V treťom pokračovaní článkov zameraných na úsporu tepla v bytových domoch by som chcel upozorniť na ďalšie faktory, ktoré priamo či v súvislosti s inými vplývajú na celkovú spotrebu tepla na vykurovanie. V konečnom dôsledku tým rozhodujú nielen o nákladoch na bývanie, ale aj o spokojnosti užívateľov a vzájomných vzťahoch vlastníkov a užívateľov bytov.
Hneď na úvod musím znova pripomenúť, že pri posudzovaní rôznych faktorov, ktoré vplývajú na energetickú efektívnosť, je potrebné posudzovať celý systém komplexne. Nestačí zvoliť jedno kritérium a rozhodnúť o tom či pôsobí na konečnú spotrebu tepla priaznivo, alebo nepriaznivo, bez posúdenia ostatných vplyvov a súvislostí s inými faktormi. Treba si uvedomiť, že realita nie je založená na izolovaných faktoch, ale na funkčných schémach a súvislostiach. Preto musíme každý systém takto posudzovať. V druhej časti článku o úsporách tepla uverejnenom v časopise Správa bytových domov 1/2020 som vysvetlil vplyv nesprávneho používania TRV na prevádzkový režim vykurovacieho systému aj na konečnú spotrebu tepla na vykurovanie BD. Z uvedených informácií vyplýva, že svojvoľné zásahy užívateľov do nastavenia TRV, teda otváranie a zatváranie termoregulačných hlavíc na inú ako projektovanú hodnotu je nesprávne. Dochádza pri tom k zmenám prevádzkových parametrov vykurovacieho systému, ktorý nemôže pracovať v optimálnom režime. Spôsobené nedostatky musia byť preto riešené zvýšením prietoku a teploty vykurovacej vody, čo má za následok zvýšenie celkovej spotreby tepla. Prevažná väčšina BD, pre ktoré som robil odborné posudky, mala skutočnú spotrebu tepla na vykurovanie vyššiu. Skutočná spotreba a teda aj náklady na vykurovanie dosahovali najčastejšie hodnoty 150 až 200 % predpokladanej potreby. To znamená, že pri správnom vykurovacom režime, by tieto BD mohli znížiť súčasné náklady na vykurovanie o 25 až 50 %. To pri celkových nákladoch na vykurovanie BD nie je zanedbateľná položka.
Spotreba tepla v BD
Odporcovia merania spotreby tepla obyčajne uvádzajú rozdiely v nákladoch na vykurovanie bytov ako hlavný argument na spochybnenie správnosti nameranej spotreby tepla.
Aké rozdiely v spotrebe tepla bytov sú reálne?
Merajú PRVN na vykurovacích telesách správne?
Je rozúčtovanie nákladov podľa PRVN spravodlivé?
Motivuje spôsob vyúčtovania k úsporám tepla?
Asi pred troma desiatkami rokov som sa zúčastnil školenia na ktorom nám jeden prednášateľ, myslím, že bol zo Švédska, vysvetľoval možnosti úhrady nákladov za spotrebu tepla na vykurovanie.
Podľa jeho názoru, existujú len dva spôsoby:
1. Sociálny model – platba za službu.
2. Obchodný model – platba za tovar.
V prvom prípade platia za teplo na vykurovanie všetci odberatelia rovnako, zvyčajne podľa plochy, prípadne objemu vykurovaného priestoru. V druhom prípade je teplo považované za tovar a platí sa podľa meranej spotreby, ako pri všetkých tovaroch. Presne si pamätám ako prednášateľ povedal: „Nič iné medzi týmito dvoma možnosťami NEEXISTUJE!“
Sociálny model rozúčtovania nákladov na vykurovanie sa na Slovensku používal v minulom storočí pred zavedením termoregulácie. Tento model je vhodné použiť vtedy, keď sú všetky miestnosti vykurované rovnako a užívatelia nemajú možnosť rozhodovať o spotrebe tepla. Uvedeným podmienkam vyhovovali bytové domy s centrálnou reguláciou, pripojené na systémy CZT. Hlavnou výhodou tohto riešenia je jednoduchá aplikácia. Stačí poznať celkové náklady na teplo a vykurovanú plochu miestností.
