiel…

Výhodami tejto metódy sú jednoduchá aplikácia a nízke náklady. Nie je potrebné inštalovať žiadne merače tepla v objektoch ani v bytoch, nie sú potrebné kontroly a overovania týchto meračov ani žiadne odpočty. Nevýhodou tejto metódy je hlavne to, že odberatelia tepla nie sú motivovaní k znižovaniu spotreby a snažia sa systém zneužívať. Správajú sa podľa zásady „keď mám platiť rovnako nech mám z toho čo najviac“. Výsledkom je nadmerná spotreba tepla na vykurovanie celého domu. Takýto systém rozúčtovania nákladov na vykurovanie teda nie je vhodný ani prospešný pre tie BD, ktoré majú záujem o úspory tepla a znižovanie nákladov.

Ak majú vlastníci záujem o zníženie spotreby tepla a nákladov na vykurovanie, mali by pre to vytvoriť vhodné podmienky. Základnou podmienkou je inštalácia termoregulačných ventilov, ich správne používanie a úprava prevádzkových parametrov vykurovacieho systému. Všetky uvedené požiadavky sú veľmi dôležité. Nestačí len nainštalovať nejaké, zvyčajne najlacnejšie TRV, a čakať na zázrak. Je dôležité si uvedomiť, že inštalovanie TRV výrazne mení spôsob prevádzkovania vykurovacích telies v bytoch. Otváranie alebo zatváranie TRV umožňuje užívateľom rozhodovať o spotrebe tepla.

Ak je cieľom BD znižovanie spotreby tepla, potom treba použiť taký spôsob rozúčtovania, ktorý bude motivačný pre tých, ktorí vykurujú svoje byty správne a na druhej strane by mal postihovať tých, ktorí svoje byty prekurujú. Vhodným spôsobom je rozúčtovanie nákladov na základe merania spotreby tepla dodaného do objektu aj merania na vykurovacích telesách.

Hlavná výhoda takéhoto spôsobu rozúčtovania nákladov, v porovnaní s paušálnou platbou, je v presnom určení nákladov podľa spotreby tepla jednotlivých bytov. Súčasne však treba spomenúť aj určité nevýhody tohto systému, ktoré spočívajú jednak v snahe znižovania nákladov za cenu neprimeraného obmedzenia spotreby (vypínanie radiátorov a nedokurovanie bytov) a tiež vo výraznom navýšení platieb za teplo pri nadmernej spotrebe. Pripomínam, že ani jeden z uvedených extrémov nie je správny, preto by bolo potrebné takéto správanie užívateľov eliminovať.

Porovnaním dvoch základných spôsobov rozúčtovania nákladov na vykurovanie je zrejmé, že každý z nich má svoje výhody aj nevýhody. Ak chceme využiť výhody ktoréhokoľvek systému, musíme čo najviac obmedziť jeho nevýhody. Je potrebné si uvedomiť, že žiadny iný systém medzi týmito dvoma možnosťami neexistuje!

Tak ako je koleso okrúhle preto, aby sa dobre kotúľalo, tak je tehla hranatá preto, aby bola stabilná. To je zároveň dôvod toho, prečo nikto nevyrába hranaté kolesá ani okrúhle tehly. Aj keď pri kolesách a tehlách to je myslím každému jasné, pri rozpočítaní nákladov na vykurovanie to už neplatí. Výhodou paušálnych platieb za vykurovanie sú rovnaké platby a nevýhodou vysoká spotreba. Pri obchodnom modeli je výhodou obmedzenie spotreby a nevýhodou rozdiely v platbách. Ako to už na Slovensku býva, chceli by sme len to dobré. Teda v tomto prípade taký systém rozúčtovania nákladov, ktorý nám zabezpečí zníženie spotreby tepla (preto zatepľujeme a inštalujeme TRV) pri rovnakých platbách. Na tento účel sme vynašli rôzne koeficienty a systém rozúčtovania cez ZZ a SZ a pritom si neuvedomujeme, že v skutočnosti vymýšľame hranaté koleso.

Aký je najlepší pomer ZZ a SZ?

