Pojem dažďová voda nie je technicky správny, zato často používaný v bežnej hovorovej komunikácii. Synonymom je zrážková voda, alebo pojem voda z povrchového odtoku. Voda z povrchového odtoku môže mať skupenstvo kvapalné alebo tuhé. Prechodom cez vrstvy atmosféry pohlcuje plynné, kvapalné a tuhé látky, ktoré sa v ovzduší nachádzajú, pričom to môže byť látka prírodná (kyslík, oxid uhličitý,…) alebo látky z priemyselného odpadu. Využitie tejto od prírody danej tekutiny sa datuje niekoľko desaťročí, storočí, ale najväčší nárast záujmu v našej krajine o spätné využitie sa datuje približne od nežnej revolúcie.
Človek a jeho činnosť silne vplýva na kolobeh vody poľnohospodárskou činnosťou, odlesňovaním, stavbou priehrad, ovplyvňovaním prietoku vody v riekach a aj samotnou urbanizáciou. Výstavba v mestách v oblasti sídlisk sa silne podpísala na vysušovaní a silnom odvodnení mestských častí, zahlcovaním čistiarní odpadových vôd a s rastúcou snahou o zahusťovanie zástavby sa existujúca kanalizačná sieť neraz prejaví ako nedostačujúca.
Problematika bytových domov – rozšírenie rekonštrukčných prác
V prípade rodinných domov sledujeme už niekoľko rokov pozitívny trend o zabezpečenie udržania zrážok v mieste kde sa vyskytli, bez odvodu do verejnej kanalizácie, či už so zámerom ekologickým, ekonomickým alebo technickým. Je však jasné, že existujúce bytové domy na sídliskách postavené v období 50. až 90. rokov sú doteraz napojené na verejnú kanalizáciu.
Neberúc do úvahy, že za stočné dažďovej vody sa musí platiť z pochopiteľných dôvodov, vyskytuje sa tu myšlienka, či by sa dali takéto bytové domy v rámci riešenia dažďovej kanalizácie odpojiť.
Stanovme si vstupné dáta:
Bežná bytovka, 8-poschodová, dvojvchod, dve poschodia, na každom poschodí 3 byty, teda 6 vrámci celého dvojvchodu. Počet bytov 48. Okolie domu predstavuje hustú zástavbu, infraštruktúru, chodníky, cesty a aj neodmysliteľná zeleň okolo bytového domu. Do výpočtu vstupuje plocha strechy, oblasť, kde sa bytový dom nachádza, počet obyvateľov bytového domu, kvalita povrchu strechy, koeficient vsakovania, a pod. V zásade, ak máme typ vežového domu, je predpoklad, že množstvo dažďovej vody na splachovanie WC bude nedostatočné, v takom prípade je nutné systém vody na splachovanie dopĺňať pitnou vodou… V každom prípade je potrebné urobiť výpočet pre konkrétny typ bytového domu, zistiť predpokladané množstvo dažďových vôd a podľa požadovanej spotreby na splachovanie sa rozhodnúť pre najvhodnejší systém.
Pre návrh vsakovacieho zariadenia je potrebné vedieť nasledovné:
- 5 m od obytných budov, ktoré nie sú vodotesne izolované
- 2 m od obytných budov, ktoré sú vodotesne izolované
- 3 m od lokálnych vegetačných miest (stromy, kríky atď.)
- 2 m od hranice pozemku, verejnej komunikácie a pod.
- 1,5 m od plynovodov a vodovodov (ochranné pásmo)
- 0,8 m od elektrického vedenia (ochranné pásmo)
- 0,5 m od telekomunikačného vedenia (ochranné pásmo)
- 1 m nad hladinou spodnej vody
Aké sa ponúkajú možnosti:
- Zachytenie dažďovej vody do retenčnej/zbernej nádrže v okolí bytového domu s prepadom pri prívalových vodách
- Zachytenie dažďovej vody v suteréne objektu do zbernej nádrže s prepadom do predzáhradky
- Zachytenie dažďovej vody do vsakovacích blokov
- Zachytenie dažďovej vody do vsakovacích jám s prepadom na terén.
- Dažďové záhrady
Čo predstavujú jednotlivé možnosti riešenia pre bytové domy?
V prípade 1.
Zachytávanie dažďovej vody do retenčnej/zbernej nádrže v okolí bytového domu je potrebný vhodný a voľný pozemok, alebo povolenie na výstavbu podzemnej nádrže. Musí byť jasné, čo s touto vodou chceme robiť, kde ju použijeme, ako ju spotrebujeme do nasledujúceho dažďa. Nedeliteľnou súčasťou takejto nádrže, kde budeme vodu spätne využívať musí byť minimálne základná úprava vody, odchytenie hrubej nečistoty a filtrácia na vstupe do nádrže, aby voda si čo najdlhšie uchovala svoje vlastnosti vhodné na znovupoužitie. Ak sa jedná o rekonštrukciu zdravotechniky domu, kde sa vymieňajú rozvody vody, je možné dažďovú vodu použiť na splachovanie WC mís. V bytovom dome sa ťažko budú napájať práčky, ale nevylučujem to, je to však inštalácia bytu, nie spoločného rozvodu v bytovom dome. Zároveň na takýto rozvod treba rátať s novou sadou pomerových vodomerov, pretože stočné z WC sa musí uhradiť prevádzkovateľovi kanalizačnej siete.
V prípade 2.