Tento spôsob platby má ale viacero nedostatkov. Prvým je fakt, že odberatelia nemôžu ovplyvniť spotrebu, čo môže byť zneužité dodávateľmi tepla.
Veľkou nevýhodou je aj to, že odberatelia tepla nemajú možnosť a nie sú motivovaní k znižovaniu spotreby a snažia sa systém zneužívať. Výsledkom je nadmerná spotreba tepla na vykurovanie.
V záujme zníženia spotreby tepla a odstránenia nevýhod sociálneho modelu bolo zavedené rozúčtovanie nákladov na vykurovanie podľa skutočnej spotreby. Tento spôsob je náročnejší, lebo je potrebné inštalovať merače tepla, zabezpečiť ich servis, odčítanie spotreby aj rozpočítanie nákladov. Výhodou obchodného modelu je najmä motivácia odberateľov k znižovaniu spotreby. Preto by bolo správne pri obchodnom modeli vyúčtovania nákladov na vykurovanie vhodným spôsobom „odmeniť“ užívateľov, ktorí sa snažia vykurovať úsporne a „trestať“ tých, ktorí byty prekurujú a majú nadmernú spotrebu.
Rozdiely v možnej spotrebe tepla vysvetlím na príklade konkrétneho BD. Upozorňujem na dôležitý fakt, že všetky výpočty boli robené za predpokladu vykurovania všetkých miestností na teplotu 20 °C. Teda bez možnosti otvárania a zatvárania TRV. Porovnanie potreby (predpokladanej spotreby) tepla na vykurovanie
posudzovaného BD, prepočítané na mernú spotrebu tepla v kWh/m2.rok, je grafi cky znázornené na obrázku 1.
Obr. 1 Porovnanie potreby tepla
Prvý stĺpec predstavuje potrebu tepla na vykurovanie pôvodného BD 132,2 kWh/m2.rok, rozdelenú na vetranie a prestup cez stavebné konštrukcie. Tento stav zodpovedá BD pred zateplením a zavedením TRV. Rozdiel v spotrebe medzi jednotlivými miestnosťami (bytmi) mohol byť spôsobený len vetraním. Vetrané
byty mohli mať spotrebu tepla vyššiu asi o 30 % ako byty nevetrané (neobývané). Po zavedení TRV (druhý stĺpec grafu) sa situácia zmenila. Správnym používaním TRV bolo možné využiť tepelné zisky a znížiť spotrebu tepla asi o 33 % na 97,7 kWh/m2.rok. Kombináciou úsporných opatrení, neobývaného bytu bolo možné dosiahnuť spotrebu tepla až o 40 % nižšiu v porovnaní s obývaným bytom. Tento predpoklad ale platí len v tom prípade, ak sú všetky TRV v celom dome počas vykurovacieho obdobia používané správne. Teda nastavené na predpísanú regulačnú teplotu podľa projektu.
Podobná, ba dokonca „horšia“ situácia z hľadiska rozdielu v spotrebe tepla a výške platieb môže nastať v BD po zateplení. Po obnove BD klesne potreba tepla na krytie strát prestupom a vyrovná sa približne potrebe tepla pre vetranie miestností (stĺpec 3). Z toho vyplýva, že rozdiel v spotrebe vetraného a nevetraného bytu môže byť až 50 %. K tomu ešte musíme započítať vplyv TRV. Správnym využitím tepelných ziskov pomocou TRV možno znížiť spotrebu tepla riadne vetraného bytu na 29,4 kWh/m2.rok. Pri nevetranom byte, ak uvažujeme len s využitím tepelných ziskov z oslnenia, môže byť spotreba tepla len 22,1 kWh/m2.rok. To znamená, že v prípade zatepleného BD môže byť rozdiel spotreby medzi obývaným a riadne vetraným bytom, ktorý nevyužíva tepelné zisky a neobývaným bytom bez vetrania, s využitím tepelných ziskov z oslnenia až 100:35 %. Ak je obývaný byt prekurovaný na vyššiu teplotu, môže byť tento pomer ešte výraznejší.