Na Slovensku používame TRV viac ako 25 rokov, zatepľovanie a pomerové merače viac ako 20 rokov. Za ten čas nebol zrealizovaný ani jeden pilotný projekt, výskumná úloha, alebo „vzorový BD“, v ktorom by bol prezentovaný správny spôsob zateplenia, termoregulácie, merania a rozúčtovania nákladov. A hlavne jednoznačne preukázané úspory v spotrebe tepla, pre ktoré to všetko vlastne robíme. Namiesto toho sa stále snažíme objaviť kameň mudrcov v podobe správneho pomeru ZZ a SZ. O tom, ako sa odporúčaný pomer ZZ a SZ postupne vyvíjal v našej legislatíve, myslím písať netreba. Aktuálne je v §7 ods. 1 vyhlášky (1) uvedený odporúčaný pomer ZZ 60 % a SZ 40 %. K tomuto odporúčaniu by som chcel uviesť len jednu poznámku. V európske legislatíve (2) sa žiadne podobné koeficienty neuvádzajú. V prílohe VIIA Smernice európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/2002 sú uvedené minimálne požiadavky na vyúčtovanie a informácie o spotrebe v prípade vykurovania nasledovne: „Aby mohli koneční spotrebitelia regulovať svoju spotrebu energie, musí sa vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby alebo odpočtov pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov najmenej raz za rok.“ To je všetko. Žiadne koeficienty ani ZZ a SZ som tam nenašiel.

Čo z toho vyplýva pre slovenského vlastníka a užívateľa bytu? Minimálne to, že má pri vyúčtovaní nákladov na vykurovanie viacero možností.

1. Paušálna platba podľa plochy bytu.

2. Rozúčtovanie podľa meračov v zmysle (1), teda ZZ 60 % a SZ 40 %.

3. Rozúčtovanie podľa meračov v zmysle (2), teda ZZ 0 % a SZ 100 %.

4. Rozúčtovanie podľa meračov iným spôsobom podľa dohody vlastníkov.

Treba tiež spomenúť možnosť použitia korekčných koeficientov podľa §7. ods. 6, vyhlášky (1), ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu miestnosti. Odporúčané koeficienty korekcie polohy, ktoré nie sú pre vlastníkov záväzné, sú uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky (1).

Zaujímavý článok o použití koeficientov korekcie polohy miestnosti, ktorého autorom je Ing. Paculík, bol uverejnený tiež v minulom čísle časopisu. Z uvedeného článku vyplýva, že navrhované koeficienty korekcie polohy miestnosti uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky (1) nie sú vhodné pre všetky BD. Autor článku preto navrhuje výpočet koeficientov iným spôsobom. Ja sa domnievam, že navrhované koeficienty nie sú dostatočne presné vlastne pre žiadny konkrétny dom. Neviem, ako sa tie čísla do našej legislatívy dostali, ale asi by sme ťažko hľadali konkrétny dom, pri ktorom by navrhované koeficienty podľa vyhlášky (1) a koeficienty vypočítané podľa metódy Ing. Paculíka boli približne rovnaké. Za veľkú chybu považujem ten fakt, že vo vyhláške (1) nie sú uvedené okrajové podmienky, pre ktoré je možné koeficienty použiť. Predstava, že navrhované koeficienty sú vhodné pre všetky BD patrí skôr do ríše fantázie, rovnako ako navrhovaný pomer ZZ a SZ.

Ako sa v tejto spleti vyhlášok, nariadení, odporúčaní teda vyznať?

Pre hľadanie odpovede na túto otázku musím znova pripomenúť všeobecnú zásadu, podľa ktorej realita nie je založená na izolovaných faktoch. Preto nie je možné určiť správny pomer ZZ a SZ, ani použitie korekčných koeficientov polohy miestnosti bez posúdenia všetkých súvislostí, ktoré priamo vplývajú na spotrebu tepla jednotlivých bytov a tým aj na výšku platieb. V tomto prípade sa jedná o tepelno-technické vlastnosti BD a spôsob prevádzkovania vykurovacieho systému.