Zachytenie dažďovej vody v suteréne objektu do zbernej nádrže s prepadom do predzáhradky nepotrebujeme okolitý pozemok, ale potrebujeme vhodnú miestnosť, ktorá sa bude nachádzať v blízkosti vnútorných dažďových odpadov. V miestnosti sa rovnako nainštaluje technológia na prečistenie dažďovej vody. V prípade nášho bytového domu s dvoma vchodmi je predpoklad, že sa tam nachádzajú dva dažďové odpady, z ktorých každý by mal svoju nádrž s technológiou, alebo by sa navrhla jedna spoločná nádrž s jednou technológiu, ak to priestory v suteréne umožňujú. Rovnako využitie zbieranej vody by bolo na splachovanie WC mís s technickými podmienkami ako v prvom prípade.
V prípade 3.
Zachytenie dažďovej vody do vsakovacích blokov je účelom vodu likvidovať do pôdy, pomaly vsakovať do okolia blokov za určitú vypočítanú dobu. Na to, aby sme takto mohli likvidovať dažďovú vodu potrebujeme hydrogeologický posudok, ktorý nám zistí skutočný koeficient vsakovania, na základe ktorého sa potom vypočíta veľkost vsakovacieho zariadenia, počet vsakovacích blokov a aj hĺbka uloženia. Je potrebné zistiť hladinu spodnej vody, a tým aj zistiť, či vieme do terénu osadiť vsakovacie zariadenie, keďže spodná hrana má byť cca 1 m nad hladinou spodnej vody. V tomto prípade, ak nevyužívame dažďovú vodu nie je potrebné platiť poplatky za odvod dažďovej vody prevádzkovateľovi, teda je vhodné prepočítať aká je návratnosť investície. V prípade bytových domov postavených v niekoľko metrovej radovke je takéto riešenie diskuabilné a vyžaduje si hlbšiu analýzu možností a spolupráce viacerých bytoviek.
V prípade 4.
Zachytenie dažďovej vody do vsakovacích jám s prepadom na terén – je relatívne lacnejšie riešenie, kde sa vytvárajú na každý dažďový odpad vsakovacie jamy z betónových blokov, s pieskovým dnom a s vypočítanou hĺbkou osadenia. Aj v tomto prípade je nutný hydrogeologický posudok, na určenie vhodnosti či nevhodnosti vsakovania dažďovej vody. Zároveň môžu byť jednotlivé vsakovacie jamy hydraulicky prepojené v nezamrznej hĺbke trativodom a v takom prípade nemusia byť všetky šachty prístupné cez poklop v prípade kontroly kamerovým systémom.
V prípade 5.
Dažďové záhrady. Je to systém zberu dažďovej vody tak, že prirodzene vsakuje do podložia a nedochádza ku vysúšaniu prostredia. Takáto dažďová záhrada okrem ekologického významu môže predstavovať aj skrášlenie prostredia medzi bytovými domami, kde v lete je oproti vidieku neskutočná páľava, suchý vzduch a sálanie tepla z okolitých konštrukcií. Správne navrhnutá dažďová záhrada sa má nachádzať asi 4 – 5 m od budovy, vytvára iba dočasné jazierko s rastlinami, ktoré dobre znášajú dočasné a krátkodobé zamokrenie. Úprava dna a okolia vytvorenej priehlbiny môžu predstavovať vkusne uložené balvany, kamene či okrasný štrk, ktorý skrášli okoli bytových domov v čase sucha. Výpočet dažďovej záhrady predstavuje potrebnú plochu a maximálnu hĺbku 1m, ktorá bude postupne vsakovať, až sa úplne vsiakne. Keďže dochádza ku vsakovaniu, je nutný hydrogeologický prieskum, určenie hladimy spodnej vody a určenie koeficientu vsakovania. Hladina spodnej vody má byť minimálne 1 m od dna dažďovej záhrady. Vzhľad a úprava dažďovej záhrady okrem užitočnosti, radosti detí a možnosti príjemného posedenia pri vode (aj keď iba na krátku dobu, lebo jazierko sa vsiakne) prinesie aj úsporu investícií na stočné dažďovej vody.
Záver
Riešenia likvidácie dažďovej vody v bytových domoch sú v súčasnosti pri rekonštrukciách zdravotechniky veľmi zriedkavé, stretávame s tým maximálne pri riešení novej strechy, kedy je potrebné zmeniť systém odkanalizovania. Riešenie vsakovania, retencie či jazierok pri bytových domoch sa vyskytujú iba pri novostavbách, keď nie je povolenie zaústenia dažďovej vody do verejnej kanalizácie. Tieto prípady, ktoré som opísala nie sú jediné, ktoré sa môžu navrhnúť, je množstvo iných riešení a kombinácií, kde nám veľkú inšpiráciu dávajú zahraničné zdroje. Na záver si dovolím myšlienku: S rastom bytových domov na Slovensku sa bude musieť riešiť súčasný stav odvodnenia striech. Ak neberieme ohľad na prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, musíme si uvedomiť, že čistiaca kapacita čistiarní odpadových vôd nie je nekonečná. Z ekologického hľadiska treba myslieť na budúcnosť a preto by som doporučovala, ak je to čo len trochu možné, pri rekonštrukciách zdravotechniky sa zaoberať aj ekologickou likvidáciou dažďovej vody.
V prípade či už sú to zmeny hladiny podzemnej vody poľnohospodárskou činnosťou, zmeny absorpčných schopností pôdy odlesňovaním (alebo zalesňovaním), stavba hydroenergetických zariadení (priehrad) a následné ovplyvnenie prísunu vody v riekach a urbanizácia. Z prírodných fenoménov vodný cyklus najviac ovplyvňuje teplota povrchu (v posledných ľadových dobách bolo množstvo odparenej vody menšie ako dnes).