Vyhodnotenie spotreby tepla bytov
Všetky výpočty pri návrhu vykurovacieho systému, teda aj určenie tepelného výkonu spotrebičov, sú robené pre jeden konkrétny prevádzkový stav. Výsledok tohto výpočtu sa použije pri stanovení predpokladanej potreby tepla na vykurovanie, pričom sa aplikujú ďalšie zjednodušenia (doba vykurovania, priemerná vonkajšia teplota). Pravdepodobnosť, že skutočná spotreba tepla na vykurovanie konkrétneho domu bude približne rovnaká, ako vypočítaná hodnota je veľmi vysoká len v jednom konkrétnom prípade. V tom, ktorý zodpovedá východiskovým podmienkam. Vypočítaná potreba tepla nehovorí nič o tom, aká bude spotreba pri ostatných neštandardných prevádzkových stavoch, napríklad pri neoprávnenej zmene nastavenia TRV.
Fyzikálne zákony a princípy vykurovania platia pre neživú hmotu, teda domy, radiátory, potrubia, vykurovaciu vodu. Ale nie je možné ich použiť pre posúdenie správania sa ľudí, ktorí majú svoju vlastnú vôľu a spôsoby rozhodovania. Pre dosiahnutie optimálnej spotreby tepla musia byť vytvorené optimálne podmienky.
Ak chce BD dobre kúriť, musia kúriť všetci. Ak chce BD šetriť náklady na vykurovanie, musia šetriť všetci. Ak chce BD dobre kúriť a pritom šetriť náklady, musia byť správne vykurované všetky miestnosti v dome. Iný spôsob prevádzky je z fyzikálneho a ekonomického hľadiska neakceptovateľný.
Obr. 2 Vyhodnotenie spotreby tepla bytov
Na obrázku č. 2 je grafi cky znázornená spotreba tepla jednotlivých bytov podľa PRVN. Pri bežnom porovnaní podľa priemernej hodnoty (percentuálne porovnanie) bude patriť spotreba väčšiny bytov do pásma ± 35 % od priemernej hodnoty. Ale pri porovnaní skutočnej spotreby tepla s predpokladanou potrebou, ktorá predstavuje 43,7 % skutočnej spotreby vidíme, že prakticky všetky byty v dome majú výrazne nadmernú spotrebu. Znamená to, že BD ako celok je nadmerne prekurovaný.
Rozdiely v spotrebe medzi neobývaným a mierne nedokurovaným bytom č. 9 a najviac prekurovanými bytmi 30 a 31 je viac ako 5-násobný. Ak spotrebu tepla v bytoch posudzujeme z hľadiska predpokladanej potreby vypočítanej pre zateplený BD, potom byt č. 9 má skutočnú spotrebu tepla o 15 % nižšiu. To zodpovedá približne využitiu tepelných ziskov od slnka a môžeme predpokladať, že tento neobývaný byt bol v zimnom období vykurovaný na predpísanú teplotu.
Na druhej strane byt č. 30 má spotrebu tepla až skoro 2,5-krát vyššiu, ako je vypočítaná hodnota pre obývaný byt. To znamená, že bol nielen prekurovaný, ale aj nadmerne vetraný. Nechávam na posúdení čitateľov, ktorý z uvedených bytov, je príčinou nadmernej spotreby tepla objektu. Ktorého užívateľa bytu treba odmeniť a ktorého potrestať?