V prevažnej väčšine BD sa vyskytujú užívatelia, ktorých možno podľa spôsobu vykurovania bytu zaradiť do troch skupín. Do prvej skupiny patria bežní užívatelia, ktorým vyhovuje odporúčaná teplota v byte a ich spotrebu tepla možno považovať za priemernú. Druhú skupinu tvoria užívatelia, ktorí vykurovanie obmedzujú a snažia sa dosiahnuť čo najnižšiu spotrebu tepla. Tretiu skupinu zasa tvoria užívatelia, ktorí vykurovanie vôbec neobmedzujú a snažia sa počas celého vykurovacieho obdobia kúriť na maximum.

Porovnanie jednotlivých spôsobov rozúčtovania uvediem na jednoduchom príklade, v ktorom porovnám náklady na vykurovanie troch bytov. Základné údaje o spotrebe bytov sú uvedené v tab. 1. Pre zjednodušenie uvádzam len rozdiel spotreby tepla v % a celkové náklady v €, ktoré sú postačujúce pre porovnanie posudzovaných spôsobov rozúčtovanie nákladov. Stĺpce tabuľky sú označené písmenami A až F a riadky číslami 1 až 7 na pravej strane tabuľky.

Tab. 1 Porovnanie nákladov pri paušálnej platbe

Údaje o spotrebe a nákladoch bežných užívateľov sú v tab. 1 (aj tab. 2 – 4) uvedené v stĺpci D. V riadku 1 je uvedený údaj 100 %, ktorý predstavuje priemernú spotrebu bytu. Podiel z celkovej spotreby domu (v našom prípade 3 bytov) je uvedený v riadku 2 a predstavuje presne tretinu, teda 33,33 %. Ak predpokladáme, že priemerné náklady na vykurovanie bytu sú 500 €, potom platba tohto bytu bude tiež 500 € a je uvedená v riadku 3. Keďže sa jedná o paušálnu platbu podľa plochy, je pomer ZZ 100 %, ako je uvedené v stĺpci B riadok č. 3. Potom pomer SZ je 0 % a táto hodnota je uvedená v stĺpci B riadok č. 4. Celkový podiel nákladov tvorí súčet ZZ a SZ, ktorý musí byť vždy 100 % a je uvedený v stĺpci B riadok č. 5.

Pre porovnanie som zvolil aj „úsporný byt“, ktorý má spotrebu len 20 % spotreby bežného bytu. Konkrétna hodnota spotreby úsporného bytu nie je veľmi dôležitá, pre porovnanie je možné zvoliť akúkoľvek hodnotu. Ale aj byty s veľmi nízkou spotrebou tepla sa v našich BD vyskytujú, preto som zvolil takúto extrémnu hodnotu. V prípade úsporného bytu je teda celková spotreba tepla len 20 % spotreby bežného bytu a táto hodnota je uvedená v stĺpci C riadok č. 1. Podiel z celkovej spotreby všetkých bytov je v tomto prípade 6,67 % a táto hodnota je uvedená v stĺpci C riadok č. 2. Platba za teplo na vykurovanie v tomto prípade nezávisí od spotreby, ale len od vykurovanej plochy. Ak predpokladáme, že plocha bytov je rovnaká, potom platba úsporného bytu C bude tiež rovnaká, teda 500 €. Táto suma je uvedená v riadku 3 stĺpec C. Sú to tiež celkové náklady na vykurovanie bytu, uvedené v stĺpci C riadok č. 5.

Podobným spôsobom je vyhodnotená aj spotreba prekurovaného bytu, ktorý má spotrebu o 80 % vyššiu ako bežný byt. Údaje o spotrebe tohto bytu sú uvedené v tab. 1 stĺpec E. Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch bytoch aj v treťom byte budú náklady na vykurovanie 500 €.

Ak porovnáme spotrebu tepla jednotlivých bytov, ktorá je v pomere 20 % k 100 % a 180 % s platbami, ktoré sú rovnaké vo výške 500 €, je na prvý pohľad jasné, že takýto spôsob vyúčtovania nákladov nie je správny ani spravodlivý. Porovnáme ho preto s vyúčtovaním podľa európskej legislatívy, teda len podľa nameranej spotreby. V takomto prípade bude ZZ 0 % a SZ 100 %. Údaje o rozúčtovaní posudzovaných bytov sú uvedené v tab. 2.

