Bytové domy predstavujú majoritnú položku v bývaní obyvateľov Slovenska. Bytové domy, tzv. „bytovky” sa v podstate nachádzajú v rôznych variantoch aj v malých mestečkách. Bytové domy vo veľkých mestách majú silný základ v prefabrikácii z minulosti, systémy rozvodov vodovodu, kanalizácie a vykurovania sú si na základe „opakovateľnosti” omnoho viac podobné, ako bytové domy v menších mestečkách.

Nedokážem to vysvetliť, ako k tomu došlo, ale je to zrejmé z mojej doterajšej praxe. Bytové domy, ktoré sú skoro „originály”, majú svoje špecifiká, chýbajú tam niektoré druhy médií, napríklad plyn, majú vlastný zdroj tepla a podobne. Každopádne je práca na týchto bytových domoch z určitého hľadiska zaujímavejšia, ale tiež zložitejšia, keďže sa nejedná o podobný dom, ktorý už máme v archíve.

Ďalšou špecialitou sú bytové domy postavené po revolúcii, konkrétne aj toto obdobie sa dá rozdeliť na tesne porevolučné obdobie a novostavby posledných 10 – 15 rokov. Obdobie tesne po revolúcii sa vyznačovalo zmenami z hľadiska materiálového, rovnako sa vyskytli prípady, že rozvody sa nesústreďovali do jedného jadra, ale boli rozmiestnené po interiéri. V tom čase ešte nebola požiadavka merať spotrebu vody na prípojke do bytov.

Novostavby – rátajúc do zoznamu bytové domu vo veku do 15 rokov, zatiaľ nepotrebujú rekonštrukčné práce. Mali by stavať a myslím, že väčšina sa aj stavia tak, aby o cca 30 – 50 rokov neboli problém s rekonštrukciou rozvodov v spoločných priestoroch.

Obr. 1: Spoločné rozvody v suteréne

Obr. 2: Spoločné rozvody + prierazy

Zdravotechnika

Zdravotechnika v skratke ZTI predstavuje systém rozvodov studenej vody, teplej vody, cirkulácie teplej vody, kanalizácie a plynu. Rozvody plynu za plynomerom a HUP nazývame tiež OPZ – odberné plynové zariadenia.

Väčšina rozvodov vody (studenej a teplej) v predrevolučnom období bola realizovaná z pozinkovaných rúr, zateplené plstenými pásmi. Všetky – a to myslím doslova všetky ventily, guľové kohúty, šupátka a iné zariadenia v bytových domoch vďaka nedostatočnej tepelnej izolácii a izolácii proti kondenzácii vodných pár sú zahrdzavené, kvapkajúce, prípadne už nefunkčné. Na nasledovných obrázkoch sú skutočné rozvody v bytových domoch pred rekonštrukciou. Všimnite si kvalitu izolácií, zhrdzavené rozvody, ventily, šupátka, nedostatočné chráničky cez murivá…..

V novom stave očakávame okrem stopercentnej funkčnosti:

  • prehľadnosť systému, označenie prvkov systému
  • správne osadenie uzatváracích armatúr, regulačných armatúr, bezpečnostných armatúr (napríklad pri hydrantoch, alebo pri regulátoroch tlaku)
  • správne zaizolovanie pred únikom tepla
  • správne zaizolovanie pred kondenzáciou vodných pár
  • správne uchytenie potrubia
  • správnu dĺžkovú kompenzáciu
  • vyčistenie priestoru
  • vizuálne nerušivý vzhľad

Obr. 3: Hrdzavá studená voda „opravená“ lepiacou páskou

Obr. 4: Spoločné rozvody sprava plyn, studená voda, teplá voda, cirkulácia, vykurovanie prívod a vratné potrubie

Obr.5: Skutkový stav odvetrania kanalizácie nad strechu

Obr. 6: Vodomerná zostava skutkový stav

Vykurovanie

Rekonštrukcia vykurovania zahŕňa v posledných rokoch hlavne vyregulovanie po zateplení. Bytové domy sú v prevažnej miere (skoro 100 %) vyregulované kompletne od vstupu po posledné vykurovacie teleso. Vo výnimočných prípadoch sa objaví bytový dom bez hydraulického vyregulovania. V takom prípade, je práca zrejmá, musí sa celý objekt vyregulovať, najlepšie po zateplení na základe nových parametrov obvodového plášťa a transparentných konštrukcií (prípadne stropu pivnice).