Pri takomto spôsobe vykurovania žiadne opravné koeficienty ani vymyslený pomer rozdelenia vysokých nákladov na základnú a spotrebnú zložku problém nevyrieši. Lebo správny pomer rozdelenia nákladov pre nesprávne prevádzkovaný vykurovací systém neexistuje. Ak chceme zaviesť pomer pre rozpočítanie nákladov podľa plochy, napríklad z dôvodu ovplyvňovania bytov s rozdielnymi teplotami, potom musí rovnaký pomer platiť pre všetky druhy spotrebovanej energie, ktoré sa podieľajú na zvyšovaní teploty miestnosti vo vykurovacom období. Teda aj spotrebu elektriny a plynu. Inak je zavádzanie pomeru a koeficientov len vnášaním ďalšej chyby do nepresného systému. Zavádzaním koeficientov sa snažíme vytvoriť kombinovaný systém medzi sociálnym a obchodným modelom platieb, ktorý v skutočnosti neexistuje. Napriek tomu sa tvárime, že ho úspešne používame. Pritom zavedením TRV sme umožnili užívateľom rozhodovať o teplote v byte a teda aj o spotrebe tepla na vykurovanie. A keď tú spotrebu tepla zmeriame, vymyslíme záhadné koeficienty, aby sme sa priblížili sociálnemu modelu vyúčtovania, ktorý žiadne TRV ani merače nepotrebuje. O nedostatkoch takéhoto systému sa možno najlepšie presvedčiť pri všetkých BD, ktoré majú nadmernú spotrebu tepla a vysoké prevádzkové náklady.
Hľadanie a používanie rôznych „opravných“ koeficientov je v skutočnosti len falošnou ilúziou, ktorá odvádza pozornosť od podstaty problému nadmernej spotreby tepla. Predstava, že zavedenie koeficientov a zmena pomeru rozúčtovania nákladov podľa plochy a meračov problém vyrieši je síce lákavá, ale, žiaľ, neúčinná. V skutočnosti táto predstava bráni spotrebiteľom tepla pochopiť skutočnú príčinu nadmernej spotreby a vysokých nákladov za vykurovanie bytov. Najlepšie to vyjadrila jedna staršia pani na domovej schôdzi, na ktorej som sa zúčastnil. Pri hlasovaní o zmene pomeru rozpočítania základnej a spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie povedala: „Už to meníme štvrtýkrát a stále to nie je dobre.“
Čo z toho vyplýva?
Aby užívatelia bytov znížili spotrebu tepla, musia zmeniť v prvom rade svoje správanie, nie koeficienty. Len tak je možné problému nadmernej spotreby zabrániť. Užívatelia bytov si sami musia uvedomiť, čo je dôležité a dobré pre všetkých. Nielen krátkodobo pre niektorých jednotlivcov, ale pre všetkých a v dlhšom
časovom horizonte. Problémy s nadmernou spotrebou tepla a nesprávnym rozúčtovaním nevyriešime tým, že budeme skrývať pravdu, najlepším riešením je pravdu prijať a využiť ju vo svoj prospech.
Rovnomerné platby za spotrebu tepla by boli správne len v tom prípade, keby všetci odberatelia vykurovali miestnosti na rovnakú teplotu, vetrali rovnakou intenzitou aj podiel ostatných zdrojov tepla a využívaných tepelných ziskov bol u všetkých rovnaký. Ale ak umožníme užívateľom ľubovoľne meniť teplotu miestnosti pomocou TRV, a tým aj mieru využitia tepelných ziskov, môžu byť rozdiely v spotrebe tepla jednotlivých bytov nepredvídateľné.
Ak si užívatelia bytov teplotu volia dobrovoľne, mali by znášať následky za svoje rozhodnutie. Pripustiť nekontrolované svojvoľné rozhodovanie o vnútornej teplote vykurovaných miestností a snaha o korigovanie platieb pomocou nesprávnych pomerov či koeficientov, je najhoršou možnou kombináciou pre zabezpečenie
spoľahlivej a efektívnej prevádzky teplovodného vykurovacieho systému.
V skutočnosti existuje len jeden prevádzkový režim vykurovania, pri ktorom bude platba za teplo spravodlivá. Je to vykurovanie podľa projektu a meranie spotreby bez koeficientov. Iný spôsob prevádzky teplovodného vykurovacieho systému je neprípustný, lebo poškodzuje všetkých pripojených odberateľov bytového domu. Konkrétne výsledky a následky správneho použitia nesprávnych koefi cientov môžem vysvetliť v ďalšom pokračovaní cyklu článkov o úsporách tepla.