Tab. 2 Porovnanie nákladov pri platbe podľa meračov

Plocha posudzovaných bytov aj spotreba tepla sú rovnaké ako v predchádzajúcom prípade. Zmenil sa len pomer rozúčtovania, pri ktorom sú všetky náklady počítané len z nameranej spotreby. Z údajov v tab. 2 je možné vidieť, že v takomto prípade by náklady na vykurovanie úsporného bytu boli 100 €, náklady na vykurovanie bežného bytu by boli 500 € a v prípade bytu s nadmernou spotrebou by boli náklady 900 €. Vypočítané náklady sú uvedené v riadku č. 5 tab. 2. Porovnanie platby jednotlivých bytov s bežným bytom sú uvedené v % v riadku č. 6 a vo finančnom vyjadrení v riadku č. 7.

Porovnaním platieb jednotlivých bytov pri paušálnej platbe (tab. 1) a platbe podľa meračov (tab. 2) je možné vidieť, že rozdiel pri úspornom byte je -400 € a pri byte s nadmernou spotrebou je to +400 €. Zaujímavosťou je, že v prípade bežného bytu je platba stále rovnaká, teda 500 €.

Porovnaním výsledkov týchto dvoch spôsobov rozúčtovania získame dostatok informácii o význame pomeru ZZ a SZ na platby v bytoch aj ich vplyv na správanie užívateľov. Treba si uvedomiť, že najväčší rozdiel medzi skutočnou spotrebou a vypočítanou platbou vo vyúčtovaní nákladov na vykurovanie, ktorý je uvedený v tab. 1, sa v minulosti nemohol vyskytnúť. Všetky byty boli vtedy vykurované rovnako. Po inštalovaní TRV a meračov tepla sú podobné rozdiely v spotrebe tepla pomere časté, a v takých prípadoch sú paušálne platby, ale aj rozúčtovanie s vysokým podielom ZZ nespravodlivé.

Ak vychádzame z predpokladu, že náklady na vykurovanie bytov by mali byť určené na základe skutočnej spotreby, potom môžeme jednoznačne tvrdiť, že paušálne rozúčtovanie podľa plochy túto požiadavku nespĺňa. Tento spôsob rozúčtovania zvýhodňuje užívateľov, ktorí majú nadmernú spotrebu tepla a znevýhodňuje tých, ktorí sa snažia vykurovať efektívne a teplom šetriť. Pri druhom spôsobe rozúčtovania nákladov len podľa nameranej spotreby sú naopak zvýhodnení užívatelia, ktorí majú nízku spotrebu tepla a byty s nadmernou spotrebou majú náklady výrazne vyššie. Tento model rozúčtovania nákladov sa zdá byť z obchodného hľadiska spravodlivejší, pokiaľ nie je zneužívaný niektorými vlastníkmi na minimalizovanie nákladov vypínaním vykurovacích telies.

V uplynulých týždňoch ma požiadali zástupcovia vlastníkov dvoch domov o posúdenie ich spôsobu rozúčtovania nákladov na vykurovanie. V jednom BD mali odsúhlasený pomer ZZ 85 % a SZ 15 %, a v druhom ZZ 20 % a SZ 80 %. Zaujímavosťou je, že v oboch BD mali nadmernú spotrebu tepla a boli s rozúčtovaním nespokojní. Pre názornosť uvádzam porovnanie spotreby troch fiktívnych posudzovaných bytov aj pre pomer ZZ 85 % a SZ 15 % – tabuľka č. 3, a ZZ 20 % a SZ 80 % – tabuľka č. 4.

Tab. 3 Porovnanie nákladov pri ZZ 85 % a SZ 15 %

Tab. 4 Porovnanie nákladov pri ZZ 20 % a SZ 80 %

Aký pomer rozúčtovania nákladov na ZZ a SZ je teda optimálny?