V prípade hydraulického „doregulovania“ vykurovacieho systému po zateplení máme niekoľko spôsobov a riešení (viď Správca bytových domov 2004, článok Ing. Dušan Slobodník, kde sú jednotlivé spôsoby ukážkovo porovnané aj ekonomickým vyhodnotením), ale aj pomerne veľké množstvo článkov v tomto duchu publikované v časopisoch Správca bytových domov a Plynár vodár kúrenár. Úlohou je skôr správne a s čo najmenšími nákladmi určiť ten vhodný spôsob, ktorý sa na daný bytový dom s daným vykurovacím systémom bude hodiť.

Rekonštrukcia rovnako zahŕňa aj zdroje tepla, samostatné kotolne, či osadenie KOST (kompaktnej odovzdávacej stanice) na vstupe do bytového domu.

V novom stave očakávame:

  • úspory na tepelnej energii
  • čo najnižšie obstarávacie náklady
  • rýchlu návratnosť, energetickú efektívnosť
  • prehľadnosť systému (aspoň základné ovládanie systému)

Obr. 7: Kvalita izolácií

Obr. 8: Kvalita rozvodov vykurovania a jeho izolácií

Obr. 9: Pohľad na vstup vykurovania do bytového domu

Obr. 10: Neošetrené potrubia vykurovania

Záverom

Možno sa očakáva, že záverom odporučím konkrétne materiály na rekonštrukciu zdravotechniky, vykurovania či plynu. S ohľadom na účel prednášky sa nebudem vyjadrovať ku kvalitám jednotlivých výrobkov z hľadiska materiálu. V podstate ide o priority, ktoré si volia vlastníci bytového domu, kde sa rozhodujú buď podľa referencií, podľa certifikátov, recenzií, alebo podľa ceny. Kritériá majú svoju váhu a tú si určujú vlastníci sami.

Na záver predsa len trochu z vlastnej skúsenosti. Prvé projekty rekonštrukcií zdravotechniky som robila pre SBD 2 v Košiciach v roku 2002, prvé projekty hydraulického vyregulovania vykurovania v roku 2001. Odvtedy sa výber materiálu pozmenil, vstupujú do popredia nové systémy rúrka v rúrke (tzv smartloop) pre teplú vodu a cirkuláciu, umožnili sa potrubia pre plyn z medi, vo vykurovaní sa prešlo od prepúšťacích ventilov na vstupe a regulačných ventilov na regulátory diferenčného tlaku a podobne. Vývoj umožnil meranie teplej vody na vstupe do bytového domu, meranie spotreby tepla na vykurovanie (čo tiež nebolo bežné). Zistilo sa, ako vyregulovať teplú vodu (teda zregulovať ventily na cirkulácii) dynamicky, staticky či kombinovane. Vývoj určil aj hrúbky tepelnej izolácie, ktoré je potrebné splniť, aby nedošlo ku degradácii ovládacích armatúr, degradácii potrubia, či k únikom tepla.

Ešte jeden postreh na záver: z hľadiska rekonštrukcií, sú rozvody zdravotechniky na vyššej úrovni ako rozvody vykurovania. Rekonštrukcie rozvodov vykurovania sa obmedzujú na osadenie armatúr, regulačných ventilov, regulátorov diferenčného tlaku a podobne, pričom sa nerekonštruujú rozvody, ktoré to výrazne potrebujú (viď predchádzajúce obrázky). Výmenou potrubí, kvalitnou izoláciou aspoň v ležatej časti sa zaoberá mizivé percento vlastníkov bytov, hoci práve toto by sa malo riešiť vo vyššej miere.

doc. Ing. Danica Košičanová, PhD., Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Ústav pozemného staviteľstvaVysokoškolská ul. 4, 042 00 Košice