Pri porovnaní údajov v tabuľkách je možné sa dopracovať k niekoľkým zaujímavým záverom. V prvom rade si treba uvedomiť, že pomer ZZ a SZ, ani opravné koeficienty polohy, neznižujú celkovú platbu za teplo na vykurovanie BD. Ak si pozrieme výšku celkovej platby za všetky byty, údaj uvedený v stĺpci F riadok 5 každej tabuľky, vidíme, že suma je vždy rovnaká teda 1500 €. To znamená, že dodávateľovi tepla je úplne jedno aký pomer ZZ a SZ si vlastníci v objekte zvolia, pretože výslednú platbu za dom to neovplyvní. To znamená, že pomer ZZ a SZ rozhoduje len o rozdelení platieb medzi užívateľmi. Pritom platí zásada, že čím vyšší je podiel ZZ, tým väčšia časť nákladov bytov s nadmernou spotrebou je hradená v platbách bytov s nízkou spotrebou. Túto vetu si treba pre istotu prečítať ešte raz, lebo je z celého článku najdôležitejšia. Áno skutočne je to tak. Pomer ZZ a SZ rozhoduje len o tom, ako prispievajú vlastníci bytov s nízkou spotrebou tepla tým, ktorí svoje byty prekurujú. Ak sa vám to zdá na prvý pohľad nesprávne a nelogické, že byty ktoré sa snažia šetriť doplácajú na byty s nadmernou spotrebou tepla, tak ste tento článok pochopili správne.

Za dôležitú považujem aj tú skutočnosť, že na užívateľov bežných bytov s priemernou spotrebou tepla, pomer ZZ a SZ nemá prakticky žiaden vplyv.

Čo z toho vyplýva?

Okrem iného aj jedna dôležitá skutočnosť, ktorá sa prejavuje pri hlasovaní vlastníkov o určení pomeru ZZ a SZ na rozpočítanie nákladov na vykurovanie. Jedna časť vlastníkov, tí z úsporných bytov sa snažia o to, aby pomer ZZ bol čo najnižší. Naopak vlastníci ktorým nezáleží na spotrebe a radi si v byte prikúria sa snažia o to, aby pomer ZZ bol čo najvyšší. Lebo vedia, že v takom prípade časť nákladov za nich zaplatí niekto iný. A najväčšiu skupinu tvoria vlastníci bežných bytov s primeranou spotrebou, ktorí prvých ani druhých nechápu. Pretože nech je schválený akýkoľvek pomer ZZ a SZ, ich platby to ovplyvní len minimálne, alebo vôbec. Preto sa domnievajú, že zmena pomeru ZZ a SZ nemá na platbu za vykurovanie prakticky žiaden vplyv. To je najčastejšia príčina rozporov pri hlasovaní o spôsobe rozúčtovaní nákladov na vykurovanie v BD.

Ako tento problém vyriešiť

Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že tento článok o spôsobe rozúčtovania nákladov na vykurovanie nevyznieva veľmi optimisticky, pri podrobnejšom čítaní je možné v ňom nájsť viaceré pozitíva. Na to, aby sme eliminovali nepriaznivý vplyv jednotlivých spôsobov rozúčtovania nákladov na vykurovanie je potrebné vnímať problém v širších súvislostiach.

Treba si uvedomiť, že ak umožníme vlastníkom a užívateľom bytov ľubovoľne voliť teplotu v bytoch počas vykurovacieho obdobia, bude v dôsledku toho dochádzať k výrazným rozdielom v spotrebe tepla týchto bytov a žiadne koeficienty ani žiadny pomer ZZ a SZ nebudú pre rozúčtovanie optimálne. Na druhej strane ak zabezpečíme vo všetkých bytoch primerané vykurovanie a trvalé nastavenie TRV na predpísanú hodnotu, bude nižšia spotreba a teda aj rozdiely v spotrebe tepla na vykurovanie bytov budú oveľa menšie. Pri bytoch s rovnakou spotrebou je význam pomeru ZZ a SZ veľmi malý a preto v prípade rovnomerného vykurovania je určenie pomeru týchto dvoch zložiek druhoradé.

Pre optimalizáciu spotreby celého BD je však potrebné zabezpečiť rovnomerné vykurovanie bytov a zvoliť nízky podiel ZZ, napríklad 20 – 30 %, ktorý zabezpečí dostatočnú motiváciu pre dodržiavanie doporučených podmienok vykurovania. Mal by tiež pôsobiť ako prevencia pre tých, ktorí by chceli byty prekurovať.

Ešte si dovolím v krátkosti zhodnotiť návrh výpočtu opravných koeficientov polohy miestností z článku p. Paculíka. Z porovnania údajov rôznych spôsobov rozúčtovania nákladov na vykurovanie, uvedených v tomto článku je myslím jasné, že akákoľvek snaha o zmiernenie rozdielu v platbách za vykurovanie bytov je nesprávna. Platí to hlavne v tých prípadoch, kedy sú byty vykurované na ľubovoľné teploty na základe rozhodnutia vlastníka, alebo užívateľa bytu. Ak umožníme niektorým vlastníkom prekurovanie bytov, ktoré má za následok nadmernú spotrebu tepla nielen daného bytu, ale aj celého domu, potom by títo vlastníci mali niesť za svoje správanie primeranú zodpovednosť. Prekurovanie jednotlivých bytov zvyšuje spotrebu tepla celého domu, preto by v prípade vykurovania mal byť záujem všetkých vlastníkov postavený nad záujmom jednotlivca.

Na Slovensku je to žiaľ tak, že si nikto neprizná chybu a všetci zvaľujú vinu na niekoho iného. Uvediem jednoduchý ale žiaľ nie ojedinelý príklad. Európske predpisy a normy sú už dávno zamerané na energetickú efektívnosť a znižovanie spotreby tepla. Všetci Slováci si asi myslia, že sú väčší odborníci ako experti, ktorí tie normy a vyhlášky pripravujú. Preto si požiadavky noriem často vylepšujeme a upravujeme podľa seba. Napríklad. V norme je uvedené ako treba zatepľovať BD. Lenže často sa stáva, že domy napríklad nezateplia strechu, či inak porušia danú normu. Všetky predpisy a normy určujú teplotu v bytoch 20 °C. Ale komu by sa ju chcelo dodržiavať. Krútením hlavicami rozregulujeme systém, obmedzíme využitie tepelných ziskov, nadmerne zvýšime spotrebu tepla. A keď zistíme, že nám nevyhovujú nejaké koeficienty, tak si zmeníme aj tie. To, že niekto nedodržal požiadavky noriem pri zatepľovaní, výmene okien a zasahovaní do vykurovacieho systému si nikto nevšíma. Ale že nám nevyhovujú vysoké platby a zvaľujeme vinu na koeficienty a spôsob rozúčtovania nie je správne. Lebo aj tie koeficienty boli určené na základe predpokladov, ktoré počas prevádzky vykurovania v dome nedodržiavame. A zaujímavé na tom je, že keď hľadáme iné riešenia a vymýšľame nápravné opatrenia, znovu vychádzame z tých noriem a predpisov, podľa ktorých by to malo byť akože v poriadku. No proste hotové Kocúrkovo.

Dobrá správa na záver

Prvá dobrá správa je, že ak nie sú v BD dodržané počas vykurovania optimálne prevádzkové pomery vo všetkých bytoch, nie je možné určiť opravné koeficienty polohy ani správny pomer ZZ a SZ. To je skutočne dobrá správa, lebo sa nemusíte zbytočne namáhať a hádať na schôdzi. Pri akomkoľvek pomere ZZ a SZ sa vždy nájdu špekulanti, ktorí sa budú snažiť schválený systém rozúčtovania zneužiť. Preto treba venovať úsilie dôležitejším veciam, ako je pátranie po nepodstatných koeficientoch. Problém s nadmernou spotrebou tepla a vysokými platbami treba riešiť tam kde vznikol. Teda v bytoch. Otváranie a zatváranie TRV musí byť automatické, založené len na využívaní iných tepelných zdrojov. Ovplyvňovanie spotreby tepla v bytoch zmenou nastavenia TRV vlastníkmi nie je prípustné ani správne! Malo by byť zakázané a porušovanie tohto zákazu sankcionované.

Ak je príčina vysokých platieb v nesprávnom používaní TRV a nadmernom vykurovaní bytov, ako tvrdím ja, potom nikto nikdy nemôže nájsť riešenie tohto problému v spôsobe rozúčtovania ani nejakých koeficientoch. Práve naopak. Takýmto spôsobom sa situácia môže ešte zhoršiť tým, že viacero vlastníkov sa bude snažiť využiť výhody nižších platieb pri nadmernej spotrebe tepla.

Druhá dobrá správa je, že pri správnom spôsobe vykurovania všetkých bytov, vás pomer ZZ a SZ nemusí až tak veľmi trápiť. Preto treba skôr uvažovať nad tým ako zabezpečiť optimálne vykurovanie. Ako vhodný prostriedok je možné využiť ustanovenie vyhlášky (1), ktorá umožňuje vlastníkom odsúhlasiť akýkoľvek spôsob rozúčtovania. To vytvára priestor na zavedenie veľmi efektívnych spôsobov rozúčtovania nákladov pre každý BD. Pretože má každý objekt svoje špecifické vlastnosti aj systém vykurovania, nie je možné tieto odporúčania zovšeobecniť tak, ako sa o to snaží naša legislatíva. Ale tým, že systém rozúčtovania schválený vlastníkmi nie je nikde definovaný, je možné odsúhlasiť prakticky čokoľvek. V článku sú vysvetlené výhody aj nevýhody rôznych pomerov ZZ a SZ. Ale vlastníci si môžu napríklad schváliť taký spôsob, pri ktorom budú využité dva pomery ZZ a SZ. Jeden pre byty s nadmernou spotrebou a iný pre byty s nízkou spotrebou. Prípadne je možné schváliť základný pomer pre byty, ktoré majú trvale nastavené TRV na predpísanú hodnotu a iný pre byty, ktoré majú potrebu meniť teplotu v bytoch. Možností je neskutočne veľa.

V zásade platí podmienka, že štandardný systém rozúčtovania a prípadne aj použitie korekčných koeficientov polohy by mali platiť len pre štandardné byty s primeranou spotrebou tepla. Lebo pre také byty boli navrhované. Ak je napríklad v BD s plochou strechou pre byty v najvyššom podlaží odporučený podľa vyhlášky (1) príloha č. 2 korekčný faktor 0,8, predpokladá sa, že spotreba tepla v tomto byte bude vyššia asi o 20 % ako v strednom byte. Ale ak je skutočná spotreba v tomto byte až 180 % v porovnaní s bežným bytom, alebo naopak len 60 %, je navrhovaný koeficient 0,8 oprávnený? Podľa môjho názoru nie je, lebo v oboch prípadoch by vlastník bytu tento koeficient zneužíval a poškodzoval tým ostatných vlastníkov.

To je názorná ukážka toho o čo som sa snažil v celom článku. Vysvetliť správcom, vlastníkom a užívateľom bytov, že určenie vhodného spôsobu použitia opravných koeficientov polohy (nech už sú vypočítané akýmkoľvek spôsobom) ani optimálneho pomeru ZZ a SZ bez zabezpečenia optimálnych podmienok vykurovania nie je možné. Úsilie o zmenšenie rozdielov platieb za vykurovanie bytov aj snaha o zníženie celkových nákladov musí byť smerované k dodržiavaniu predpísaných prevádzkových podmienok a optimalizácii spotreby tepla. Vysoké náklady za nadmernú spotrebu nie je možné znížiť žiadnymi zázračnými koeficientmi ako sa nás o tom snaží niekto presvedčiť. Ak BD zníži spotrebu tepla a zabezpečí rovnomerné vykurovanie, prestanú ho trápiť koeficienty aj hľadanie správneho pomeru ZZ a SZ. Prajem vám aby ste sa o tom čo najskôr presvedčili.

Ing. Jozef Habánek, e-mail: info@zateplo.sk, autor je energetický audítor, pracuje v Žiline

Literatúra:

[1]   Vyhláška č. 240/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota TUV na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v TUV a rozpočítavania množstva tepla

[2]   SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti